Búrlivý rozvoj hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v období budovania socializmu vyžadoval, aby sa aj riadenie vedy prispôsobovalo novým, náročnejším požiadavkám a úlohám. Slovenská akadémia vied ako najvyššia vedecká inštitúcia na Slovensku hľadala od svojho vzniku v r. 1953 optimálny model pre riadenie vlastných vedeckých ústavov či inštitúcií. Keď na prelome 50. a 60. rokov nastali dôležité zmeny v štruktúre a postavení SAV, došlo tiež k utvoreniu nových riadiacich, organizačných a už aj koordinačných centier SAV – vedeckých kolégií.

Vedecké kolégiá SAV vznikli 1.I.1962, kedy boli zrušené dovtedajšie vedecké riadiace orgány – sekcie. Táto zmena v spôsobe riadenia bola kodifikovaná a potvrdená zákonom SNR o SAV č. 74 zo dňa 23.IX.1963. Sekcie fungovali od založenia SAV v r. 1953 ako sprostredkujúci i poradný orgán v otázkach odborných i správnych medzi Presedníctvom SAV a pracoviskami Akadémie (spoločenskovedná sekcia, sekcia biologických a lekárskych vied, sekcia poľnohospodárskych vied, sekcia matematických a prírodných vied a sekcia technických vied). Túto zmenu si vyžiadal rýchly rast pracovísk SAV a potreba väčšej špecializácie, ako aj lepšieho zabezpečenia spolupráce viacerých vedných odborov. Valné zhromaždenie SAV v decembri 1961 sa rozhodlo zriadiť 3 oddelenia vied a v rámci nich 12 vedeckých kolégií vo funkcii hlbšie diferencovaných vrcholných ideových a vedeckých orgánov pre jednotlivé vedné odbory. Netvorili ich už len členovia SAV, ale aj vedeckí pracovníci z vysokých škôl a rezortných výskumných ústavov. Zriadenie vedeckých kolégií vyplynulo zo snahy o zlepšenie riadenia, plánovania a koordinácie vedeckovýskumnej práce. Ich pôsobnosť sa týkala nielen vedeckého riadenia pracovísk SAV, výchovy nových vedeckých pracovníkov, zahraničných stykov SAV, organizačných a personálnych otázok, ale aj rozvoja príslušného vedného odboru na Slovensku. Povinnosťou novovzniknutých vedeckých kolégií boli získavať prehľad o vedeckej práci a jej úrovni v jednotlivých vedných disciplínach, venovať pozornosť jej rozvoju, koordinovať činnosť vedeckých pracovísk SAV s katedrami vysokých škôl a rezortnými výskumnými pracoviskami. Mali zodpovedať za vypracovanie koncepcií základného výskumu na Slovensku a súčasne sledovať realizáciu najdôležitejších výskumných úloh v praxi.

Presné vymedzenie úloh a oprávnenia vedeckých kolégií stanovil organizačný a rokovací poriadok vedeckých kolégií SAV.

Na úseku riadenia a organizácie vedeckovýskumnej činnosti to bolo najmä vypracovanie koncepcie rozvoja príslušného vedného odboru, zabezpečovanie jeho najvyššej vedeckej úrovne, ako aj zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z uznesení ÚV KSČ, ÚV KSS, vlády ČSSR a Predsedníctva SNR. Vedecké kolégiá SAV tiež posudzovali organizačnú štruktúru nimi riadených pracovísk SAV a podávali Predsedníctvu SAV návrhy na zlepšenia, prípadne odstránenie nedostatkov.

Na úseku plánovania vedeckej práce a využitia jej výsledkov v praxi vedecké kolégiá boli poverené vypracovávať štátny plán bádateľského výskumu a jeho dlhodobé výhľady v príslušnom odbore na Slovensku a predkladať ich Predsedníctvu SAV, koordinovať, kontrolovať a hodnotiť plnenie úloh štátneho plánu bádateľského výskumu, prerokovávať ústavné plány vedeckých pracovísk SAV a sledovať ich plnenie, prípadne robiť opatrenia na odstránenie nedostatkov, sledovať využívanie významných výsledkov vedeckých prác vo výrobnej a spoločenskej praxi, prerokúvať návrhy vedeckých pracovísk, resp. vedeckých spoločností na usporiadanie vedeckých konferencií a predkladať ich Predsedníctvu SAV.

