Úvod k inventáru

Astronomický ústav na Skalnatom Plese prešiel dňom 18.VI.1953 z rámca ČSAV do správy Slovenskej akadémie vied. Tento ústav pod pôvodným názvom Štátne observatórium na Skalnatom Plese pôsobil od roku 1943. Prístrojové vybavenie včítane knižnice bolo sem privezené zo zrušeného observatória v Starej Ďale (Hurbanovo). Observatórium pod vedením riaditeľa dr. Bečvářa zápasilo s nedostatkom kvalifikovaných síl a roku 1945 sa pričlenilo k Ministerstvu a neskôr k Povereníctvu školstva a osvety. Od roku 1950 bolo pobočkou Ústředního astronomického ústavu v Prahe, v tom istom roku sa administratívna časť pracoviska preniesla do Tatranskej Lomnice. Od roku 1952 pôsobilo v rámci ČSAV až do vzniku SAV.

Predsedníctvo SAV v roku 1954 schválilo vytvorenie teoretického oddelenia v Bratislave zameraného na výskum medziplanetárnej hmoty, ktoré začalo svoju činnosť od 1.X.1954.

Výskum medziplanetárnej hmoty mal na Astronomickom ústave SAV dlhú tradíciu. Optické pozorovanie meteorov bolo prvým systematickým programom Observatória na Skalnatom Plese od jeho založenia. Séria získaných vizuálnych pozorovaní viedla v roku 1946 k objavu nového meteorického roja Ursíd a meteorického dažďa Drakoníd. V roku 1946 začala tiež séria objavov nových komét, ktorými sa Skalnaté pleso stalo známe v astronomickom svete. Výsledky pozorovania komét boli tiež základom k vytvoreniu jedinečných Bečvářových atlasov oblohy. Problematika výskumu sa začala rozširovať do teoretickej oblasti najmä po príchode člena korešpondenta V. Gutha na pracovisko v roku 1951. Už vtedy sa určili hlavné smery výskumu na problematike vzniku a vývoja rôznych typov medziplanetárnej hmoty a vzťahov medzi nimi a problematike rozloženia a dráh meteorických čiastočiek rôznych veľkostí v Slnečnej sústave.

Ťažisko riešenej úlohy „Dynamika medziplanetárnej hmoty“ je vo výskume meteorov a meteorických rojov. Výskum sa zameral najmä na skúmanie ich usporiadania v rôznom štádiu ich vývoja, na oddeľovanie meteoritov od materských telies a na zisťovanie vývinových súvislostí medzi meteroidami, asteroidmi a kométami. Observačné podklady sa získavajú na observatóriu na Skalnatom Plese a na observatóriu ČSAV v Ondřejove. Ústav vybudoval rad staníc na Slovensku ako súčasť stredoeurópskej siete pre fotografovanie celooblakovými kamerami (Hurbanovo, Piešťany, Žilina, Rožňava ai.). Najvýznamnejšími výsledkami výskumu je vyvrátanie rozšírenej teórie o rýchlosti starnutí komét, vymedzili sa tiež príčiny výbuchov a konečné fázy vyhasnutých komét. Rozsiahly program hľadania komét viedol ku zhromaždeniu materiálu o slabých meteoroch, ktorý je rozsahom jedinečný v celosvetovom meradle. V otázke pôvodu meteorov sa podarilo vyvrátiť tézu o spoločnom katastrofickom vzniku komét a meteorických rojov.

Výskum medziplanetárnej hmoty zaznamenal v rokoch 1971–1975 v celosvetovom meradle prudký rozvoj, k čomu dal podnet najmä výskum kozmonautiky. Druhým podnetom je poznanie, že pre otázku vzniku a raných fáz vývoja Slnečnej sústavy vrátane vzniku podmienok na Zemi možno očakávať zásadný prínos práve od výskumu medziplanetárnych telies, ktoré neprešli zložitou vývojovou históriou planét. V oblasti dynamiky medziplanetárnej hmoty sa dosiahli hlavné pokroky objavmi viacerých telies v anomálnych dráhach (asteroidy v blízkosti Zeme, kométy vo veľkých vzdialenostiach od Slnka, prúd submikrónového medziplanetárneho prachu smerujúceho od Slnka) a spresnenia poznatkov o pohybe telies v Slnečnej sústave. Zdokonalenie astrofyzikálnych metód výskumu, vrátane meraní na umelých družiciach prinieslo rad nových poznatkov o fyzikálno-chemických vlastnostiach medziplanetárnych telies: klasifikáciu asteroidov a meteroidov podľa zloženia, pokroky v laboratórnych výskumoch meteoritov a vzoriek mesačných hornín, nové poznatky o procese starnutia komét a meteorických rojov, o účinkoch medziplanetárneho prachu a slnečného vetra.

