Komisia pri Zbore povereníkov pre výstavbu SAV zriadila v roku 1953 Laboratórium pre výskum a konštrukciu meracích a fyzikálnych prístrojov, ktoré prevzala SAV uznesením jej predsedníctva 26.III.1953. Uznesením predsedníctva SAV zo dňa 11.I.1954 bolo toto pracovisko premenované na Laboratórium meracích prístrojov.
V roku 1954 sa v rámci Laboratória meracích prístrojov vytvorila pracovná skupina, ktorá sa zaoberala vývojom elektronických prístrojov pre výskumné potreby iných pracovísk Akadémie. Táto skupina sa do roku 1955 rozšírila na 5 pracovníkov, ktorí tvorili základ personálneho obsadenia Elektrotechnického laboratória SAV, ktoré sa v tomto roku utvorilo ako samostatné pracovisko (uznesenie Predsedníctva SAV 31.X.1955).
Výskumné práce laboratória boli zamerané na výskum priemyslovej elektroniky a výskum šírenia vysokofrekvenčných polí v súvislosti s výstavbou televízie na Slovensku. Zvýšenie počtu vedeckých a odborných pracovníkov umožnilo rozšíriť skúmanú problematiku a poveriť časť pracovníkov základným výskumom v oblasti magnetických polí so zameraním na riešenie problémov elektrických strojov. V tomto období už bolo zrejmé, že základný výskum v elektrotechnike musí nadväzovať na najnovšie výsledky výskumu fyziky pevných látok.
Elektrotechnické laboratórium SAV bolo uznesením Predsedníctva SAV z 5.XI.1962 premenované na Elektrotechnický ústav SAV. Hlavnou pracovnou náplňou ústavu bol výskum galvanomagnetických javov v polovodičoch, so zameraním na ich využitie v meracej a regulačnej technike. V ďalších rokoch sa výskumná problematika rozšírila na výskum tenkých vrstiev, výskum tvrdých supravodičov a na výskum využitia impulzovej techniky veľmi krátkych časov pre meracie účely. Tento výskum bol zameraný na jeden zo základných problémov elektrotechniky – mechanizmus vedenia elektrického prúdu v tuhých látkach a to aj v extrémnych podmienkach (nízke teploty, vysoké elektrícké a magnetické polia a pod.).
Po organizačnej stránke bol Elektrotechnický ústav rozdelený na: Oddelenie supravodičov, oddelenie polovodičov, oddelenie tenkých vrstiev, oddelenie elektroniky, technický úsek a hospodársky úsek.
V priebehu výskumnej činnosti nadviazal Elektrotechnický ústav SAV spoluprácu s viacerými ústavmi a závodmi v ČSSR. V rámci rozvoja medzinárodných stykov spolupracoval v oblasti polovodičov s Akadémiou vied ZSSR, Akadémiou vied NDR, Poľskou akadémiou vied; v oblasti tenkých vrstiev sa rozvíjala spolupráca s Rumunskou akadémiou vied a Sibírskym oddelením Akadémie vied ZSSR; v oblasti supravodivých magnetov s Akadémiou vied NDR, Poľskou akadémiou vied a Akadémiou vied ZSSR. Veľmi plodná bola spolupráca so Spojenými ústavmi jadrového výskumu v Dubne v oblasti impulzovej techniky krátkych časov a v oblasti merania magnetických polí.
Pracovné úspechy ústavu boli výsledkom dobrej spolupráce odborníkov z viacerých vedných oblastí – fyzikov, elektrotechnikov a chemikov teoretického i experimentálneho zamerania.
Písomné materiály Elektrotechnického ústavu SAV, ktoré prevzal Ústredný archív SAV sme pri usporadovaní a inventarizácii rozdelili do dvoch základných skupín: materiály nadriadených zložiek a vlastné ústavné materiály.
Písomnosti nadriadených zložiek z písomného materiálu Elektrotechnického ústavu SAV sú zoradené pod signatúrou A. Smernice a pokyny (A 1), materiály Sekcie technických vied SAV a Vedeckého kolégia elektrotechniky a automatizácie SAV (A 2 a), Vedecké kolégia automatizácie a elektroniky ČSAV (A 2 b) a Korešpondencia (A 2 c) patriace k týmto písomnostiam tvoria vecné skupiny prvej časti inventáru písomného materiálu Elektrotechnického ústavu SAV.
