Úvod k inventáru

Počiatky vzniku pracoviska treba hľadať ešte v minulom storočí, keď v r. 1893 bolo v Starej Ďali (dnešné Hurbanovo) založené Geomagnetické observatórium. V r. 1901 bolo observatórium poštátnené. V období I. ČSR patril ústav Ministerstvu školstva a národnej osvety v Prahe. Krátke obdobie po 2. svetovej vojne sa stalo observatórium súčasťou Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu v Bratislave. V r. 1946 prešlo pod Povereníctvo školstva a osvety. V r. 1948 bolo Geomagnetické observatórium premenované na Štátne meteorologické a geofyzikálne observatórium v Hurbanove. V r. 1952 geomagnetickú funkciu prevzala SAVU. Nová etapa vývoja geofyziky začala v r. 1953, kedy na základe §4 odst. 1 Zákona SNR zo dňa 18.VI.1953 o SAV bol zriadený Kabinet geofyziky SAV. Od 1.I.1954 sa z Kabinetu geofyziky stalo Geofyzikálne laboratórium SAV na čele s vedúcim doc. dr. T. Kolbenheyerom. Pracovisko tvorili 2 časti a to Geofyzikálne laboratórium so sídlom v Bratislave a Geomagnetické observatórium v Hurbanove, ktoré bolo delimitované do SAV z Povereníctva školstva. Základným poslaním pracoviska bolo riešenie teoretických problémov aplikovanej geofyziky a štúdiom rozloženia zložiek zemského magnetického poľa. Geofyzikálne laboratórium v svojich počiatkoch malo 16 pracovníkov. V r. 1960 došlo k organizačnému členeniu pracoviska. Vytvorilo sa oddelenie gravimetrie a seizmiky a oddelenie zemského magnetizmu. V r. 1962 pracovisko získalo účelové priestory v areáli SAV na Patrónke. Od 1.I.1963 sa stal vedúcim Geofyzikálneho laboratória SAV Ing. M. Smíšek. Došlo k zmene názvov oddelení na Oddelenie elektromagnetického poľa Zeme s vedúcim Ing. K. Rosom a Oddelenie geomechaniky a mechaniky zemského vnútra s vedúcim Ing. M. Smíškom. Súčasťou pracoviska je geomagnetické observatórium v Hurbanove, seizmická stanica v Šrobárovej a seizmická stanica na Skalnatom plese.

V r. 1965 prišlo na pracovisku k ďalšej organizačnej zmene. Vytvorili sa 3 oddelenia – oddelenie geomechaniky, oddelenie geoelektrické a oddelenie geomagnetické. K sieti seizmických staníc pribudla seizmická stanica v Bratislave na Kolibe. V tomto roku bol podaný aj návrh na zmenu názvu pracoviska a od 1.I.1966 bolo pracovisko uznesením Predsedníctva SAV č. 194 premenovaná na Geofyzikálny ústav SAV.

V r. 1966 bola na návrh člena korešpondenta ČSAV T. Kolbenheyera vytvorená a ním vedená výskumná skupina v Košiciach, ktorá naväzovala a spolupracovala na výskumných úlohách riešených na materskom ústave v Bratislave. V r. 1970 sa stal riaditeľom Geofyzikálneho ústavu Ing. K. Rosa. V r. 1971 sa zmenila organizačná štruktúra pracoviska. Vznikol útvar vedeckých informácií, vytvorila sa mechanická dielňa, opätovne sa zmenili názvy oddelení a to na oddelenie geofyzikálnych interpretačných metód, oddelenie elektromagnetického poľa Zeme, oddelenie geomechaniky a vnútra zemského. Súčasťou ústavu sú aj geomechanické observatórium Hurbanovo, ktoré vykonáva nepretržitú registráciu elementov geomagnetického poľa; magnetotellerické observatórium Šrobárová, ktoré registruje zložky zemských prúdov; seizmické stanice v Bratislave, Šrobárovej, Hurbanove, Skalnatom Plese, ktoré slúžia k registrácii seizmických javov a slapová stanica Vyhne, jej úlohou je registrácia dvoch vodorovných zložiek slapových zmien zemskej tiaže.

Písomný materiál z činnosti Geofyzikálneho ústavu je uložený v 13 archívnych škatuliach. Do Ústredného archívu SAV bol prebratý v r. 1986. Písomný materiál je z obdobia 1953–1974 a bol radený tematicky. Pri jeho spracovávaní sme vypracovali schému, podľa ktorej sme materiál usporiadali a zoradili. Obsahuje tieto vecné skupiny: 1. Vedenie ústavu; 2. Styk s Predsedníctvom SAV; 3. Styk so sekciami, vedeckými kolégiami; 4. Vedeckovýskumná činnosť; 5. Personálna agenda; 6. Ceny, odmeny; 7. Vedecká výchova; 8. Zahraničné styky; 9. Konferencie, zjazdy; 10. Edičná a popularizačná činnosť; 11. Knižnica ústavu; 12. Spolupráca a. ČSAV (sekcie, vedecké kolégiá, pracoviská), b. vysoké školy, c. iné organizácie; 13. Komisie, spoločnosti; 14. Hospodárska agenda; 15. Masovopolitické organizácie.