Pracovníci Oddelenia medziplanetárnej hmoty majú veľký podiel na programe a podujatiach Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). V komisii IAU pre meteory a meteority bol v rokoch 1952–1958 predsedom člen korešpondent V. Guth, vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty člen korešpondent Ľ. Kresák zastával na X. kongrese IAU (Moskva, 1958) funkciu sekretára a na XI. kongrese IAU (Berkley, 1961) funkciu úradujúceho predsedu. Je iste ocenením účasti oddelenia na medzinárodnej spolupráci, že sa v Tatranskej Lomnici v roku 1967 uskutočnili dve sympóziá IAU „Fyzika a dynamika meteorov“ a „Planetárne hmloviny“. Ďalej prispeli pracovníci Oddelenia ako riešitelia „Dynamiky medziplanetárnej hmoty“ v komisiách IAU: pre fyziku komét, asteroidov a meteoritov (jeden pracovník predsedom v rokoch 1970–1973 a traja členovia); pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov (člen korešpondent Ľ. Kresák podpredsedom v rokoch 1970–1973 a predsedom v rokoch 1973–1976) pre meteory a medziplanetárny prach (jeden pracovník členom organizačného výboru v rokoch 1970–1976 a sedem členov).

Najcennejším prínosom medzinárodnej spolupráce je účasť na programe Komisie pre spoluprácu socialistických krajín v oblasti výskumu a mierového využitia kozmického priestoru (INTERKOZMOS). Oddelenie má veľký podiel na simultánnych pozemských pozorovaniach meteorov, malo možnosť umiestniť výskumnú aparatúru na 12 sovietskych umelých družiciach, sondách a výškových raketách. Intenzívna je spolupráca s Oddelením medziplanetárnej hmoty Astrofyzikálneho ústavu Akadémii vied Tadžickej SSR v Dušanbe. Bohatá je publikačná činnosť Oddelenia. Množstvo publikovaných štúdií vychádza v spolupráci so zahraničnými autormi, no väčšinu štúdií publikujú pracovníci v Bulletine československých astronomických ústavov, ktorý vychádza vo svetových jazykoch a je určený pre zahraničie. Krátke správy (objavy, polohy a dráhy komét) sú uverejňované v „Cirkulároch Medzinárodnej astronomickej únie“ a vychádzajú v Kodani.

Za vynikajúce výsledky vo výskume medziplanetárnej hmoty boli často pracovníci Oddelenia odmenení nadriadenými orgánmi SAV, ako napr. v roku 1966 kolektív s. Kresák, Kresáková, J. Štohl, v roku 1969 s. Kresáková, v r. 1970 bol člen korešpondent Ľ. Kresák vyznamenaný Štátnou cenou Klementa Gottwalda.

Písomnosti Astronomického ústavu SAV Oddelenia medziplanetárnej hmoty dokumentujú predovšetkým činnosť Oddelenia v rokoch 1955–1975. Je roztriedený do 17 vecných skupín. Inventárnu jednotku tvorí jeden rok príslušnej vecnej skupiny.

I. skupina – „Evidenčné knihy“ (inv. č. 1–15) obsahuje podacie protokoly a indexy.

V II. skupine – „Sekcia matematických a prírodných vied“ (inv. č. 16–20) sú uložené plány a správy o činnosti sekcie, zápasnice zo zasadania rozšíreného pléna sekcie a uznesenia Predsedníctva SAV týkajúce sa činnosti sekcie.

Skupina III. – „Vedecké kolégium astronómie, geofyziky, geodézie a meteorológie ČSAV“ (inv. č. 21–33) obsahuje zápisnice zo zasadania kolégia, plány a správy o činnosti kolégia a organizačný poriadok.

V skupine IV. – „Vedecké kolégium pre matematiku, fyziku, astronómiu a jadrový výskum“ – „Vedecké kolégium matematicko-fyzikálnych vied SAV“ – „Vedecké kolégium pre vedy o Zemi a vesmíre SAV“ (inv. č. 34–47) sú uložené návrhy na reorganizáciu kolégií, zápisnice zo zasadaní kolégia a záznamy z porád riaditeľov a vedúcich pracovníkov oblasti matematicko-fyzikálnych a technických vied SAV.

Skupina V. – „Vedenie pracoviska“ (inv. č. 48–63) pozostáva z návrhov organizačného poriadku, pripomienok k nemu, zápisníc z vedeckej (ústavnej) rady ústavu.

