Informácie o fondeÚvod k inventáru
I. Materiály z vedeckej činnosti
II. Materiály z funkcií
III. Biografické materiály
IV. Korešpondencia
V. Fotografie
VI. Materiály o pôvodcovi
VII. Knižné daryBaltazár Frankovič sa narodil 21.IV.1927 v Jasove, okres Moldava nad Bodvou (dnes Košice-okolie) do remeselnícko-roľníckej rodiny Baltazára a Juliany Frankovičovcov. Otec bol pôvodným povolaním obuvník-čižmár. Obaja rodičia neskôr pracovali v miestnom Jednotnom roľníckom družstve.
Ľudovú školu navštevoval B. Frankovič v rodnom Jasove, od roku 1938 pokračoval na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, neskôr na gymnáziách v Miškovci a v Rožňave, kde v roku 1948 maturoval. Následne začal študovať na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1953 obhajobou v odbore technická kybernetika. Ešte počas štúdia sa zamestnal ako prázdninový praktikant v národnom podniku Bratislavské elektrotechnické závody v Bratislave a vo Východoslovenských elektrárňach v Košiciach. Prednášal tiež na prípravných maturitných kurzoch v Bratislave a v Trenčianskych Tepliciach.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval B. Frankovič krátky čas v pozícii hlavného energetika v národnom podniku Podpolianske strojárne v Hriňovej. Od 30.IX.1953 do 4.IX.1954 pôsobil ako vedúci referent vývoja v Energetických rozvodných závodoch, n.p. v Košiciach. V dobe od 4.IX.1954 do 30.VI.1959 pôsobil ako odborný asistent na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.
Zamestnancom Slovenskej akadémie vied sa B. Frankovič stal v roku 1959: od 1.VII.1959 do 17.VII.1961 pracoval v Baníckom ústave SAV v Košiciach, vo funkčnom zaradení výskumný pracovník v oblasti automatizácie – inžinier 2. stupňa. Od 17.VII.1961 sa stal vedeckým pracovníkom Ústavu strojov a automatizácie SAV v Bratislave, ktorý bol v roku 1962 premenovaný na Ústav mechaniky a automatizácie SAV. B. Frankovič v ňom dlhodobo pôsobil vo funkcii samostatného vedeckého pracovníka, od roku 1963 bol vedúcim oddelenia. V tom istom roku obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Príspevok k niektorým otázkam optimálneho riadenia a získal vedecký titul CSc. V rámci následného osamostatnenia jednej výskumnej zložky daného ústavu – Oddelenia automatizácie a výpočtovej techniky – vznikol v roku 1966 Ústav technickej kybernetiky SAV, ktorého pracovníkom sa stal aj B. Frankovič. V rokoch 1966–1970 pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa ústavu.
Oblasťou dlhodobého vedeckého zamerania B. Frankoviča bola problematika statického a dynamického optimálneho riadenia procesov, teória riadenia a základné problémy automatizácie. Okrem toho sa na úrovni základného aj aplikovaného výskumu koncentroval na oblasť umelej inteligencie, informačno-riadiacich systémov robotiky a špecializovaných problémovo orientovaných počítačových systémov. Pri aplikovaní výsledkov vedecko-výskumnej praxe spolupracoval B. Frankovič s viacerými veľkými výrobnými podnikmi, ako boli napr. Východoslovenské železiarne v Košiciach, Duslo Šaľa, Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.
V roku 1970 získal B. Frankovič vedecko-pedagogický titul docent, keď sa habilitoval pred Vedeckou radou Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave svojou prácou na tému Uplatnenie princípu maxima v riadení procesov. V danom čase pôsobil v Ústave technickej kybernetiky SAV vo funkcii vedúceho oddelenia.
B. Frankovič absolvoval viaceré študijné a prednáškové pobyty v zahraničí, napr. v ZSSR, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku. Na základe dosiahnutých výsledkov vo vedeckej práci a zároveň ako prejav ocenenia pedagogických aktivít bol v roku 1971 menovaný ministrom školstva Francúzskej republiky za profesora Univerzity Claudea Bernarda v Lyone.
