Myšlienka zriadiť Archív Slovenskej akadémie vied sa zrodila v roku 1961 na pôde Historického ústavu SAV. Od uzákonenia Slovenskej akadémie vied uplynulo takmer celé desaťročie a z jej činnosti vznikla bohatá agenda, významná pre poznanie kultúrnych dejín Slovenska, dejín vied a osobností popredných vedeckých pracovníkov. Navyše sa stala akútnou záchrana písomností právnych predchodcov Slovenskej akadémie vied. Predsedníctvo SAV preto od 1. januára 1963 zriadilo Archív ako samostatné pracovisko. Archív spočiatku sídlil na Zvolenskej ceste v Bratislave a v roku 1967 bol presťahovaný do centrálnej budovy areálu SAV na Patrónke.
Prvým vedúcim archívu Predsedníctvo SAV menovalo Dušana Dúbravu, ktorému sa do konca 60. rokov podarilo dohľadať a zhromaždiť predovšetkým archívne fondy zaniknutých právnych predchodcov akadémie vied a sekcií vied. V roku 1968 bol za externého riaditeľa archívu vymenovaný Richard Marsina a do archívu prišli viacerí odborní pracovníci, predovšetkým Alexandra Marčeková, Jozef Klačka a Lýdia Kamencová (v tomto chronologickom poradí), ktorí ostali Ústrednému archívu SAV verní vyše 40 rokov. Jozef Klačka zastával v rokoch 1978 – 1999 funkciu riaditeľa archívu. Z ďalších dlhoročných odborných a vedeckých pracovníkov je potrebné spomenúť napr. Magdalénu Juricovú, Jarmilu Charvátovú, Elenu Rapošovú či Ľudmilu Nemeskürthyovú. Posledná z menovaných viedla archív v rokoch 2003 – 2015. Postupne sa počet pracovníkov archívu ustálil na počte 6 – 8. V súčasnosti má sedem pracovníkov.
Spektrum odborných činností archívu
Prvoradým poslaním archívu bolo sústreďovať, spracovávať a sprístupňovať pre bádanie archívne dokumenty. Prioritu predstavovali dokumenty najvyšších riadiacich úrovní SAV, ktorých archívne fondy dnes tvoria rozsahom najväčšie fondy archívu. Bezprostredne po svojom založení začal archív podnikať aj kroky k záchrane písomnej produkcie zaniknutých právnych predchodcov SAV – Učenej spoločnosti Šafárikovej (založená 1926), Slovenskej učenej spoločnosti (1939), Slovenskej akadémie vied a umení (1942), Umeleckej a vedeckej rady (1945). Od roku 1970 archív začal s akvizíciou osobných fondov členov akadémie a význačných vedeckých pracovníkoch a s budovaním zbierky fotodokumentácie. Primeraná pozornosť sa venovala predarchívnej starostlivosti, archív vypracoval prvý spisový poriadok SAV (1974). Bol zostavený a na vydanie pripravený Sprievodca po archívnych fondoch SAV. Nadviazala a rozvíjala sa medzinárodná spolupráca s archívmi zahraničných akadémií vied, prirodzene predovšetkým z východného bloku. Výsledkom boli materiály pre slovník archívnej terminológie – šesťjazyčný porovnávací terminologický slovník (rusko-slovensko-bulharsko-maďarsko-poľsko-nemecký) a dva zväzky bibliografie prác pracovníkov archívov akadémií vied. Okrem toho sa založila zbierka konzervačných vydaní Vydavateľstva SAV od roku 1953, vydavateľstva ČSAV (od roku 1969), filmových a fononahrávok a zbierka medailí. Archív SAV sa venoval aj výskumu organizačno-správneho vývoja Slovenskej akadémie vied a jej organizácií.
V roku 1971 bola pri Predsedníctve SAV zriadená Archívna komisia. Metodicky riadila a kontrolovala činnosť Archívu SAV, schvaľovala plány a správy o činnosti, jeho zameranie. Navrhovala vedeniu SAV opatrenia na zabezpečovanie podmienok pre výkon odborného a vedeckého poslania Archívu SAV. V komisii mali zastúpenie predstavitelia riadiacich orgánov SAV, odborníci zo SAV a Slovenskej archívnej správy. Komisia bola zrušená vo februári 1990.
70. a 80. roky 20. storočia
V novembri 1971 bol archív premenovaný na Ústredný archív SAV. Nový názov mal primeranejšie a presnejšie vyjadriť celoakademickú pôsobnosť pracoviska. Od novembra 2019 sa archív vrátil k pôvodnému názvu Archív SAV.
