Úvod k inventáru

Búrlivý rozvoj hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v období budovania socializmu vyžadoval, aby sa aj riadenie vedy prispôsobovalo novým, náročnejším požiadavkám a úlohám. Slovenská akadémia vied ako najvyššia vedecká inštitúcia na Slovensku hľadala od svojho vzniku v r. 1953 optimálny model pre riadenie vlastných vedeckých ústavov či inštitúcií. Keď na prelome 50. a 60. rokov nastali dôležité zmeny v štruktúre a postavení SAV, došlo tiež k utvoreniu nových riadiacich, organizačných a už aj koordinačných centier SAV – vedeckých kolégií.

Vedecké kolégia SAV vznikli 1.I.1962, kedy boli zrušené dovtedajšie vedecké riadiace orgány – sekcie. Táto zmena v spôsobe riadenia bola kodifikovaná a potvrdená zákonom SNR o SAV č. 74 zo dňa 23.IX.1963. Sekcie fungovali od založenia SAV v r. 1953 ako sprostredkujúci i poradný orgán v otázkach odborných i správnych medzi Predsedníctvom SAv a pracoviskami Akadémie (spoločenskovedná sekcia, sekcia biologických a lekárskych vied, sekcia poľnohospodárskych vied, sekcia matematických a prírodných vied a sekcia technických vied). Túto zmenu si vyžiadal rýchly rast pracovísk SAV a potreba väčšej špecializácie, ako aj lepšieho zabezpečenia spolupráce viacerých vedných odborov. Valné zhromaždenie SAV v decembri 1961 sa rozhodlo zriadiť 3 oddelenia vied a v rámci nich 12 vedeckých kolégií vo funkcii hlbšie diferencovaných vrcholných ideových a vedeckých orgánov pre jednotlivé vedné odbory. Netvorili ich už len členovia SAV, ale aj vedeckí pracovníci z vysokých škôl a rezortných výskumných ústavov.

Zriadenie vedeckých kolégií vyplynulo zo snahy o zlepšenie riadenia, plánovania a koordinácie vedeckovýskumnej práce. Ich pôsobnosť sa týkala nielen vedeckého riadenia pracovísk SAV, výchovy nových vedeckých pracovníkov, zahraničných stykov SAV, organizačných a personálnych otázok, ale aj rozvoja príslušného vedného odboru na Slovensku. Povinnosťou novovzniknutých vedeckých kolégií bolo získavať prehľad o vedeckej práci a jej úrovni v jednotlivých vedných disciplínach, venovať pozornosť jej rozvoju, koordinovať činnosť vedeckých pracovísk SAV s katedrami vysokých škôl a rezortnými výskumnými pracoviskami. Mali zodpovedať za vypracovanie koncepcií základného výskumu na Slovensku a súčasne sledovať realizáciu najdôležitejších výskumných úloh v praxi.

Presné vymedzenie úloh a oprávnenia vedeckých kolégií stanovil organizačný a rokovací poriadok vedeckých kolégií SAV.

Na úseku riadenia a organizácie vedeckovýskumnej činnosti to bolo najmä vypracovanie koncepcie rozvoja príslušného vedného odboru, zabezpečovanie jeho najvyššej vedeckej úrovne, ako aj zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z uznesení ÚV KSČ, ÚV KSS, vlády ČSSR a Predsedníctva SNR. Vedecké kolégiá SAv tiež posudzovali organizačnú štruktúru nimi riadených pracovísk SAV a podávali Predsedníctvu SAV návrhy na zlepšenia, prípadne odstránenie nedostatkov.

Na úseku plánovania vedeckej práce a využitia jej výsledkov v praxi vedecké kolégiá boli poverené vypracovať štátny plán bádateľského výskumu a jeho dlhodobé výhľady v príslušnom odbore na Slovensku a predkladať ich Predsedníctvu SAV, koordinovať, kontrolovať a hodnotiť plnenie úloh štátneho plánu bádateľského výskumu, prerokovávať ústavné plány vedeckých pracovísk SAV a sledovať ich plnenie, prípadne robiť opatrenia na odstránenie nedostatkov, sledovať využívanie významných výsledkov vedeckých prác vo výrobnej a spoločenskej praxi, prerokúvať návrhy vedeckých pracovísk, resp. vedeckých spoločností na usporiadanie vedeckých konferencií a prekladať ich Predsedníctvu SAV.