Na úseku kádrového a materiálneho zabezpečenia vedecké kolégiá SAV posudzovali zásadné otázky kádrového a materiálneho zabezpečenia činnosti rozvoja pracovísk, vypisovali a udeľovali odmeny za úspešné splnenie vedeckovýskumných úloh.

V oblasti výchovy vedeckých pracovníkov sa vedecké kolégiá SAV zúčastňovali na vypracovaní celoštátnej koncepcie rozvoja vedeckej výchovy so zreteľom na potreby Slovenska a na koordinácii činnosti školiacich pracovísk, navrhovali opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne výchovy, vyjadrovali sa k návrhom plánov výchovy a sledovali ich plnenie. Navrhovali Predsedníctvu SAV školiace pracoviská na Slovensku (okrem vysokých škôl) a schvaľovali školiteľov. V rámci zásad Štátnej komisie pre vedecké hodnosti menovali komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác, povoľovali obhajoby formou verejnej vedeckej rozpravy, udeľovali hodnosť kandidáta vied a navrhovali Predsedníctvu SAV udelenie hodnosti doktora vied.

Na úseku edičnej a kultúrnopolitickej činnosti organizačný poriadok stanovil vedeckým kolégiám SAV riadiť edičnú činnosť v príslušnom odbore, prerokúvať ročné a perspektívne edičné plány a usmerňovať obsah časopisov SAV i plánov činnosti vedeckých spoločností. Vedecké kolégiá pravidelne hodnotili výsledky edičnej činnosti, menovali redakčné rady časopisov a zborníkov, určovali vedeckých redaktorov a recenzentov publikácií navhrnutých na vydanie vo Vydavateľstve SAV. Vplývali aj na rozvoj popularizácie vedy v príslušnom odbore.

V oblasti zahraničnej vedeckej spolupráce vedecké kolégiá SAV riešili zásadné otázky vedeckých stykov so zahraničím, podávali návrhy a správy Predsedníctvu SAV. Prerokúvali prípravu a hodnotili výsledky medzinárodných vedeckých akcií, navrhovali zástupcov SAV do celoštátnych vedeckých delegácií a vyjadrovali sa k individuálnemu i kolektívnemu členstvu v zahraničných vedeckých organizáciách.

Na úseku organizačnej činnosti a personálnych vecí vedecké kolégiá predkladali návrhy na voľbu členov Akadémie, členov Predsedníctva SAV, návrhy na menovania a odvolania riaditeľov pracovísk a ich zástupcov a schvaľovali organizačné poriadky pracovísk. Predsedníctvu SAV predkladali návrhy na zriadenie vedeckých spoločností a starali sa o ich všestranný rozvoj. Vedecké kolégiá taktiež predkladali návrhy na udelenie štátnych cien a vyznamenaní, čestných plakiet ČSAV a SAV, Medaily SAV a verejných uznaní.

Podľa zákona č. 74 SNR zo dňa 23.IX.1963 činnosť vedeckých kolégií riadilo Predsedníctvo SAV, ktoré aj menovalo a odvolávalo predsedu a členov vedeckých kolégií SAV. Predseda zabezpečoval plnenie uznesení Predsedníctva SAV v kolégiu i na pracoviskách do neho začlenených. Predsedu vedeckého kolégia zastupoval podpredseda a po organizačnej stránke zabezpečoval chod kolégia tajomník. Vedecké kolégiá zasadali podľa potreby, zvyčajne raz mesačne a z rokovaní sa robila zápisnica, kotá sa doručovala všetkým členom kolégia, hlavnému vedeckému tajomníkovi SAV a riaditeľom začlenených pracovísk.