V roku 1971 sa archív dostal do priestorovej tiesne a hrozilo, že nebude môcť plniť svoje základné poslanie – budovanie dokumentačnej základne pre dejiny akadémie, ale aj vedy a vedeckého výskumu vôbec. Až v roku 1975 boli archívu pridelené nové priestory v budove vtedajšej Správy účelových zariadení SAV, v ktorých sídli dodnes. Archív získal skladové, ale aj lepšie kancelárske a manipulačné priestory. Ďalšie priestory pre uloženie archívneho materiálu získal archív koncom roka 1983 v budove vtedajšieho Malotirážneho strediska Vydavateľstva Veda a v roku 1992 v budove po požiarnej zbrojnici. V roku 2002 bol sklad z budovy Malotirážneho strediska presťahovaný do bývalej počítačovej haly Výpočtového strediska SAV. V krátkom intervale od januára 1986 do mája 1987 bol Archív SAV začlenený do Informačného centra SAV.
Obdobie po roku 1990 znamenalo pre archív nové povinnosti v oblasti predarchívnej starostlivosti. Keďže organizačná štruktúra Slovenskej akadémie vied prešla výraznými zmenami, bolo potrebné zabezpečiť dokumentáciu z činnosti zaniknutých orgánov a pracovísk. Pracovná náplň archívu sa sústredila na záchranu písomností, ktoré nezodpovedným počínaním pri reorganizácii stratili majiteľa. K zlepšeniu starostlivosti o písomnú dokumentáciu SAV v predarchívnom štádiu malo prispieť vypracovanie a prijatie nového Spisového a skartačného poriadku pre SAV a jej pracoviská v roku 1996. Obdobie 90-tych rokov však bolo obdobím tvrdých zápasov o holé prežitie pre celú Slovenskú akadémiu vied, a aj pre jej archív. Paradoxom bolo, že pri náraste počtu pracovísk SAV od roku 1990 sa značne znížil stav pracovníkov archívu. Sľubne pokračujúca špecializácia činnosti pracovníkov sa zastavila. V oblasti využívania archívneho materiálu sa činnosť obmedzila na výpisy a potvrdenia v súvislosti s rehabilitáciami, kvalifikačným zaradením a overovaním doby zamestnania.
I napriek rôznym peripetiám a ťažkostiam zaznamenal archív po Nežnej revolúcii aj rad pozitív. Na poli medzinárodnej spolupráce nadviazal v roku 1993 kontakty s Archívom Akadémie vied ČR. Výsledkom spolupráce boli viaceré spoločné projekty: Memoáre – prameň pre dejiny vedy a techniky (1995), Kontakty a spolupráca medzi českými a slovenskými vedeckými osobnosťami a inštitúciami vo svetle archívnych dokumentov (2003 – 2005), Akadémie – nositelia kultúrnej identity (2006 – 2008). Nie zanedbateľná je prezentačná činnosť. Archív sa aktívne podieľal a podieľa na významných akciách SAV, ktoré hlavne súviseli s jubileami akadémií. Participoval na výstave k 50. výročiu Akadémie vied ČR, samostatne realizoval výstavu k 50. výročiu Slovenskej akadémie vied a vypracoval podklady k oslavám 70. výročia SAV (2023). Pravidelne spolupracoval s Ústrednou knižnicou SAV na výstavách „Viri docti”. Pracovníci ÚA SAV sa stali členmi autorského kolektívu rozsiahlej monografie Dejiny Slovenskej akadémie vied, ktorá bola vydaná pri príležitosti 60. výročia SAV v roku 2013, ako aj jej ďalšieho vydania v roku 2023.
Od mája 2018 sa Archív SAV stal organizačnou zložkou Centra spoločných činnosti Slovenskej akadémie vied.
Riaditelia Archívu SAV
| 1. 1. 1964 | – | 30. 9. 1968 | Dušan Dúbrava |
| 1. 10. 1968 | – | 31. 12. 1977 | Richard Marsina |
| 1. 1. 1978 | – | 30. 4. 1999 | Jozef Klačka |
| 1. 5. 1999 | – | 30. 9. 2002 | Ivan Mrva |
| 1. 10. 2002 | – | 1. 4. 2003 | Jozef Klačka |
| 1. 4. 2003 | – | 31. 3. 2015 | Ľudmila Nemeskürthyová |
| 1. 4. 2015 | – | Jana Gubášová Baherníková |