Na úseku kádrového a materiálneho zabezpečenia vedecké kolégia SAV posudzovali zásadné otázky kádrového a materiálneho zabezpečenia činnosti a rozvoja pracovísk, vypisovali a udeľovali odmeny za úspešné splnenie vedeckovýskumných úloh.

V oblasti výchovy vedeckých pracovníkov sa vedecké kolégia sAV zúčastňovali na vypracovávaní celoštátnej koncepcie rozvoja vedeckej výroby so zreteľom na potreby Slovenska a na koordinácii činnosti školiacich pracovísk, navrhovali opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne výchovy, vyjadrovali sa k návrhom plánov výchovy a sledovali ich plnenie. Navrhovali Predsedníctvu SAV školiace pracoviská na Slovensku (okrem vysokých škôl) a schvaľovali školiteľov. v rámci zásad Štátnej komisie pre vedecké hodnosti menovali komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác, povoľovali obhajoby formou verejnej rozpravy, udeľovali hodnosť kandidáta vied a navrhovali Predsedníctvu SAV udelenie hodnosti doktora vied.

Na úseku edičnej a kultúrnopolitickej činnosti organizačný poriadok stanovil vedeckým kolégiám SAV riadiť edičnú činnosť v príslušnom odbore, prerokúvať ročné a perspektívne edičné plány a usmerňovať obsah časopisov SAV i plánov činnosti vedeckých spoločností. Vedecké kolégiá pravidelne hodnotili výsledky edičnej činnosti, menovali redakčné rady časopisov a zborníkov, určovali vedeckých redaktorov a recenzentov publikácií navrhnutých na vydanie vo Vydavateľstve SAV. Vplývali aj na rozvoj popularizácie vedy v príslušnom odbore.

V oblasti zahraničnej vedeckej spolupráce vedecké kolégia SAV riešili zásadné otázky vedeckých stykov so zahraničím, podávali návrhy a správy Predsedníctvu SAV. Prerokúvali prípravu a hodnotili výsledky medzinárodných vedeckých akcií, navrhovali zástupcov do celoštátnych vedeckých delegácií a vyjadrovali sa k individuálnemu i kolektívnemu členstvu v zahraničných vedeckých organizáciách.

Na úseku organizačnej činnosti a personálnych vecí vedecké kolégia predkladali návrhy na voľbu členov Akadémie, členov Predsedníctva SAV, návrhy na menovania a odvolania riaditeľov pracovísk. Predsedníctvu SAV prekladali návrhy na zriadenie vedeckých spoločností a starali sa o ich všestranný rozvoj. Vedecké kolégia taktiež prekladali návrhy na udelenie štátnych cien a vyznamenaní, čestných plakiet ČSAV a SAV, Medaily SAV a verejných uznaní.

Podľa zákona č. 74 SNR o SAV zo dňa 23.IX.1963 činnosť vedeckých kolégií riadilo Predsedníctvo SAV, ktoré aj menovalo a odvolávalo predsedu a členov vedeckých kolégií SAV. Predseda zabezpečoval plnenie uznesení Predsedníctva SAV v kolégiu i na pracoviskách do neho začlenených. Predsedu vedeckého kolégia zastupoval podpredseda a po organizačnej stránke zabezpečoval chod kolégia tajomník. Vedecké kolégiá zasadali podľa potreby, zvyčajne raz mesačne a z rokovaní sa robila zápisnica, ktorá sa doručovala všetkým členom kolégia, hlavnému vedeckému tajomníkovi SAV a riaditeľom začlenených pracovísk.

Štruktúra vedeckých kolégií SAv sa v priebehu rokov niekoľkokrát menila, tak ako aj ich počet. Pri ich vzniku r. 1962 bolo tridsaťosem vedeckých pracovísk bývalých piatich sekcií vied začlenených do dvanástich vedeckých kolégií v rámci troch vedeckých oddelení.