Smernice a pokyny sú zachované z rokov 1960–1966 a týkajú sa všetkých zložiek činnosti ústavu. V materiáloch vedeckých kolégií SAV a ČSAV sú predovšetkým zápisy zo zasadaní jednotlivých vedeckých kolégií a korešpondencia, ktorá sa týka týchto skupín aj keď nie bohato ale predsa dopĺňa obraz nadriadených zložiek.
Vlastné ústavné materiály sú zahrnuté pod signatúrou B. Ústavná rada (B 1) (1964–1966) poskytuje úplný prehľad obsahu rokovaní Ústavnej rady Elektrotechnického ústavu SAV v chronologickom usporiadaní a Korešpondencia (B 2) vhodne dokresľuje začiatky (1957) a pracovnú činnosť ústavu až do r. 1966.
Personálne veci (B 3) sú rozdelené na Osobné spisy (B 3 a), kde každý pracovník tvorí inventárnu jednotku. Sú tu uložené všetky zachované osobné písomnosti o jednotlivom pracovníkovi (prijatie do zamestnania, platové úpravy, odmeny, uvoľnenia pracovníkov). Táto skupina materiálov je zoradená alfabeticky. Korešpondencia (B 3 b) patriaca k tejto skupne zahŕňa hromadné návrhy na udelenie odmien pracovníkom ústavu, požiadavky na prídel pracovníkov, prijatie vedeckých pomocných síl a pod.
V správach o jednotlivých úlohách štátneho plánu základného výskumu a zo záznamov z koordinačných porád riešiteľov štátnych výskumných úloh nadobúdame prehľad o vlastnej činnosti ústavu. Poskytuje ich vecná skupina Výskum (B 4). Sú tu tiež aj správy o vynálezoch a prístrojoch vyvinutých v Elektrotechnickom ústave SAV. Bohatú vedecko-výchovnú činnosť ústavu dokumentujú materiály v skupine (B 5).
Vecná skupina „Letná škola“ (B 6) pre skromnosť materiálu neposkytuje ucelený obraz o postgraduálnom vzdelávaní. Materiály o zahraničných stykoch (B 7) sme kvôli prehľadnosti rozdelili na tri podskupiny. Správy zo zahraničných ciest vlastných pracovníkov (B 7 a), Správy zo zahraničných ciest cudzích pracovníkov (B 7 b) a Korešpondencia (B 7 c). Správy zo zahraničných ciest dokumentujú čulú spoluprácu a styk Ekonomického ústavu SAV so zahraničnými inštitúciami. V Korešpondencii sú napr. odpisy dohôd o spolupráci uzavreté so zahraničnými vedeckými ústavmi a akadémiami, alebo údaje o návštevách našich ústavov zahraničnými hosťami.
Správy zo služobných ciest (B 8) je vecná skupina správ zamestnancov Elektrotechnického ústavu SAV z jedno a viacdňových služobných ciest v ČSSR.
O vedeckých podujatiach, konferenciách a sympóziách ústavu sa zachovalo pomerne málo materiálu, a tak nepodáva náležitý obraz o tejto činnosti (B 9).
Najbohatšia z vecných skupín je Spolupráca ústavu s inými pracoviskami (B 10). Tu najlepšie môžeme sledovať mravenčiu prácu malého a mladého ústavu. Predovšetkým je to spolupráca s ústavmi ČSAV, ďalej s výskumnými ústavmi v ČSSR, vysokými školami, s výrobou a s vydavateľstvami.
Oblasť finančného a materiálneho zabezpečenia vedecko-výskumnej činnosti ústavu je dokumentovaná materiálmi v skupine (B 11). Sú v nej finančné plány (B 11 a) a sledovanie ich plnenia (B 11 b) i prehľady o investičnej činnosti ústavu (B 11 c). V posledných tematických skupnách sú zachované materiály o činnosti straníckej (B 12) a odborovej organizácie (B 13) a o zabezpečovaní úloh v civilnej a požiarnej ochrane (B 14 – B 15) a v brannej výchove (B 16).
Písomný materiál fondu Elektrotechnický ústav SAV tvorí 214 inventárnych jednotiek a je uložený v 10 krabiciach.
