Úvod k inventáru

Spoločenskovedný ústav SAV bol zriadený uznesením Predsedníctva SAV č. 390 z 26.VI.1972. Svoju činnosť však začal naplno rozvíjať až od 1.I.1975.

Až do polovice 70. rokov nemala SAV v oblasti spoločenských vied na východnom Slovensku zriadené samostatné pracovisko. Svoje vysunuté pracoviská tu mali len Archeologický ústav, Československo-sovietsky inštitút, Národopisný ústav a Ústav slovenského jazyka. Prudký rozvoj vo všetkých oblastiach hospodárstva v povojnovom období si však aj na východe Slovenska vynútil potrebu ďalšieho rozvoja spoločenských vied. Tieto by sa vo svojom výskume zameriavali jednak na národnostné, jazykové, národopisné a ďalšie špecifiká regiónu východného Slovenska, ako aj na mnohé zmeny v sociálnom, kultúrnom a ekonomickom charaktere regiónu, ktoré vyplynuli z hospodárskych premien.

Pôvodne sa uvažovalo o zriadení viacerých spoločenskovedných pracovísk: Výskumného kabinetu vedeckého ateizmu ako pobočky Ústavu vedeckého ateizmu SAV v Bratislave, Výskumného kabinetu sociológie kultúry, Ústavu sociálnej psychológie, Výskumného kabinetu dialektológie a Ústavu fonetiky a komunikácie. Takáto forma organizácie spoločenskovedného výskumu však presahovala reálne finančné a personálne možnosti SAV, a viedla by k veľkému počtu malých pracovísk. Preto boli plány na zriadenie nových pracovísk, ktoré by komplexne pokryli výskum v oblasti spoločenských vied na východnom Slovensku, zredukované na dva ústavy. Prvý, Spoločenskovedný ústav SAV, by pôsobil ako integrované pracovisko odborníkov z oblasti archeológie, histórie, dejín umenia a dejín štátu a práva. Jednotlivé vedné odbory mali tvoriť osobitné oddelenia, ku ktorým by pribudlo oddelenie sociológie a Kabinet vedeckého ateizmu. Ako druhý mal byť zriadený Ústav sociálnej psychológie SAV, ktorý mal skúmať procesy socializácie a adaptácie človeka na nové pracovné a spoločenské prostredie.

Od roku 1972 sa však presadzovala koncepcia budovania jediného spoločenskovedného pracoviska, ktoré by zahŕňalo aj výskum v oblasti sociálnej psychológie. Návrh na zriadenie Spoločenskovedného ústavu v Košiciach bol schválený Predsedníctvom SAV 23.V.1972. Veľmi široko definoval oblasti, na ktoré by sa mal výskum v plánovanom ústave zameriavať: sociálne otázky, vedecký ateizmus, vzťahy medzi národmi a národnosťami v regióne, výskum v oblasti sociálnej psychológie a vlastivedný výskum zahŕňajúci okrem historického, etnografického a umenovedného výskumu aj výskum nárečí a riešenie logopedických a jazykovo-komunikačných problémov.

Na zasadnutí Predsedníctva SAV 26.VI.1972 bolo uznesením č. 390 schválené zriadenie Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach, ktorý mal zahájiť činnosť od novembra 1972. Vedením ústavu a jeho prípravami bol poverený prof. Tibor Halečka, prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Základ novovytvoreného ústavu mali tvoriť pracovníci vysunutých pracovísk SAV v oblasti spoločenských vied s výnimkou Archeologického ústavu SAV.

Uvedený termín založenia ústavu však nebol dodržaný, pretože sa nepodarilo zabezpečiť ústav ani po priestorovej, ani po personálnej stránke. Tieto dôvody viedli taktiež k zúženiu koncepcie zamerania SVÚ SAV. V októbri 1972 sa uvažovalo už len nad tromi oddeleniami, a teda výskumnými oblasťami: oddelením vedeckého ateizmu, oddelením sociálnej psychológie a oddelením vlastivedného výskumu. Naďalej sa však nedarilo zabezpečiť priestorové, materiálne a personálne pokrytie nového ústavu, a jeho založenie sa stále odkladalo. Potom, čo sa prof. Halečka vzdal vedenia, bol 25.II.1974 do funkcie riaditeľa ústavu menovaný PhDr. J. Briškár, CSs. z Katedry histórie Pedagogickej fakulty UPJŠ, ktorý mal ďalej zabezpečovať prípravy na jeho založenie. Predsedníctvo SAV definitívne schválilo založenie a koncepciu SVÚ SAV uznesením č. 16 z 3.IX.1974. Počnúc 1.I.1975 bolo pracovisko po hospodárskej stránke pričlenené k novozaloženej Technicko-hospodárskej správe ústavov SAV na východnom Slovensku. Dovtedy boli vznikajúce výdavky pri zriaďovaní ústavu (na základe príkazu ekonomického odboru Ústrednej správy pracovísk SAV z 5.III.1974) uhrádzané z rozpočtu Ústavu vlastností hornín.