Spomenuté tri vedecké oddelenia sa však v praxi ukázali ako zbytočný organizačný medzičlánok a na Valnom zhromaždení SAV v r. 1963 sa vypustili z nového návrhu zákona o SAV. Súčasne sa vedecké kolégia reorganizovali v tom zmysle, že Vedecké kolégium pre biológiu SAV sa rozčlenilo na Vedecké kolégium pre všeobecnú biológiu SAV a Vedecké kolégium pre špeciálnu biológiu SAV. Hlbšiu reorganizáciu vedeckých kolégií SAv s rozšírením ich počtu schválilo Valné zhromaždenie SAV v júni 1966, kedy vzniklo 17 vedeckých kolégií a jedna spoločná komisia SAV a Povereníctva SNR pre školstvo v právomocou vedeckého kolégia.

K čiastočnej zmene v štruktúre vedeckých kolégií došlo v r. 1970, keď SNR prijala zákon č. 43, ktorým doplnila zákon č. 74 z r. 1963 o SAV. v súvislosti s ním Predsedníctvo SAV ukončilo k 30.IX.1970 funkčné obdobie vedeckých kolégií a od októbra 1970 začali pracovať nové vedecké kolégiá.

Toto organizačné usporiadanie pretrvalo do októbra 1974, kedy sa zásadne zmenila stavba vedeckých koordinačných orgánov SAV.

Uznesením Predsedníctva SAV č. 859 z 8.X.1974 sa zrušujú k 31.XII.1974 všetky vedecké kolégiá SAV a s účinnosťou od 1.I.1975 sa zriaďuje nových 8 vedeckých kolégií.

V decembri 1980 Predsedníctvo SAv uznesením č. 526 zrušuje Vedecké kolégium pre vedy o spoločnosti a k 1.I.1981 ho rozčleňuje na Vedecké kolégium SAV pre filozofiu, pedagogiku, psychológiu a vedy o štáte a práve, na Vedecké kolégium SAV pre ekonomické vedy a Vedecké kolégium SAV pre historické vedy. Štruktúra vedeckých kolégií SAV počas dvoch funkčných období (1981–1983 a 1984–1987) sa nemenila.

Koncom roku 1987 Predsedníctvo SAv prijíma novú štruktúru vedeckých kolégií a pristupuje k ich hlbšej špecializácii, čím ich počet stúpol na 17.

V období r. 1993–1999 sa niektoré vedecké kolégia SAV transformovali. Vedecké kolégium SAV pre matematiku pôsobilo od jesene 1996 a nahradilo ho Vedecké kolégium SAV pre matematiku a teoretickú informatiku. Vedecké kolégium SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre, umení a národopis sa v r. 1995 rozčlenilo na Vedecké kolégium SAv pre jazykovedu a vedy o literatúre a na Vedecké kolégium SAV pre vedy o umení a národopis. v tomto funkčnom období teda evidujeme materiál 21 vedeckých kolégií.

V Ústrednom archíve SAV sa nachádzajú písomnosti vedeckých kolégií z obdobia rokov 1962–1999. Pri ich spracovaní sa brali do úvahy už spomenuté reorganizácie, ktorými vedecké kolégiá prešli a ktoré určovali jednotlivé funkčné obdobia:

1. funkčné obdobie od zriadenia vedeckých kolégií v r. 1962 do konca r. 1966; 2. funkčné obdobie od r. 1967 do r. 1970; 3. funkčné obdobie od r. 1971 do r. 1974; 4. funkčné obdobie od r. 1975 do r. 1980; 5. funkčné obdobie od r. 1981 do r. 1983; 6. funkčné odbobie od r. 1984 do r. 1987; 7. funkčné obdobie od r. 1988 do r. 1992; 8. funkčné obdobie od r. 1993 do mája 1999.

Zoznamy vedeckých kolégií podľa funkčných období sú v prílohe. Každé funkčné obdobie obsahuje písomnosti z činnosti jednotlivých vedeckých kolégií, pričom ich dokumentačná hodnota je spravidla závislá na množstve zachovaného materiálu (V 3. funkčnom období chýba Vedecké kolégium ekonómie, z činnosti ktorého sa nezachovali žiadne písomnosti). Štruktúra spracovania je jednotná za všetky funkčné obdobia. Spracovaný materiál je rozdelený do dvoch základných skupín: I – knihy a II – spisový materiál.

Skupinu I tvoria podacie denníky, ktoré sú vždy uložené pred písomným materiálom, pričom jedna kniha tvorí jednu inventárnu jednotku. Tento druh mateirálu je vyčlenený a považuje sa za registratúrnu pomôcku.

