Historický ústav SAV bol zriadený v rámci SAVU v r. 1943. Do SAV bol prevzatý uznesením jej Predsedníctva 22.IX.1953 s počtom 8 pracovníkov. Vo svojom počiatočnom období sa zameriaval najmä na štúdium prameňov k národným dejinám a na výskum slovenských dejín vôbec. Prevzatím pracovníkov z Kabinetu dejín prírodných a technických vied a Kabinetu dejín biologických a lekárskych vied r. 1959 sa rozšíril výskum o dejiny vied a techniky a od r. 1962 sa začalo pracovať aj na témach svetových dejín užšie súvisiacich s národnými dejinami. Rozšírenie výskumných záujmov sa odrazilo aj na organizačnej štruktúre pracoviska. Členilo sa na 5 oddelení: 1. dejín feudalizmu, 2. dejín 19. storočia do r. 1918, 3. najnovších dejín, 4. dejín vied a techniky a 5. dokumentácie a bibliografie.
Svoje výsledky ústav publikuje okrem monografií, tematických zborníkov najmä v štyroch periodikách: Historický časopis, Historické štúdie, Z dejín vied a techniky, Studia historica slovaca. Hlavným výsledkom činnosti ústavu v jeho prvom období bolo vypracovanie koncepcie slovenských dejín v Přehlede československých dejin I.–III., ako aj prvý zväzok Dejín Slovenska. Druhú etapu vývinu našej historiografie – od počiatku 60. rokov – charakterizujú hlavne nové pohľady na celé úseky a kľúčové obdobia našich dejín. Zo starších dejín je to nová koncepcia a chronologické zaradenie slovenského národného obrodenia, z novších dejín nové pohľady na dejiny národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania.
Historický ústav sa hneď od počiatku orientoval na ašpirantúru ako nový prostriedok výchovy marxistických vedcov a plán výchovy aj dôsledne plní.
Pri plnení prevažnej časti úloh Historickým ústavom SAV dochádzlo od začiatku k úzkej spolupráci s Historickým ústavom ČSAV či formou spoločných konferencií a diskusií, vzájomným zastúpením vo vedeckých a redakčných radách alebo zlaďovaním pracovných plánov. Rôznorodá je i spolupráca s vysokými školami, najmä s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Povaha výskumu a práce ústavu si vyžaduje študijné cesty pracovníkov do zahraničia. Úzku spoluprácu má ústav s Maďarskou akadémiou vied, Inštitútom slavjanovedenia Akadémie vied ZSSR. Pracovníci ústavu sú členmi medzinárodných miešaných historických komisií.
Písomný materiál fondu Historický ústav SAV zachytený v tomto inventári zahŕňa roky 1948–1976. Je roztriedený do 28 vecných skupín a patria k nemu aj podacie protokoly. Inventárnu jednotku tvorí jednotlivý rok príslušnej vecnej skupiny. Celý inventár je rozdelený na 2 časti. Prvá časť odráža písomný materiál právneho predchodcu, t.j. Historického ústavu SAVU z rokov 1948–1952. Skladá sa z 2 ks podacích protokolov a 39 inventárnych jednotiek rozdelených do 26 vecných skupín. Druhá časť inventára – písomnosti z činnosti Historického ústavu SAV – zahŕňa obdobie rokov 1953–1976. Obsahuje 21 ks podacích protokolov a 505 inventárnych jednotiek. Počet vecných skupín sa rozšíril o jednu (filozoficko-metodologické semináre).
1. Sekcia spoločenských vied – obsahuje hlavne zápisnice zo zasadaní subkomisie pre spoločenské vedy a zasadaní pléna, plány a výkazy činnosti Sekcie. Od r. 1962 v dôsledku organizačných zmien v SAV je nahradená Vedeckým kolégiom histórie SAV. Materiál tvoria zápisy zo zasadnutí Vedeckého kolégia histórie SAV, správy o najdôležitejších výsledkoch dosiahnutých v rámci kolégia a návrhy na menovania členov kolégia.
2. Vedenie ústavu – sú to zápisnice zo zasadaní vedeckej rady ústavu a menovanie jej členov, správy z pracovných porád jednotlivých oddelení, menovanie vedúcich oddelení, návrh ústavu na zriadenie Archívu SAV, správa komisie o výsledkoch previerky Historického ústavu SAV.
3. Plány vedeckovýskumných úloh – túto vecnú skupinu tvoria správy o plnení úloh za jednotlivé kvartály, návrh pracovného plánu na jednotlivé roky, tematický plán ústavu, spresnenie plánu práce podľa oddelení a pracovníkov, návrhové listy jednotlivých úloh.
4. Výročné a čiastkové správy – skladajú sa z polročných a výročných hlásení o činnosti Historického ústavu SAV, analýz činnosti pracoviska za päťročnicu, správ o stave kolektívnych syntetických prác a o plnení jednotlivých vedeckých úloh.