Spoločenskovedný ústav SAV začal fungovať od 1.I.1975 ako multidisciplinárne pracovisko. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriavalo na tri základné oblasti: vývoj sociálno-ekonomických procesov vyvolaných premenami v hospodárstve, ďalej na psychologické zmeny človeka v súvislosti so zmenou životných podmienok, a tiež na výskum národnostných menšín a interetnických vzťahov. Takáto koncepcia organizácie spoločenskovedného výskumu na východnom Slovensku zabránila zbytočnej duplicite v zameraní jednotlivých spoločenskovedných pracovísk SAV. Súčasne prispela k rozvoju dosiaľ nedostatočne rozvinutých vedných odborov. Zameranie ústavu odrážalo vo vytvorení troch organizačných oddelení: Oddelenie sociológie; Oddelenie historicko-filologického, od roku 1978 premenované na oddelenie histórie; Oddelene sociálnej psychológie.

Pracovníci oddelení sa pri mnohých výskumných témach interdisciplinárneho charakteru združovali do operatívnych pracovných tímov (tím pre výskum národností, tím pre cigánsku rodinu).

Od roku 1988 sa základnými organizačnými útvarmi pracoviska stali tri rovnomenné odbory (odbor historický, odbor sociologický a odbor sociálnopsychologický). Vlastná vedeckovýskumná činnosť však naďalej prebiehala v oddeleniach, ktoré mali byť operatívne vytvárané pre riešenie konkrétnych výskumných úloh. V rokoch 1989–1990 to boli štyri oddelenia: Oddelenie pre výskum dejín národností; Oddelenie pre výskum národností (tiež II. oddelenie pre výskum národnostných vzťahov); Oddelenie pre výskum mládeže; Oddelenie pre výskum cigánskej rodiny.

Od januára 1991 boli však znovu obnovené tri pôvodné oddelenia ako základné organizačné útvary ústavu (oddelenie sociológie, histórie a sociálnej psychológie). Tieto, sa od februára 1996 opäť premenovali na: Oddelenie sociálno-psychologického výskumu; Oddelenie výskumu etnických menšín; Oddelenie medzikulturálneho výskumu.

Posledná organizačná zmena v počte a zložení oddelení nastala vo februári 1999. Zmeny v grantových úlohách riešených ústavom vyústili do redukcie počtu oddelení na dve: Oddelenie sociálnej psychológie; Oddelenie najnovších dejín.

Hoci názvy a počet oddelení sa viackrát menili, vlastné vedeckovýskumné zameranie ústavu ostalo v podstate nezmenené. Na jednej strane ide o štúdium národnostných menšín (maďarskej, ukrajinsko-rusínskej a rómskej), ich vývoja a postavenia, ich vzťahu k majoritnému obyvateľstvu Slovenska z hľadiska histórie, etnopsychológie, etnosociológie s dôrazom na obdobie po roku 1918. Na strane druhej sa komplexný sociologický a sociálnopsychologický výskum orientuje na problematiku rôznych spoločenských skupín: mládeže, rodiny, pracovného kolektívu a ich vývoja, súčasného stavu, postojov a hodnotových orientácií. Ústav taktiež skúma stratégie sebauplatňovania človeka a jeho sociálne správanie, čím prispieva k systematickému rozvoju sociálnej psychológie.

Písomnosti Spoločenskovedného ústavu SAV prebral Ústredný archív SAV do trvalej úschovy v roku 2006. Archívny fond zahŕňa vlastnú písomnú produkciu ústavu od vzniku v roku 1974 do roku 2000. Vo fonde sa však nachádzajú aj písomnosti odrážajúce prípravy na založenie ústavu od roku 1972, ako aj niektoré staršie analytické materiály o stave vedeckovýskumnej základne na východnom Slovensku.

Materiál je rozdelený do nasledovných vecných skupín, pričom inventárnu jednotku tvorí spravidla jeden kalendárny rok písomností danej vecnej skupiny (ak nie je uvedené ináč).

I – Podací protokol – obsahuje len jeden zachovaný podací protokol ústavu z rokov 1974–1977.

II – Nadriadené orgány SAV – zahŕňa prevažne zápisnice zo zasadnutí Predsedníctva SAV, Vedeckého kolégia SAV pre vedy o spoločnosti, Komisie pre históriu pri Vedeckom kolégiu SAV pre vedy o spoločnosti, a zápisnice z porady riaditeľov spoločenskovedných pracovísk, ako aj materiály niektorých iných riadiacich zložiek SAV, týkajúce sa SVÚ SAV a spoločenských vied v SAV. V tejto vecnej skupine sú zaradené mnohé písomnosti dokumentujúce zakladanie SVÚ SAV.