II – Spisový materiál je rozdelený do 13 vecných skupín A–M, z ktorých 6 je v záujme prehľadnosti ešte členený na podskupiny. Inventárnu jednotku tvorí jeden ročník určitej vecnej skupiny, resp. podskupiny s výnimkou osobných spisov vo vedeckej výchove.

Prvú vecnú skupinu A tvoria Zápisnice zo zasadaní príslušného vedeckého kolégia SAV. Sú zoradené chronologicky a v niektorých prípadoch obsahujú aj pozvánky, prezenčné listiny, resp. prílohy materiálov k jednotlivým bodom programu.

B – Riadenie vedeckej práce je najobsiahlejšou skupinou, ktorá sa delí na 6 podskupín. Podskupinu B1 – Plány vedecko-výskumných úloh – tvoria ročné a perspektívne plány vedeckých pracovík, návrhy koncepcie dlhodobého rozvoja jednotlivých vedných odborov, návrhy a žiadosti pracovísk na zaradenie nových výskumných úloh do plánu, resp. ich zrušenie, zmeny v štátnom pláne výskumu a plány spolupráce akademických pracovísk s rezortnými úsavmi. Podskupina B2 – Výročné a závarečné správy – obsahuje okrem výročných správ o činnosti z jednotlivých pracovísk a súborných správ vedeckých kolégií o najdôležitejších výsledkoch v odbore za príslušný rok aj záverečné správy o vyriešených výskumných úlohách. B3 – Čiastkové správy – je podskupina skladajúca sa zo správ o spolupráci s vysokými školami a pracoviskami základného výskumu mimo Akadémie, správ o priebežnom plnení jednotlivých pracovísk. Podskupinu B4 – Pripomienky, posudky, oponentúry – tvoria oponentské posudky ukončených vedeckých prác, pripomienky vedeckých kolégií k otázkam organizačnej štruktúry SAV a návrhy Predsedníctvu SAV, stanoviská vedeckých kolégií k návrhom plánov pracovísk a vyhodnotenia výročných správ. B5 je označená podskupina Zriaďovanie pracovísk. Sú v nej stanoviská vedeckých kolégií k otázkam zriaďovania nových pracovísk v rámci SAV, návrhy na vyčlenenie pracovísk zo SAV, alebo naopak na prevod rezortných výskumných ústavov do SAV a návrhy na premenovania pracovísk. Podskupina B6 – Materiály vedeckých a ústavných rád pracovísk – sa vyskytujú zriedkavo. Obsahujú návrhy na menovania členov týchto orgánov a zápisnice z ich zasadaní.

Dôležitou vecnou skupinou je C – Zahraničná spolupráca. Pozostáva z troch podskupín. Prvá C1 – Plány stykov a dohody o spolupráci – zahrňuje dohody o mnohostrannej a dvojstrannej spolupráci SAV so socialistickými, kapitalistickými i rozvojovými krajinami, návrhy na tematickú spoluprácu a ročné plány zahraničných stykov jednotlivých pracovísk. C2 – vyhodnotenia stykov a správy – obsahujú správy o zahraničných vedeckých stykoch realizovaných v príslušnom období na pracoviskách v pôsobnosti vedeckého kolégia, prípadne jeho pripomienky k nedostatkom pri realizácii zahraničných stykov. Podskupina C3 – Členstvo v medzinárodných organizáciách – dokumentuje stanoviská vedeckých kolégií k individuálnemu i kolektívnemu členstvu v medzinárodných vedeckých organizáciách a spoločnostiach.

Vecná skupina D – Edičná činnosť – sleduje rozličné plány pracovísk, perspektívne edičné plány vedeckých kolégií, vydávanie odborných časopisov a ich zameranie, zloženie ich redakčných rád ako aj zmeny v nich. Uvádza zoznamy edícií SAV a pripomienkuje edičnú činnosť v odbore. Nachádzajú sa tu aj zápisnice zo zasadaní Edičnej rady SAV.