5. Vedecká činnosť – Pozostáva z posudkov historických štúdií a článkov, návrhov, pripomienok a expertíz ústavu.
6. Ceny a odmeny – skupinu tvoria návrhy na udelenie cien SAV, odmien a zvláštnych uznaní za mimoriadne úspešné vyriešenie vedecko-výskumných úloh.
7. Spolupráca s ČSAV – obsahuje podklady k spolupráci na Přehlede československých dejin, k spolupráci na Historickom atlase ČSR, zmiešané historické komisie.
8. Spolupráca s inštitúciami – je to najmä spolupráca s múzeami, archívmi, národnými výbormi a školami.
9. Súpis archívov – okrem plánu celoslovenského archívneho súpisu sú tu správy o stave archiválií v jednotlivých archívoch.
10. Zápisnice z prieskumu archívov v župách – sú to správy o archívoch v jednotlivých župách usporiadané podľa okresov.
11. Výskumné pracovisko v Budapešti – obsahuje plány a výkazy činnosti a správy o stave a priebehu výmeny filmového materiálu, návrhy štatútu pobočku ČSAV v Budapešti.
12. Plán práce, systemizácia – pozostáva z plánov práce na jednotlivé roky, prírastku pracovníkov, predisponovávania voľných miest, návrhov na zmenu systemizácie.
13. Personálne veci – patria sem platové úpravy a preradenia, žiadosti o prijatie do zamestnania, uvoľnenie pracovníkov.
14. Vedecká výchova – skladá sa z plánu výchovy na jednotlivé roky, posudkov kandidátskych prác, menovaní školiteľov a členov skúšobných komisií. Samostatnú časť tvoria osobné ašpirantské spisy.
15. Konferencie – vecnú skupinu tvoria návrhy na usporiadanie konferencií, ich organizačná príprava a pracovné materiály.
16. Zahraničné styky – dokumentujú spoluprácu Historického ústavu SAV so zahraničnými vedeckými inštitúciami. Obsahujú správy z ciest, ich plánovanie, dohody o spolupráci s akadémiami vied socialistických krajín, členstvá v medzinárodných organizáciách.
17. Rozpočet – tvoria ho finančné požiadavky ústavu na jednotlivé roky, kontrola čerpania rozpočtu, materiály o realizácii uznesení Slovenskej národnej rady o využití areálu Bratislavského hradu pre Historický ústav SAV, výkazy o nákladoch na výskumné úlohy.
18. Slovenská otázka – je to excerpcia periodík národnostnej otázky. Na roziel od ostatných celá vecná skupina tvorí jednu inventárnu jednotku.
19. Vydavateľstvá – pozostáva z edičného plánu na jednotlivé roky, zo zoznamu historickej produkcie Vydavateľstva SAV za r. 1957–1959, zo zoznamu publikácií vydaných Historickým ústavom SAV za r. 1951–1960, z návrhov na zaradenie pracovníkov do zboru recenzentov Vydavateľstva SAV v odbore história.
20. Časopisy – obsahujú príspevky, zápisy zo schôdzí redakčných rád časopisov, hodnotenia časopisov, redakčné materiály Historického časopisu a Historických štúdií, návrhy na zmeny v zložení redakčných rád časopisov.
21. Knižnica – skladá sa z požiadaviek ústavu na výmennú službu, objednávok kníh a časopisov, zoznam prírastkov, vymenovania pracovnej skupiny pre previerku knižného fondu na Historickom ústave SAV podľa pokynov rezortnej komisie SAV.
22. Kúpa, pozostalosť – skupinu tvoria dohody o odstúpení písomnej pozostalosti A. Gverkovej-Gölnerovej, A. Kavuljaka a o odkúpení rukopisov K. Kizlinka, J. Trochtu, J. Macůrka, J. Geryka a J. Turáka.
23. Vedecké spoločnosti pri SAV – obsahuje predovšetkým materiály z činnosti Slovenskej historickej spoločnosti (zápisnice zo schôdzí výboru, prípravy zjazdov, opis organizačného poriadku) z činnosti Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky, Slovenskej demografickej a štatistickej spoločnosti.
24. Komisie – sú to zápisnice zo schôdzí komisií so zastúpením Historického ústavu SAV, návrhy na zriaďovanie odborných komisií a menovania členov.
25. Spoločenské organizácie – je to tematický plán práce školení, informácie o zásadách, formách práce a opatreniach na zabezpečenie indivituálneho odborne politického školenia vedeckých pracovníkov a jeho hodnotenia, zápisnice z výrobných porád.
26. Rukopisy – sú to rukopisy prác M. Popoviča „Rusko-turecká vojna 1877–1978“ a E. Perfeckého „Dejiny Ruska“, fragment Dejín šaštínsko-holičského panstva.
27. Filozoficko-metodologické semináre – materiál poslednej vecnej skupiny pozostáva z tematického plánu seminárov, vyhodnotení jednotlivých seminárov a téz jednotlivých referátov.
Celkové množstvo písomného materiálu fondu Historický ústav SAV tvorí 567 inventárnych jednotiek uložených v 152 krabiciach.