Skupina VI. – „Vedecko-výskumná činnosť“ (inv. č. 64–128) obsahuje ročné plány a návrhy úloh, dlhodobé plány, spresnenia a harmonogramy plánov (a), záverečné správy o splnených vedecko-výskumných úlohách, výročné správy a anotácie výsledkov vedecko-výskumnej činnosti (b), expertízy, návrhy a posudky (c) a astronomické pozorovania (d).

V skupine VII. – „Vedecká výchova“ (inv. č. 129–148) sú uložené plány výchovy vedeckých kádrov pracoviska, správy o ich plnení, návrhy na menovanie školiteľov a členov skúšobných komisií, tézy a posudky kandidátskych prác a osobné spisy interných a externých ašpirantov Astronomického ústavu. Priradili sme sem aj materiály z filozoficko-metodologických seminárov.

Skupina VIII. – „Zahraničné styky“ (inv. č. 149–241) obsahuje krátkodobé a dlhodobé plány zahraničných stykov, ako aj návrhové listy jednotlivcov na zahrančné cesty (a), správy o zahraničných stykoch a správy zo služobných ciest (b), materiály dokumentujúce intenzívnu spoluprácu s inštitúciami a jednotlivcami zo socialistických aj kapitalistických krajín (c). Sú tu aj materiály, ktoré dokazujú aktívnu účasť pracoviska v medzinárodných spoločnostiach – Medzinárodnej astronomickej únie – IAU (d), najmä na jej generálnych zhromaždeniach a kongresoch, účasť v Comittee on Space Research – COSPAR (e) a napokon v Komisii pre spoluprácu socialistických krajín v oblasti výskumu a mierového využitia kozmického priestoru – INTERKOZMOS (f).

Skupina IX. – „Personálna agenda“ (inv. č. 242–261) obsahuje žiadosti o prijatie do zamestnania, uvoľnenie pracovníkov zo služieb ústavu, kádrové záležitosti, platové úpravy, preradenia a odmeny.

V skupine X. – „Konferencie, zjazdy“ (inv. č. 262–270) sú uložené návrhy, príprava a programy týchto odborných podujatí organizovaných v tuzemsku.

Bohaté materiály obsahuje skupina XI. – „Spolupráca s inštitúciami a jednotlivcami“ (inv. č. 271–191). Je tu zachytená spolupráca s inštitúciami vo svojom rezorte, vysokými školami, kultúrnymi inštitúciami, masovokomunikačnými prostriedkami, ľudovými hvezdárňami a aj s jednotlivcami – amatérmi.

V skupine XII. – „Edičná činnosť“ (inv. č. 292–311) sú sústredené zápisy zo zasadaní redakčných rád, edičné plány, príspevky a recenzie prác pripravených pre publikovanie do rozličných časopisov, ale najmä pre Bulletin československých astronómov (BAC).

Materiály skupiny XIII. – „Knižnica“ (inv. č. 312–332) tvoria požiadavky ústavu na výmennú službu, objednávky kníh a časopisov.

Obsahom XIV. skupiny – „Masovopolitické organizácie“ (inv. č. 333–347) sú písomnosti z činnosti ROH a Zväzu československo-sovietskeho priateľstva.

Skupina XV. (inv. č. 348–366) obsahuje pokyny a informácie nadriadených orgánov (smernice a obežníky).

Skupina XVI. – „Hospodársky plán a rozpočet“ (inv. č. 367–400) obsahuje rozpočet (a), sledovanie čerpania rozpočtu, plány na stavebné a nestavebné investície a inventúry (b).

Posledná veľká skupina XVII. – „Komisie, spoločnosti“ (inv. č. 400–419) dokumentuje činnosť pracovníkov v Astronautickej komisii ČSAV, Astronomickej komisii ČSAV, Československej astronomickej spoločnosti, Slovenskej astronomickej spoločnosti, Komisii pre vedeckú informáciu SAV, Komisii pre výpočtovú techniku pri Astronomickom ústave SAV.

Fondové oddelenie písomností Astronomického ústavu SAV tvorí 419 inventárnych jednotiek uložených v 38 škatuliach. Existencia teoretického oddelenia v Bratislave umožnila užší styk s orgánmi Slovenskej akadémie vied, vysokými školami a pod. Z toho dôvodu materiál obsahuje veľa písomností z činnosti nadriadených orgánov Akadémie. Dokumentuje do značnej miery pôsobenie celého pracoviska a je dôležitý pre poznanie vývinu a rozvoja astronómie na Slovensku.