Štruktúra vedeckých kolégií SAV sa v priebehu rokov niekoľkokrát menila, tak ako aj ich počet. Pri ich vzniku r. 1962 bolo 38 vedeckých pracovísk bývalých piatich vedeckých sekcií vied začlenených do dvanástich vedeckých kolégií v rámci troch vedeckých oddelení^[1]).

Spomenuté tri vedecké oddelenia sa však v praxi ukázali ako zbytočný organizačný medzičlánok a na valnom zhromaždení SAV v r. 1963 sa vypustili z nového návrhu zákona o SAV. Súčasne sa vedecké kolégiá reorganizovali v tom zmysle, že Vedecké kolégium pre biológiu SAV sa rozčlenilo na Vedecké kolégium pre všeobecnú biológiu SAV a Vedecké kolégium pre špeciálnu biológiu SAV. Hlbšiu reorganizáciu vedeckých kolégií SAV s rozšírením ich počtu schválilo valné zhromaždenie SAV v júni 1966, kedy vzniklo 17 vedeckých kolégií a jedna spoločná komiisa SAV a Povereníctva SNR pre školstvo s právomocou vedeckého kolégia^[2]).

K čiastočnej zmene v štruktúre vedeckých kolégií došlo v r. 1970, keď SNR prijala zákon č. 43, ktorým doplnila zákon č. 74 z r. 1963 o SAV. V súvislosti s ním Predsedníctvo SAV ukončilo k 30.IX.1970 funkčné obdobie vedeckých kolégií a od októbra 1970 začali pracovať nové vedecké kolégiá^[3]).

Toto organizačné usporiadanie pretrvalo do októbra 1974, kedy sa zásadne zmenila stavba vedeckých koordinačných orgánov SAV, písomné materiály ktorých nie sú ešte zhromaždené v Ústrednom archíve SAV.

V Ústrednom archíve SAV sa nachádzajú písomnosti vedeckých kolégií z obdobia rokov 1962–1974. Pri ich spracovaní sa brali do úvahy už spomenuté reorganizácie, ktorými vedecké kolégiá prešli a ktoré určovali jednotlivé funkčné obdobia (Prvé funkčné obdobie od zriadenia vedeckých kolégií v r. 1962 do konca r. 1966, druhé funkčné obdobie od r. 1967 do r. 1970 a tretie funkčné obdobie od r. 1971 do r. 1974). Každé funkčné obdobie obsahuje písomnosti z činnosti jednotlivých vedeckých kolégií, pričom ich dokumentačná hodnota je spravidla závislá na množstve zachovaného materiálu (V treťom funkčnom období chýba Vedecké kolégium ekonómie, z činnosti ktorého sa nezachovali žiadne písomnosti). Štruktúra spracovania je jednotná za všetky funkčné obdobia. Spracovaný materiál je rozdelený do dvoch základných skupín:

I – knihy a II – spisový materiál.

Skupinu I tvoria podacie denníky, ktoré sú vždy uložené pred písomným materiálom, pričom jedna kniha tvorí inventárnu jednotku. Tento druh materiálu je vyčlenený a považuje sa za registratúrnu pomôcku.

II – Spisový materiál je rozdelený do 13 vecných skupín A–M, z ktorých 6 je v záujme prehľadnosti ešte členených na podskupiny. Inventárnu jednotku tovrí jeden ročník určitej vecnej skupiny, resp. podskupiny, s výnimkou osobných spisov vo vedeckej výchove^[4]).

Prvú vecnú skupinu A tvoria Zápisnice zo zasadaní príslušného vedeckého kolégia SAV. Sú zoradené chronologicky a v niektorých prípadoch obsahujú aj pozvánky, prezenčné listiny, resp. prílohy materiálov k jednotlivým bodom programu.