Vecná skupina E – Personálne veci – je pomerne rozsiahla a delí sa na štyri podskupny. E1 – Členovia SAV a funkcionári – obsahuje návrhy na voľbu členov korešpondentov SAV, riadnych členov SAV, členov Predsedníctva SAV a na menovania i odvolania riaditeľov pracovísk. Podskupina E3 – Ceny, odmeny,vyznamenania – pozostáva z návrhov na odmeny za vyriešené výskumné úlohy, z návrhov na udelenie štátnych cien a vyznamenaní jednotlivcom i kolektívom. Kádrové veci je názov podskupiny E3, ktorú tvoria pracovnopolitické charakteristiky a kádrové návrhy na menovania do funkcií. Do poslednej podskupiny E4 – Systemizácia – patria návrhy a žiadosti o kvalifikačné preradenia, návrhy na úpravu platov riaditeľov pracovísk, schválenia funkcií zástupcu riaditeľa a vedeckého tajomníka a zdôvodnenie fluktuácie na pracovisku.

Vecná skupina F – Vedecká výchova – sa skladá z dvoch podskupín. Prvá F1 – Vedecká výchova – všeobecné – podáva prehľad o vedeckej výchove na pracoviskách v rámci SAV, o jej koncepcii v príslušných odboroch i o jej výsledkoch. Dokumentuje sieť školiacich pracovísk, zloženie obhajobných komisií a udelenia vedeckých hodností. Pri spracovaní podskupiny F2 – Vedecká výchova – osobné spisy ašpirantov – sa urobila výnimka z vyššie uvedenej jednotnej štruktúry fondu v tom zmysle, že inventárnou jednotkou je osobný spis každého ašpiranta (vo viacerých prípadoch je k nemu priložená aj dizertačná práca). Osobné spisy ašpirantov sú zoradené v abecednom poriadku a v rámci každého vedeckého kolégia za dané funkčné obdobie.

Vecná skupina G – Riadenie vedeckých spoločností – dokladá činnosť vedeckých spoločností. Pozostáva z návrhov na zriaďovanie nových vedeckých spoločností, ročných plánov činnosti, správ o ich plnení a z finančných rozpočtov.

Obsahom vecnej skupiny H – Riadenie odborných komisií – je zriaďovanie odborných komisií pre určité vedné odbory, prípadne pre riešenie špeciálnych otázok vedeckými kolégiami SAV, kontrola plnenia ich úloh ako aj menovania zástupcov do československých národných komitétov.

Ďalšia vecná skupina I – Organizačné veci – je rozdelená na tri podskupiy. I1 – Štatúty – obsahuje organizačné a rokovacie poriadky pracovísk, vedeckých kolégií SAV i odborov Predsedníctva SAV, stanovy SAV, štatúty Štátnej ceny SSR a Medaily SAV. Podskupina I2 – Členovia vedeckého kolégia SAV je zložená z návrhov na menovania nových členov kolégia a žiadosti o uvoľnenie z funkcií v kolégiu. Tretia podskupina I3 – Hospodárska agenda – obsahuje návrhy hospodárskeho plánu a rozpočtu jednotlivých pracovísk, plány práce, plány prírastkov a nákupu investičných celkov a správy o ich revíziách.

Vecná skupina J – Konferencia – informuje o príprave, priebehu a výsledkoch významných vedeckých podujatí, seminárov, sympózií a zjazdov a o ich schvaľovaní vedeckým kolégiom.

Vecná skupina k – Smernice, obežníky – súvisí s oprávnením vedeckých kolégií SAV vydávať svojim členom, pracoviskám i vedeckým spoločnostiam smernice spojené s realizáciou ich úloh a tiež vyžadovať od Predsedníctva SAv reps. jeho výkonného aparátu informácie v zásadných hospodárskych otázkach začlenených pracovísk a zaujať k nim stanovisko. Patria sem aj metodické pokyny, napr. pre vypracovanie plánov, na prekladanie návrhov na ocenenie pracovníkov, pre výročné hodnotenie činnosti a pod.

Vecná skupina L – ČSAV – všeobecné – dokladá vzťah vedeckých kolégií SAV k vedeckým kolégiám ČSAV a spoluprácu s ČSAV vôbec. Obsahuje prípravu spoločných akcií, materiály z príbuzných pracovísk a vedeckých spoločností ČSAV, plány spolupráce, informácie koordinátorov štátnych programov základného výskumu z pracovísk ČSAV a pod.

Poslednou vecnou skupinou označenou M sú Zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií ČSAV svojim zameraním zodpovedajúcich vedeckému kolégiu SAV. Skupina M je usporiadaná tak isto ako zápisnice zo zasadaní vedeckých kolégií SAV (skupina A).