V júli 1986 mu bol na základe úspešnej obhajoby doktorskej dizertačnej práce Adaptívne a učiace sa systémy riadenia na SVŠT v Bratislave udelený vedecký titul doktor technických vied v odbore Technická kybernetika, úsek automatizácia a riadenie.
Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 zastával B. Frankovič v rokoch 1990–1991 funkciu riaditeľa Ústavu technickej kybernetiky SAV. Po organizačných zmenách boli z pôvodného ústavu k 1.VII.1991 vyčlenené tri nové inštitúcie: Ústav teórie riadenia a robotiky SAV, Ústav počítačových systémov SAV a Ústav automatizácie a komunikácie SAV. B. Frankovič sa stal riaditeľom Ústavu teórie riadenia a robotiky SAV, pričom túto funkciu vykonával v rokoch 1991–1993.
Tieto novovzniknuté pracoviská však v nasledujúcich rokoch prešli ďalšími organizačnými zmenami: Ústav počítačových systémov SAV bol s účinnosťou od 1.I.1999 premenovaný na Ústav informatiky SAV, Ústav automatizácie a komunikácie SAV bol v roku 1993 zrušený a včlenený do Ústavu teórie riadenia a robotiky SAV. Samotný Ústav teórie riadenia a robotiky SAV, v ktorom B. Frankovič pôsobil (v rokoch 2000–2001 opätovne vo funkcii riaditeľa), bol od 1.VII.2001 pričlenený k Ústavu informatiky SAV. Tým bol zavŕšený proces spojenia vedecko-výskumných činností v oblasti informatiky, informačných technológií, informačno-riadiacich systémov a umelej inteligencie.
B. Frankovič aktívne pôsobil v orgánoch SAV, vo funkcii podpredsedu SAV pre I. oddelenie, vo funkcii predsedu Vedeckého kolégia SAV pre matematiku, fyziku a informatiku. Stál na čele Slovenskej spoločnosti pre kybernetiku a informatiku SAV, bol členom Učenej spoločnosti SAV, členom Národného komitétu IFAC a IFIP, (International Federation of Automatic Control – Medzinárodná federácia pre automatické riadenie a International Federation for Information Processing – Medzinárodná federácia pre spracovanie údajov), čestným členom Spoločnosti Johna von Neumanna a iných organizácií. Aktívne prednášal na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Technickej univerzite v Košiciach. S účinnosťou od 1.IV.1992 bol prezidentom ČSFR menovaný za vysokoškolského profesora pre odbor Technická kybernetika. Od roku 2007 bol predsedom Vedeckej rady Ústavu informatiky SAV.
B. Frankovič bol za svoju vedeckú prácu ocenený viacerými vyznamenaniami, bol napr. držiteľom Zlatej medaily SAV, Ceny SAV, Zlatej medaily Technickej univerzity v Košiciach, Striebornej medaily Aurela Stodolu SAV.
Prof. B. Frankovič zomrel 6.VIII.2008 v Bratislave. S manželkou Margitou, rodenou Schlárovou, mali dve deti – dcéry Evu a Beátu.
Archívne dokumenty po prof. Baltazárovi Frankovičovi sa dostali do trvalej úschovy Ústredného archívu SAV odkúpením v decembri 2008. Dokumenty v množstve cca 3,6 bm boli neusporiadané, uložené v rôznych krabiciach a taškách; z nich cca 0,3 bm tvorili knihy. Primárne triedenie bolo vykonané pred odovzdaním do Ústredného archívu SAV len pri vyznamenaniach a diplomoch.
Štruktúra usporiadania dokumentov osobného fondu je vytvorená na základe vecného hľadiska. Tvorí ju sedem hlavných častí, z ktorých prvé tri sú členené na skupiny.
V štruktúre usporiadania rímska číslica označuje hlavnú časť dokumentov (napr. II. Materiály z funkcií). Veľké písmená latinskej abecedy označujú členenie na skupiny (napr. IIA. Vedecké funkcie). Následné členenie na podskupiny je označené pridaním arabskej číslice (napr. IIA1. Medzinárodné funkcie).
Štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
Jazykom archívnych dokumentov je slovenčina, ruština, maďarčina, francúzština a nemčina. Knihy sú písané v jazyku slovenskom, anglickom a maďarskom.
Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný dokument alebo súbor dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. V okrúhlej zátvorke je uvedený zdrojový dokument, napr. ročenka alebo časopis, v ktorom bol článok uverejnený.
Prvá časť I. Materiály z vedeckej činnosti je členená do piatich skupín: IA. Rukopisy prác, IB. Publikované práce, IC. Posudky, expertízy, návrhy, ID. Vedecká dokumentácia a IE. Konferencie. V skupine dokumentov IA. Rukopisy prác sú zachované rukopisné práce týkajúce sa napr. technológie nukleárneho inžinierstva, adaptácie riadenia procesov alebo problematiky smerových pohybov dobývacích kombajnov. Archívne dokumenty pochádzajú z rokov 1963, 1969, 1983, 1985, 1988, 1992, 1994, 1998 a 2000. V nasledujúcej skupine IB. Publikované práce sú uložené publikované práce B. Frankoviča, ako aj tie, ktorých bol spoluautorom. Túto skupinu ohraničujú roky 1959–2008. V skupine archívnych dokumentov IC. Posudky, expertízy, návrhy sa nachádzajú napr. posudky na diplomové práce, posudky k habilitačným konaniam, recenzné posudky na učebnice a iné. Skupina dokumentov je ohraničená rokmi 1963–2007. Do nasledujúcej skupiny dokumentov ID. Vedecká dokumentácia sú zaradené zachované vedecké časopisy a periodiká, rôzne poznámky, grafy a schémy týkajúce sa procesov automatizácie, robotizácie, agentových systémov, prípadne kybernetiky. Skupinu ohraničujú roky 1960–2007. V poslednej skupine dokumentov IE. Konferencie sú uložené zachované písomnosti z domácich a zahraničných konferencií. Táto skupina je ohraničená rokmi 1968–2008.
Druhá časť II. Materiály z funkcií je rozdelená do dvoch skupín: IIA. Vedecké funkcie a IIB. Materiály z pedagogickej činnosti. Skupina dokumentov IIA. Vedecké funkcie sa na základe tematického hľadiska delí na tri podskupiny: IIA1. Medzinárodné funkcie; IIA2. Funkcie v SAV; IIA3. Rezortné funkcie. Sú tu uložené archívne dokumenty, ktoré vznikli z pôsobenia B. Frankoviča napr. v orgánoch SAV, orgánoch štátnej správy alebo v zahraničných vedeckých inštitúciách. Časť IIA. Vedecké funkcie ohraničujú roky 1962–2008. V skupine IIB. Materiály z pedagogickej činnosti sa nachádzajú dokumenty približujúce pedagogickú činnosť B. Frankoviča, jeho pôsobenie na vysokých školách, napr. v Bratislave, Košiciach alebo vo Viedni. Archívne dokumenty sú z rokov 1966–2008.