V prvej skupine nazvanej Vedenie ústavu sa nachádzajú normy, akčné plány, správy o činnosti pracoviska, zápisnie z ústavných rád pracoviska.

Druhá skupina prezentuje styk pracoviska s Predsedníctvom SAV. Sú to zväčša správy, návrhy, pripomienky pracoviska k požiadavkám Predsedníctva SAV.

Ďalšiu skupinu tvoria materiály dokumentujúce styk pracoviska so sekciami, vedeckými kolégiami. V nej sú pripomienky predsedníctva sekcie k tvobe oddelení na pracoviskách, pripomienky sekcie k ústavným plánom, zápisnice zo zasadaní vedeckého kolégia, plány úloh vedeckého kolégia.

V skupine vedeckovýskumná činnosť sú plány a správy o plnení vedeckovýskumných úloh tak dlhodobých, ako aj parciálnych, ďalej sú to správy o zavádzaní výsledkov výskumu do praxe, návrhové listy výskumných úloh, oponentské posudky výskumných úloh.

Piatu skupinu tvorí personálna agenda. V nej sa nachádzajú žiadosti o prijatia do zamestnania, osobné dotazníky zamestnancov, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru, návrhy na kvalifikačné preradenia, úpravy platov a pod.

Návrhové listy na udelenie cien, odmien SAV za dosiahnuté vedecké výsledky sú náplňou šiestej skupiny.

Obsahom skupny vedecká výchova sú doklady prezentujúce vedeckú výchovu na pracovisku. Sú to plány vedeckej výchovy, prehľady o jej priebehu, žiadosti o prijatia do ašpirantúry, zoznamy školiteľov.

Ďalšiu skupinu tvoria zahraničné styky pracoviska. V nej sa okrem plánov zahraničných stykov a ich vyhodnotení nachádzajú materiály dokumentujúce činnosť pracoviska v zahraničných vedeckých asociáciách, napr. KAPG, Karpatsko-balkánska asociácia, INTERKOZMOS.

Skupinu konferencie, zjazdy, sympóziá ilustrujú prihlášky, programy rozličných vedeckých podujatí, plány konferencií pracoviska, správy o organizovaných odborných podujatiach pracoviska.

Agenda dokumentujúca edičnú a popularizačnú činnosť je sústredená v 10. skupine. Tvoria ju edičné plány pracoviska, správy o publikačnej činnosti pracovníkov, recenzné posudky. Správa o využívaní knižnice, popis evidencie prírastkov, zoznamy knižných fondov sú zachované v skupine knižnica ústavu.

Náplňou 12. skupiny nazvanej spolupráca sú materiály, ktoré dokumentujú túto oblasť činnosti pracoviska. Je rozdelená na 3 podskupiny a to na spoluprácu s ČSAV, s vysokými školami a s ostatnými organizáciami.

V ďalšej skupine poradím už trinástej sú menovacie dekréty, zápisnice zo zasadaní a materiály z činnosti odborných komisií a spoločností, v ktorých boli aktívni pracovníci ústavu.

Predposlednú skupinu tvoria materiály hospodárskej agendy. Sú to väčšinou návrhy hospodárskeho plánu a rozpočtu, hlásenia o ich plnení, požiadavky pracoviska na prístrojové a iné vybavenie a pod.

Poslednou 15. skupinou je agenda masovopolitických organizácií činných pri pracovisku. Je to ZV ROH, ZO KSS, Zväzarm, Zväz československo-sovietskeho priateľstva.

Písomný materiál z činnosti Geofyzikálneho ústavu odzrkadľuje 20-ročný vývoj ústavu, ktorý sa počas svojej existencie stal hlavným pracoviskom v oblasti základného geofyzikálneho výskumu na Slovensku. Výsledky dosiahnuté v oblasti geofyzikálnych interpretačných metód reprezentovali aj na medzinárodnom fóre slovenskú geofyzikálnu školu založenú akademikom Kolbenheyerom. V priebehu svojej činnosti pracovisko úspešne zahájilo a rozvíjalo aj medzinárodnú spoluprácu v odborných komisiách, anpr. KAPG, INTERKOZMOS. Rozvinula sa aktívna spolupráca aj s vysokými školami, najmä s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. Okrem základného výskumu sa na pracovisku sústavne vykonáva seizmická posudková služba pre potreby národného hospodárstva.

Pre uvedené skutočnosti fond umožňuje svojim obsahom bádateľovi študovať tak organizačný vývoj pracoviska, ako aj jeho podiel na rozvoji príslušnej vednej disciplíny.