B – Riadenie vedeckej práce je najobsiahlejšou skupinou, ktorá sa delí na 6 podskupín. Podskupinu B1 – Plány vedeckovýskumných úloh – tvoria ročné a perspektívne plány vedeckých pracovísk, návrhy koncepcie dlhodobého rozvoja jednotlivých vedných odborov, návrhy a žiadosti pracovísk na zaradenie nových výskumných úloh do plánu, resp. ich zrušenie, zmeny v štátnom pláne výskumu a plány spolupráce akademických pracovísk s rezortnými ústavmi. Podskupina B2 – Výročné a záverečné správy – obsahuje okrem výročných správ o činnosti z jednotlivých pracovísk a súborných správ vedeckých kolégií o najdôležitejších výsledkoch v odbore za príslušný rok aj záverečné správy o vyriešených výskumných úlohách. B3 – Čiastkové správy – je podskupina skladajúca sa zo správ o spolupráci s vysokými školami a pracoviskami základného výskumu mimo Akadémie, správ o priebežnom plnení jednotlivých výskumných úloh, resp. ich etáp a z anotácií výsledkov činnosti jednotlivých pracovísk. Podskupinu B4 – Pripomienky, posudky, oponentúry – tvoria oponentské posudky ukončených vedeckých prác, pripomienky vedeckých kolégií k otázkam organizačnej štruktúry SAV a návrhy Predsedníctvu SAV, stanoviská vedeckých kolégií k návrhom plánov pracovísk a vyhodnotenia výročných správ. B5 – je označená podskupina Zriaďovanie pracovísk. Sú v nej stanoviská vedeckých kolégií k otázkam zriaďovania nových pracovísk v rámci SAV, návrhy na vyčlenenie pracovísk zo SAV alebo naopak na prevod rezortných výskumných ústavov do SAV a návrhy na premenovania pracovísk. Podskupina B6 – Materiály vedeckých a ústavných rád pracovísk – sa vyskytuje zriedkavo. Obsahuje návrhy na menovania členov týchto orgánov a zápisnice z ich zasadaní.

Dôležitou vecnou skupinou je C – Zahraničná spolupráca. Pozostáva z troch podskupín. Prvá C1 – Plány stykov a dohody o spolupráci – zahrňuje dohody o mnohostrannej a dvojstrannej spolupráci SAV so socialistickými, kapitalistickými i rozvojovými krajinami, návrhy na tematickú spoluprácu a ročné plány zahraničných stykov jednotlivých pracovísk. C2 – Vyhodnotenia stykov a správy – obsahujú správy o zahraničných vedeckých stykoch realizovaných v príslušnom období na pracoviskách v pôsobnosti vedeckého kolégia, prípadne jeho pripomienky k nedostatkom pri realizácii zahraničných stykov. Podskupina C3 – Členstvo v medzinárodných organizáciách – dokumentuje stanoviská vedeckých kolégií k individuálnemu i kolektívnemu členstvu v medzinárodných vedeckých organizáciách a spoločnostiach.

Vecná skupina D – Edičná činnosť – sleduje ročné edičné plány pracovísk, perspektívne edičné plány vedeckých kolégií, vydávanie odborných časopisov a ich zameranie, zloženie ich redakčných rád, ako aj zmeny v nich. Uvádza zoznamy edícií SAV a pripomienkuje edičnú činnosť v odbore. Nachádzajú sa tu aj zápisnice zo zasadaní Edičnej rady SAV.

Vecná skupina E – Personálne veci – je pomerne rozsiahla a delí sa na 4 podskupiny. E1 – Členovia SAV a funkcionári – obsahuje návrhy na voľbu členov korešpondentov SAV, riadnych členov SAV, členov Predsedníctva SAV a na menovania i odvolania riaditeľov pracovísk. Podskupina E2 – Ceny, odmeny, vyznamenania – pozostáva z návrhov na odmeny za vyriešené výskumné úlohy z návrhov na udelenie štátnych cien a vyznamenaní jednotlivcom i kolektívom. Kádrové veci je názov podskupiny E3, ktorú tvoria pracovnopolitické charakteristiky a kádrové návrhy na menovania do funkcií. Do poslednej podskupiny E4 – Systemizácia – patria návrhy a žiadosti o kvalifikačné preradenia, návrhy na úpravu platov riaditeľov pracovísk, schválenia funkcií zástupcu riaditeľa a vedeckého tajomníka a zdôvodnenie fluktuácie na pracovisku.

