Kabinet právnych vied SAV zriadila Komisia pri Zbore povereníkov pre výstavbu SAV ku dňu 22.IX.1952 a jeho prevzatie schválilo Valné zhromaždenie SAV dňa 9.IX.1953.
V jeseni 1952 nastúpili do Kabinetu právnych vied SAV priamo z Právnickej fakulty dvaja mladí pracovníci (dr. L. Košťa a dr. J. Azud) s tým, aby spoločne s komisiou pre budovanie tohto pracoviska vytvorili podmienky pre kádrové, organizačné a finančné predpoklady rastu tejto novej časti vedeckovýskumnej základne na Slovensku. Je to obdobie, kedy sa podstatne ideologicky preorientúvajú vedeckí pracovníci a sústreďujú sa na zvyšovanie svojej odbornej kvalifikácie.
Predsedníctvo SAV na zasadnutí 22.IX.1953 vymenovalo riaditeľa Kabinetu právnych vied JUDr. Ladislava Košťu a Vedeckú radu v zložení: predseda – akad. Štefan Luby, členovia – dr. Karol Laco, dr. Ján Spišiak, dr. Otto Baník, dr. Ján Králik, dr. Martin Vietor, dr. Ladislav Košťa. Vedeckú radu tvorili prevažne členovia Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Hlavnou úlohou vedeckej rady bolo vypracovať perspektívny plán budovania pracoviska a schvaľovať študijné a pracovné plány jeho odborných pracovníkov.
V prvých rokoch činnosti Kabinetu právnych vied jeho vývoj postupoval živelne a nesledoval dôsledne vytýčený plán. Príčinou bol nedostatok odborne a ideologicky na výške stojacich pracovníkov. Prijímali sa buď priamo absolventi vysokej školy alebo z právnej praxe a ich individuálne pracovné záujmy sa zrkadlili v činnosti Kabinetu.
Neskôr sa podarilo preorientovať mladých pracovníkov na náročnejšie vedecko-výskumné úlohy. Ako príklad takejto orientácie je budovanie pracovného kolektívu – roľnícko-družstevného práva i pracovnej skupiny histórie štátu a práva. Ďalšie úseky činnosti boli zastúpené len jednotlivcami (medzinárodné právo, občianske právo, správne a pracovné právo). Až do r. 1956 prevažná väčšina prác pracovníkov Kabinetu právnych vied bola kvalifikačného charakteru.
Od r. 1961 sa orientuje Kabinet právnych vied na riešenie tých úloh z oblastí vedy o štáte a práve, ktoré nastoľujú potreby spoločenskej a právnej praxe. V tomto roku už 84% odborých a vedeckých pracovníkov Kabinetu právnych vied SAV zúčastňuje sa pri riešení úloh celoštátneho plánu vedeckého výskumu v oblasti štátu a práva. Kabinet právnych vied ešte stále trpí nedostatkom pracovníkov, čím sa preťahujú stanovené termíny dokončenia prác.
Ukázalo sa, že organizačná forma Kabinetu je nedostatočná a prekonaná a spĺňajú sa základné podmienky prebudovania pracoviska na Ústav právnych vied SAV s možnosťou vytvoriť základné pracovné oddelenia, spočiatku ako pracovné komisie: Komisia roľnícko-družstevného práva, Komisia právneho a pracovného práva, Komisia dejín štátu a práv ČSSR. Činnosť týchto komisií sa spájala s činnosťou príslušných katedier Právnickej fakulty Univezity Komenského, čim sa skonkretizovala forma spolupráce.
5.XI.1962 bol Kabinet právnych vied premenovaný na Ústav štátu a práva (ÚŠaP). Väčšina jeho výskumných úloh je zaradená do štátneho plánu výskumu.
V r. 1963 sa dobudovala organizačná štruktúra ústavu vytvorením troch oddelení: 1. Oddelenie teórie politického riadenia spoločnosti, 2. Oddelenie pre výskum otázok štátu a práva pri riadení národného hospodárstva, 3. Oddelenie pre výskum právneho postavenia občanov.
V roku 1967 sa zasa zlepšila kvalifikačná štruktúra ústavu, čím sa posilnila jeho vedecko-výskumná kapacita.
Mimoriadne nároky na prácu Ústavu štátu a práva kládol rok 1968 najmä z hľadiska legislatívnych príprav federalizácie ČSSR. Pracovníci ústavu sa okrem svojich plánovaných úloh mimoriadne aktívne podieľali na koncepčných prácach ústavného zákona o československej federácii i iných súvisiacich zákonov v celoštátnych i slovenských komisiách.
Výsledky vedeckej činnosti Kabinetu právnych vied, neskôr Ústavu štátu a práva sa odzrkadľujú v monografických prácach, ktoré vyšli tlačou a v početných obsiahlejších štúdiách a článkoch, ktoré pracovníci publikovali v časopisoch Právnické štúdie a Právny obzor. Vydávanie oboch týchto časopisov zabezpečujú pracovníci ústavu s externými spolupracovníkmi.
Ústav má bohaté styky so zahraničím a účasť jeho pracovníkov na rozličných medzinárodných fórach treba považovať za veľmi významnú zložku.
Písomnosti Ústavu štátu a práva prevzal Ústredný archív SAV v r. 1973, spracoval ich v r. 1978 a sú uložené v 35 archívnych krabiciach.
Písomnosti sú rozdelené na základné skupiny A a B. Skupina A sú písomnosti nadriadených zložiek (Predsedníctvo SAV, Prezídium ČSAV, Sekcia spoločenských vied, Vedecké kolégium SAV a ČSAV).
Druhú skupinu (B) tvoria vlastné písomnosti ústavu. Sú to materiály Vedenia ústavu, Plány vedeckovýskumných úloh a správy o ich plnení, Plány práce, Materiálne a finančné zabezpečenie, Osobné materiály, Výchova vedeckých kádrov, Zahraničné styky, Konferencie a sympóziá, Publikačná a propagačná činnosť a Materiály periodík vydávané ústavom.
Zachované písomnosti poskytujú pomerne dobrý obraz o vývoji a činnosti ústavu od jeho začiatku v SAV až do r. 1969.