Predsedníctvo SAV vyzvalo obežníkom č. 120/69 všetky vedecké kolégia SAV v súvislosti s ich reorganizáciou, aby administratívne uzavretli písomnú agendu do 30.IX.1970 a písomný materiál odovzdali do Ústredného archívu SAV.

Druhá sústreďovacia akcia sa konala v súvislosti s reorganizáciou vedeckých kolégií v r. 1974.

Tretia sústreďovacia akcia sa uskutočnila v r. 1999. Spoločenské zmeny, ktoré nastali po r. 1989 sa odrazili aj v činnosti orgánov riadiacich metodiku i rozsah základného výskumu na Slovensku. Útlmom výskumnej činnosti sa odbúrala jedna zo základných funkcií vedeckých kolégií SAV. v podstate v r. 1990–1999 v ich pracovnej náplni ostala len záverečná fáza vedeckej výchovy – udeľovanie vedeckých hodností. Tieto skutočnosti vyvolali zj zásadnú transformáciu vo vedeckých kolégiách SAV, ktorú normatívne zrealizovalo Predsedníctvo SAV uznesením č. 212 zo dňa 4.III.1999.

Na ich základe sa v Ústrednom archíve SAV sústredilo a spracovalo 865 archívnych krabíc písomností z činnosti vedeckých kolégií SAV v r. 1962–1999. Zachovaný archívny materiál tohoto súboru fondov nám predstavuje vedecké kolégiá SAV ako organizačné, koordinačné i riadiace útvary, zodpovedajú za vypracovanie koncepcií výskumu SAV. Vedecké kolégia SAV, aj keď sa niekoľkokrát menila ich štruktúra, počet a čiastočne i náplň, vždy ostali základnými ideovými a vedeckými orgánmi SAV v jednotlivých vedných odborov.

Písomný materiál fondov vedeckých kolégií SAV tvorí veľmi bohatý prameň k poznaniu dejín SAV v r. 1962–1999. Jeho štúdium a využitie je nevyhnutné pre rekonštrukciu poznania celého vedeckého života na Slovensku v uvedenom období tak v oblasti tematického zamerania vedeckej práce, jej organizačného zabezpečenia, koordinácie s domácimi i zahraničnými partnermi, výchovy vedeckého dorastu ako aj pri sledovaní dosiahnutých výsledkov. Bádatelia v ňom môžu nájsť aj veľa údajov o priamom spojení a využití vedeckých výsledkov akademických i mimoakademických vedeckých pracovísk vo výrobnej i spoločenskej praxi. Štúdium písomného materiálu z činnosti vedeckých kolégií SAV v r. 1962–1999 môže priniesť aj veľa poznatkov o plánovaní vedeckého výskumu v minulosti.

Príloha: Vedecké kolégia SAV podľa funkčných období

1. organizačné obdobie (1962–1966)

Oddelenia matematicko-fyzikálnych a technických vied SAV:
VK pre matematiku, fyziku, astronómiu a jadrový výskum
VK pre geológiu a geografiu
VK pre automatizáciu, energetiku a elektroniku
VK pre mechaniku a materiály
Oddelenie chemických a biologických vied SAV:
VK pre chémiu
VK pre biológiu
VK pre fyziológiu a lekárske vedy
Oddelenie spoločenských vied SAV:
VK pre históriu
VK pre filozofiu, psychológiu a pedagogiku
VK pre ekonómiu, štát a právo
VK pre vedy o umení
VK pre jazykovedu

2. organizačné obdobie (1968–1970)

VK matematiky
VK fyziky
VK astronómie, geofyziky a meteorológie
VK geológie a geografie
VK technickej kybernetiky
VK mechaniky
VK náuky o materiáloch
VK chémie
VK všeobecnej biológie
VK špeciálnej biológie
VK lekárskych vied
VK histórie
VK filozofie, sociológie a psychológie
VK ekonómie
VK vied o štáte a práve
VK vied o umení
VK jazykovedy
Komisia SAV a Povereníctva SNR pre školstvo, pedagogiku a pedagogickú psychológiu

3. organizačné obdobie (1971–1974)