Vecná skupina F – Vedecká výchova – sa skladá z dvoch podskupín. Prvá F1 – Vedecká výchova – všeobecné – podáva prehľad o vedeckej výchove na pracoviskách v rámci SAV, o jej koncepcii v príslušných odboroch i o jej výsledkoch. Dokumentuje sieť školiacich pracovísk, zloženie obhajobných komisí a udelenie vedeckých hodností. Pri spracovaní podskupiny F2 – Vedecká výchova – osobné spisy ašpirantov – sa urobila výnimka z vyššie uvedenej štruktúry fondu v tom zmysle, že inventárnou jednotkou je osobný spis každého ašpiranta (vo viacerých prípadoch je k nemu priložená aj dizertačná práca). Osobné spisy ašpirantov sú zoradené v abecednom poriadku v rámci každého vedeckého kolégia za dané funkčné obdobie.

Vecná skupina G – Riadenie vedeckých spoločností – dokladá činnosť vedeckých spoločností. Pozostáva z návrhov na zriaďovanie nových vedeckých spoločností, ročných plánov činnosti, správ o ich plnení a z finančných rozpočtov.

Obsahom vecnej skupiny H – Riadenie odborných komisií – je zriaďovanie odborných komisií pre určité vedné odbory, prípadne pre riešenie špeciálnych otázok vedeckými kolégiami SAV, kontrola plnenia ich úloh, ako aj menovania zástupcov do československých národných komitétov.

Ďalšia vecná skupina I – Organizačné veci – je rozdelená na tri podskupiny. I1 – Štatúty – obsahuje organizačné a rokovacie poriadky pracovísk, vedeckých kolégií SAV i odborov Predsedníctva SAV, stanovy SAV, štatúty Štátnej ceny SSR a Medaily SAV. Podskupina I2 – Členovia vedeckého kolégia SAV – je zložená z návrhov na menovania nových členov kolégia a žiadostí o uvoľnenie z funkcií v kolégiu. Tretia podskupina – I3 – Hospodárska agenda – obsahuje návrhy hospodárskeho plánu a rozpočtu jednotlivých pracovísk, plány práce, plány prírastkov pracovníkov a nákupu investičných celkov a správy o ich revíziách.

Vecná skupina J – Konferencie – informuje o príprave, priebehu a výsledkoch významných vedeckých podujatí, seminárov, sympózií a zjazdov a o ich schvaľovaní vedeckým kolégiom.

Vecná skupina K – Smernice, obežníky – súvisí s oprávnením vedeckých kolégií SAV vydávať svojim členom, pracoviskám i vedeckým spoločnostiam smernice spojené s realizáciou ich úloh a tiež vyžadovať od Predsedníctva SAV, resp. jeho výkonného aparátu informácie v zásadných hospodárskych otázkach začlenených pracovísk a zaujať k nim stanovisko. Patria sem aj metodické pokyny, napr. pre vypracovanie plánov, na predkladanie návrhov na ocenenia pracovníkov, pre výročné hodnotenia činnosti a pod.

Vecná skupina L – ČSAV – všeobecné – dokladá vzťah vedeckých kolégií SAV k vedeckým kolégiám ČSAV a spoluprácu s ČSAV vôbec. Obsahuje prípravu spoločných akcií, materiály z príbuzných pracovísk a vedeckých spoločností ČSAV, plány spolupráce, informácie koordinátorov štátnych programov základného výskumu z pracovísk ČSAV a pod.

Poslednou vecnou skupinou, označenou M sú Zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií ČSAV, svojím zameraním zodpovedajúcich vedeckému kolégiu SAV. Skupina M je usporiadaná tak isto ako zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií SAV (skupina A).