III – Vedenie pracoviska – vecná skupina je rozdelená do niekoľkých podskupín: a – Organizačné – obsahuje materiály k zakladaniu SVÚ SAV, základné dokumenty ústavu, organizačné poriadky a informatívne materiály o SVÚ SAV. b – Zápisnice - zahŕňajú zápisnice z Ústavnej rady pracoviska, Vedeckej rady, Kolégia riaditeľa (grémia), prevádzkových porád, zápisnice z porád oddelení a pracovných tímov. c – Akreditácie – tvoria ich podklady k akreditáciám pracoviska a výsledky akreditácií. d – Správy o činnosti – členia sa na výročné správy o pracovisku (1) a na ostatné správy o činnosti (2). Inventárna jednotka v tejto skupine zahŕňa celé obdobie. e – Personálne - personálne záležitosti sú rozdelené na všeobecnú agendu (1) a osobné spisy zamestnancov (2). Spisy zamestnancov tvoria jednu inventárnu jednotku.

IV – Vedeckovýskumná činnosť – skupina sa člení na podskupiny: a – Plány – obsahuje akčné plány ústavu, evidenčné listy vedeckovýskumných úloh a úloh štátneho plánu základného výskumu, žiadosti o granty. b – Výsledky a výstupy – sú rozdelené na všeobecné (1) a výskumné úlohy (2). Všeobecné obsahujú predovšetkým správy o plnení vedeckovýskumného plánu a materiály k výskumným úlohám, ktoré nie sú zatriedené vo vecnej skupine výskumné úlohy. Skupinu výskumné úlohy tvoria vlastné výsledky vedeckovýskumnej činnosti pracoviska, pričom jednotlivé výskumné úlohy tvoria samostatnú inventárnu jednotku, počnúc úvodným oponentským konaním až po záverečnú správu. Inventárnou jednotkou v tomto prípade nie je jeden rok, ale jedna výskumná úloha. c – Vedecká výchova – zahŕňa agendu všeobecnú (1) a osobné spisy vychovávaných (2). Spisy vychovávaných tvoria jednu inventárnu jednotku. d – Stanoviská, posudky – jedná sa o stanoviská, ktoré ústav poskytol nadriadeným orgánom SAV alebo iným inštitúciám a osobám. Všetky spolu tvoria jednu inventárnu jednotku. e – Konferencie, semináre – zahŕňa materiály z organizačného zabezpečenia konferencií, a tiež príspevky z nich. f – Edičná a publikačná činnosť - obsahuje plány a návrhy, správy o edičnej a publikačnej činnosti, publikačnú činnosť zamestnancov, práce kolektívov autorov, štúdie a referáty bez autora, zborníky a publikácie, zborník Vedecké informácie, edičné a publikačné materiály. Každá z uvedených skupín tvorí jednu inventárnu jednotku. g – Spolupráca domáca – tvorí ju dokumentácia k spolupráci s ústavmi SAV; s ČSAV; s vysokými školami; s knižnicami, archívmi a múzeami; s vydavateľstvami, redakciami a televíziou; so štátnymi orgánmi; s Kultúrnym zväzom ukrajinských pracujúcich; so Slovenskou vedecko-technickou spoločnosťou a s inými subjektmi. Každá z uvedených skupín je jedna inventárna jednotka. h – Spolupráca zahraničná – dokumentuje spoluprácu so zahraničnými vedeckými inštitúciami. Patria sem dohody o spolupráci, plány vedeckých stykov, správy o hodnotení zahraničných stykov, správy o zahraničných návštevách na ústave, a iné. i – Správy zo služobných ciest – zahŕňa správy zo zahraničných služobných ciest (len jedna je domáca). Tvoria jednu samostatnú inventárnu jednotku.

V – Knižnica – tvoria ju najmä písomnosti organizačného zabezpečenia chodu knižnice, skladovej evidencie a zápisnice z revízií knižničného fondu. Tvorí jednu inventárnu jednotku.

VI – Hospodárska agenda – obsahuje písomnosti z príprav a plnenia plánu a rozpočtu, zápisnice z inventarizácii a vnútorných a hospodárskych kontrol.

VII – CO, PO, BOZP, ZÚ – obsahuje písomnosti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, požiarne poriadky a technické revízie. Táto vecná skupina tvorí jednu inventárnu jednotku.

VIII – Spoločenské organizácie – patria sem hlavne materiály ZV KSS a ZO ROH, Kolektívne zmluvy, zápisnice z prevádzkových a mzdových porád, socialistické súťaže, záväzky, filozoficko-metodologické semináre.

Počet inventárnych jednotiek: 330; Počet škatúľ: 57.

Písomný materiál Spoločenskovedného ústavu SAV odzrkadľuje vývoj tohto pracoviska spoločenských vied SAV, vrátane postupnej kryštalizácie jeho vedeckovýskumného zamerania. Materiál z vedeckovýskumnej činnosti môže byť podkladom pre ďalšie štúdium národnostných procesov a vybraných otázok najnovších dejín, sociológie a sociálnej psychológie. Závery vedeckovýskumných procesov ústavu poukazujú na dobové požiadavky výskumu a riešenie problematiky z týchto oblastí.