Tretia časť III. Biografické materiály je členená do siedmich tematicky príbuzných skupín dokumentov: IIIA. Osobné doklady; IIIB. Školské doklady; IIIC. Pracovné dokumenty; IIID. Životopisy; IIIE. Zoznamy publikovaných prác; IIIF. Vedecké hodnosti a IIIG. Medaily, vyznamenania a uznania. V skupine dokumentov IIIA. Osobné doklady je uložené napr. osvedčenie o československom štátnom občianstve, domovský list a iné. Dokumenty v tejto skupine sú ohraničené rokmi 1934–1992. V druhej skupine dokumentov IIIB. Školské doklady sa nachádzajú napr. zošity z matematiky, výkazy o štúdiu na vysokej škole, vysokoškolské skriptá, potvrdenia o návšteve školy a iné. Archívne dokumenty tejto skupiny ohraničujú roky 1933–1953. V skupine dokumentov IIIC. Pracovné dokumenty sú uložené napr. pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti a pod. Skupinu archívnych dokumentov ohraničuje obdobie rokov 1948–2005. Do nasledujúcej skupiny dokumentov IIID. Životopisy sme zaradili zachované vlastné životopisy, pracovno-politické hodnotenia a iné. Dokumenty v tejto časti ohraničujú roky 1954–1989. V nasledujúcej skupine dokumentov IIIE. Zoznamy publikovaných prác sa nachádzajú zoznamy publikovaných prác B. Frankoviča. Dokumenty majú datovanie rok 1973. V skupine IIIF. Vedecké hodnosti sú zaradené diplomy preukazujúce dosiahnuté vedecké hodnosti B. Frankoviča. V tejto skupine sú dokumenty z rokov 1961–1994. V poslednej skupine archívnych dokumentov III G. Medaily, vyznamenania a uznania sa nachádzajú medaily, uznania, plakety a pod. udelené B. Frankovičovi na Slovensku a v zahraničí. Dokumenty sú z rokov 1976–2008.
V časti IV. Korešpondencia sa nachádzajú listy súkromných osôb a inštitúcií. Listy sú usporiadané abecedne, nie sú rozdelené na prijaté a odoslané. Medzi súkromnými osobami sú napr. akademik Václav Kalaš, Ivan Hejda, Ivan Zahradník. Z inštitúcií je zastúpená napr. Kolégium Jánosa Selyeho v Komárne. Časť IV. Korešpondencia ohraničujú roky 1986–2007.
V nasledujúcej časti V. Fotografie sú uložené farebné a čierno-biele fotografie z rôznych vedeckých podujatí, z návštevy amerického kozmonauta slovenského pôvodu Eugena A. Cernana, z priateľských stretnutí. Väčšina fotografických dokumentov je nedatovaná. Určenie datovania je možné len pri niektorých fotografiách a ohraničujú ho roky 1969–2004.
Do časti VI. Materiály o pôvodcovi sú zaradené tlačené publikácie, v ktorých sú informácie o živote a vedeckej činnosti prof. B. Frankoviča zdôrazňujúce jeho prínos v oblasti teórie riadenia, operačného systému a umelej inteligencie.
V poslednej časti VII. Knižné dary sa nachádzajú odborné knižné publikácie so zameraním na riadenie a modelovanie procesov v oblasti technickej kybernetiky od autorov ako napr. Jozef Skákala, Václav Kalaš, Nadežda Spurná, Ján Sarnovský. Knižné publikácie pochádzajú z rokov 1967–2006.
Archívne dokumenty tvoriace osobný fond prof. Baltazára Frankoviča približujú v ucelenej podobe jeho život, profesijnú, vedeckú a pedagogickú činnosť. Zároveň tvoria pramennú bázu k výskumu poznania vývoja slovenskej technickej kybernetiky, automatizácie, riadenia procesov a robotiky.
Rozsah archívneho fondu spracovaného formou inventára je tridsať archívnych škatúľ, z toho tri archívne škatule tvoria knihy. Inventár obsahuje 268 inventárnych jednotiek s časovým rozsahom 1933–2008. Knihy sú z rokov 1967–2006. Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky. Čísla vpravo označujú archívne škatule. Údaj uvedený v lomenej zátvorke (meno, časový údaj) bol vytvorený na základe nepriamych znakov.
Archívne dokumenty pôvodne spracoval Michal Jančula, študent odboru archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako bakalársku prácu v roku 2009 pod názvom Osobný fond prof. Baltazára Frankoviča – Spracovanie fondu a vytvorenie inventára. V roku 2017 bol úvod upravený, štruktúra usporiadania osobného fondu bola čiastočne zmenená a niektoré dokumenty boli premanipulované – tieto úpravy a zmeny vykonal pracovník Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko. Následne bol inventár prepísaný a sprístupnený bádateľskej verejnosti ako základná pomôcka pod názvom Frankovič, Baltazár – osobný fond.