Predsedníctvo SAV vyzvalo obežníkom č. 120/69 všetky vedecké kolégiá SAV v súvislosti s ich reorganizáciou, aby administratívne uzavreli písomnú agendu do 30.IX.1970 a písomný materiál odovzdali do Ústredného archívu SAV. Druhá sústreďovacia akcia sa konala v súvislosti s reorganizáciou vedeckých kolégií SAV v r. 1974. Na ich základe sa v Ústrednom archíve SAV sústredilo a spracovalo 360 archívnych krabíc písomností z činnosti vedeckých kolégií SAV v r. 1952–1974. Zachovaný archívny materiál tohoto súboru fondov nám predstavuje vedecké kolégiá SAV ako organizačné, koordinačné i riadiace útvary, zodpovedajúce za vypracovanie koncepcií výskumu SAV. Vedecké kolégiá SAV, aj keď sa niekoľkokrát menila ich štruktúra, počet a čiastočne i náplň, vždy ostali základnými ideovými a vedeckými orgánmi SAV v jednotlivých vedných odboroch.

Písomný materiál fondov vedeckých kolégií SAV tvorí veľmi bohatý prameň k poznaniu dejín SAV v r. 1962–1974. Jeho štúdium a využitie je nevyhnutné pre rekonštrukciu poznania celého vedeckého života na Slovensku v uvedenom období tak v oblasti tematického zamerania vedeckej práce, jej organizačného zabezpečenia, koordinácie s domácimi i zahraničnými partnermi, výchovy vedeckého dorastu, ako aj pri sledovaní dosiahnutých výsledkov. Bádatelia v ňom môžu nájsť aj veľa údajov o priamom spojení a využití vedeckých výsledkov akademických i mimoakademických vedeckých pracovísk vo výrobnej i spoločenskej praxi. Štúdium písomného materiálu z činnosti vedeckých kolégií SAV v r. 1962–1974 môže priniesť aj veľa poznatkov a najmä podnetov pri prognostickom plánovaní ďalšieho napredovania vedeckého života na Slovensku v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.

[1] Do oddelenia matematicko-fyzikálnych a technických vied SAV patrilo: VK pre matematiku, fyziku, astronómiu a jadrový výskum, VK pre geológiu a geografiu, VK pre automatizáciu, energetiku a elektroniku, VK pre mechaniku a materiály. Oddelenie chemických a biologických vied SAV sa skladalo z VK pre chémiu, VK pre biológiu a VK pre fyziológiu a lekárske vedy. Oddelenie spoločenských vied SAV tvorilo VK pre históriu, VK pre filozofiu, psychológiu a pedagogiku, VK pre ekonómiu, štát a právo, VK pre vedy o umení a VK pre jazykovedu.
[2] VK matematiky, VK fyziky, VK astronómie, geofyziky a meteorológie, VK geológie a geografie, VK technickej kybernetiky, VK mechaniky, VK náuky o materiáloch, VK chémie, VK všeobecnej biológie, VK špeciálnej biológie, VK lekárskych vied, VK histórie, VK filozofie, sociológie a psychológie, VK ekonómie, VK vied o štáte a práve, VK vied o umení, VK jazykovedy a Komisia SAV a Povereníctva SNR pre školstvo a pedagogiku a pedagogickú psychológiu.
[3] VK matematiky, VK fyziky, VK astronómie, geofyziky, geodézie a meteorológie, VK geológie a geografie, VK technickej kybernetiky a elektrotechniky, VK náuky o materiáloch, VK mechaniky a energetiky, VK chémie, VK všeobecnej biológie, VK špeciálnej biológie, VK poľnohospodárskych vied, VK lekárskych vied, VK histórie, VK filozofie a sociológie, VK ekonómie, VK štátnych a právnych vied, VK vied o umení, VK jazykovedy, VK psychológie a pedagogiky.
[4] Poradie jednotlivých vecných skupín je nasledovné: 1. A – Zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií SAV; 2. B – Riadenie vedeckej práce; 3. C – Zahraničná spolupráca; 4. D – Edičná činnosť; 5. E – Personálne veci; 6. F – Vedecká výchova; 7. G – Riadenie vedeckých spoločností; 8. H – Riadenie odborných komisií; 9. I – Organizačné veci; 10. J – Konferencie; 11. K – Smernice, obežníky; 12. L – ČSAV – všeobecné; 13. M – Zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií ČSAV.

« Informácie o fonde

II A 1 – Vedecké kolégium matematicko-fyzikálnych vied SAV »