VK matematiky
VK fyziky
VK astronómie, geofyziky, geodézie a meteorológie
VK geológie a geografie
VK technickej kybernetiky a elektrotechniky
VK náuky o materiáloch
VK mechaniky a energetiky
VK chémie
VK všeobecnej biológie
VK špeciálnej biológie
VK poľnoshospodárskych vied
VK lekárskych vied
VK histórie
VK filozofie a sociológie
VK ekonómie
VK štátnych a právnych vied
VK vied o umení
VK jazykovedy
VK psychológie a pedagogiky

4. organizačné obdobie (1975–1980)

VK SAV pre matematiku, fyziku a elektroniku
VK SAV pre vedy o Zemi a vesmíre
VK SAV pre technické vedy
VK SAV pre chemické vedy
VK SAV pre biologicko-lekárske vedy
VK SAV pre bologicko-poľnohospodárske vedy
VK SAV pre vedy o spoločnosti
VK SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení

5. organizačné obdobie (1981–1983)

VK SAV pre matematiku, fyziku a elektroniku
VK SAV pre vedy o Zemi a vesmíre
VK SAV pre technické vedy
VK SAV pre chemické vedy
VK SAV pre biologicko-lekárske vedy
VK SAV pre biologicko-poľnohospodárske vedy
VK SAV pre filozofiu, pedagogiku, psychológiu a vedy o štáte a práve
VK SAV pre ekonomické vedy
VK SAV pre historické vedy
VK SAV pre jazykovedu, vedy o literatúre a umení

6. organizačné obdobie (1984–1987)

VK SAV pre matematiku
VK SAV pre fyziku
VK SAV pre elektroniku a kybernetiku
VK SAV pre vedy o Zemi a vesmíre
VK SAV pre mechaniku, náuku o strojoch a konštrukciách
VK SAV pre náuku o materiáli a energetiku
VK SAV pre chemické vedy
VK SAV pre molekulárnu biológiu a genetiku
VK SAV pre ekologické vedy
VK SAV pre lekárske vedy
VK SAV pre poľnohospodárske a lesnícke vedy
VK SAV pre filozofiu a historické vedy
VK SAV pre ekonomické vedy
VK SAV pre vedy o štáte a práve
VK SAV pre jazykovedu, vedy o literatúre a umení a národopis

7. organizačné obdobie (1988–1992)

VK SAV pre náuku o materiáli a energetiku
VK SAV pre mechaniku, náuku o strojoch a konštrukciách
VK SAV pre elektroniku a kybernetiku
VK SAV pre vedy o Zemi a vesmíre
VK SAV pre fyziku
VK SAV pre matematiku
VK SAV pre matematiku a teoretickú informatiku
VK SAV pre lekárske vedy
VK SAV pre molekulárnu biológiu a genetiku
VK SAV pre biologicko-ekologické vedy
VK SAV pre poľnohospodárske, lesnícke a veterinárne vedy
VK SAV pre chemické vedy
VK SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre, umení a národopis
VK SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre
VK SAV pre vedy o umení a národopis
VK SAV pre psychológiu a pedagogiku
VK SAV pre historické vedy
VK SAV pre filozofiu a sociológiu
VK SAV pre filozofiu (od 1966)
VK SAV pre sociológiu a politológiu (od 1996)
VK SAV pre ekonomické vedy

8. organizačné obdobie (1993–1999)

VK SAV pre náuku o materiáli a pre energetiku
VK SAV pre elektroniku a kybernetiku
VK SAV pre vedy o Zemi a vesmíre
VK SAV pre fyziku
VK SAV pre matematiku (1993–1996)
VK SAV pre matematiku a teoretickú informatiku (1996–1997)
VK SAV pre lekárske vedy
VK SAV pre molekulárnu biológiu a genetiku
VK SAV pre biologicko-ekologické vedy
VK SAV pre poľnohospodárske, lesnícke a veterinárne vedy
VK SAV pre chemické vedy
VK SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre, umení a národopis (1993–1995)
VK SAV pre jazykovedu a vedy o literatúre (1996–1998)
VK SAV pre vedy o umení a národopis (1996–1998)
VK SAV pre psychológiu a pedagogiku
VK SAV pre historické vedy
VK SAV pre filozofiu a sociológiu
VK SAV pre sociológiu a politológiu (1996–1998)
VK SAV pre ekonomické vedy