Úvod k inventáru

Koncom 70. rokov sa v SAV pristúpilo k hľadaniu nových prvkov v organizácii a riadení výskumu, ktoré by zodpovedali tendenciám rozvoja vedy vo svete. Do popredia vystupovalo riešenie celosvetových problémov, ktoré nemohla riešiť iba jedna vedná disciplína. Vznikla potreba skoncentrovania existujúceho vedeckého potenciálu a vytvorenia multidisciplinárnych pracovísk. Novým prvkom v riadení výskumu bol vznik vedeckých centier. Mali vytvoriť materiálno-organizačnú bázu na riešenie komplexných výskumných projektov, umožniť racionálnejšie využívanie prístrojového vybavenia a zabezpečovať budovanie širšej experimentálnej základne. Cieľom bolo vytvorenie flexibilnej štruktúry, ktorá by rýchlo a účinne reagovala na nové podnety z vývoja svetovej vedy a náhle potreby rozvoja vedy u nás.

Vedecké centrá zriaďovalo Predsedníctvo SAV ako svoje pomocné orgány od roku 1979. Centrá združovali vedecké pracoviská s príbuzným výskumným zameraním. Predstavovali nadústavnú starostlivosť o vybrané vedné oblasti. Vytvárali podmienky pre plánovanie a realizáciu náročných vedeckých programov významných z hľadiska spoločenskej praxe.

Ku zmene v postavení centier došlo v r. 1982, kedy novelizované Stanovy SAV prijaté Valným zhromaždením SAV 7.VI.1982 umožnili koncipovať vedecké centrá s charakterom vedeckých pracovísk.

Centrá plnili dve základné úlohy: metodicky usmerňovali tvorbu vedeckého programu a koncentrovali vedecké kapacity pracovísk určených na jeho realizáciu.

Na úseku tvorby vedeckého programu spolupracovalo centrum pri výbere základných úloh, posudzovalo spôsobilosť vedeckých pracovísk riešiť úlohy vo zverenej oblasti, vyjadrovalo sa k návrhom dlhodobých plánov vedeckovýskumnej činnosti. Vo vzťahu k ústavom centrum koordinovalo pracoviská pri realizácii výskumu, vytváralo podmienky pre skvalitňovanie vedeckej činnosti, kontrolovalo plnenie úloh a zavádzanie výsledkov do praxe.

V oblasti zahraničných stykov sa centrum zúčastňovalo na tvorbe dohôd o medzinárodnej vedeckej spolupráci a dohliadalo na realizáciu spolupráce ústavov s pracoviskami v zahraničí.

Centrum organizovalo vedecké konferencie a sympóziá, riadilo publikačnú činnosť a vyjadrovalo sa k edičným plánom vedeckej literatúry, ktoré sa predkladali vydavateľstvu SAV.

Do kompetencie vedeckých centier spadalo aj usmerňovanie výchovy vedeckých pracovníkov podľa potrieb jednotlivých vedných oblastí.

Na úseku koncentrácie vedeckých kapacít predkladali centrá návrhy na združené investície ústavov, zriaďovali spoločné zariadenia centra vybavené unikátnymi prístrojmi, sledovali využívanie prístrojovej techniky v ústavoch.

So súhlasom Predsedníctva SAV a v spolupráci s vysokými školami a inými vedeckými inštitúciami zriaďovali centrá spoločné vedecké pracoviská a zúčastňovali sa na ich riadení a materiálno-technickom zabezpečení.

Prostredníctvom Oddelení vied SAV predkladali centrá Predsedníctvu SAV návrhy na zriadenie, zlúčenie alebo zrušenie pracovísk centra a ich pobočiek. Zároveň sa vyjadrovali k zmenám v ich pracovnom zameraní.

V organizačnej štruktúre stál na čele centra riaditeľ, ktorého menovalo i odvolávalo Predsedníctvo SAV. Riaditeľovi pomáhal pri výkone jeho funkcie zástupca a po organizačnej stránke zabezpečoval chod centra tajomník. Poradným orgánom riaditeľa bola Vedecká rada centra. Zasadala najmenej 4-krát do roka a rokovala o dôležitých otázkach, ktoré vyžadovali kolektívne posúdenie. Členmi Vedeckej rady boli okrem zástupcov centra aj poprední pracovníci vysokých škôl a iných vedeckých pracovísk vo zverenej oblasti. Medzi zasadnutiami Vedeckej rady prerokúvalo naliehavé otázky Kolégium riaditeľa centra. Na plnenie administratívnych úloh si centrum zriaďovalo spoločné zariadenia: sekretariát riaditeľa, spoločnú technicko-hospodársku správu pre združené pracoviská, útvar pre kádrovú a personálnu prácu, pracovné komisie pre jednotlivé úseky činnosti, útvar vedeckotechnických informácií. Na plnenie vedeckovýskumných úloh to boli spoločné laboratóriá, spoločné pracoviská centra a vysokých škôl či iných výskumných inštitúcií a medziústavné témy pre riešenie komplexných úloh.

Novým prvkom v organizácii výskumu bolo zavedenie funkcie vedúcich vedných oblastí v centre. V jednotlivých ťažiskových smeroch zverených centru pôsobili vedecké sektory. Boli to ideové a vedecké útvary centra, ktoré sledovali a organizovali výskumnú činnosť. Venovali pozornosť vývoju vedy a techniky príslušnej oblasti, nové poznatky syntetizovali a informovali o nich vedeckých pracovníkov.

V SAV vzniklo 6 vedeckých centier.

Ako prvé bolo vytvorené 1.I.1979 Centrum fyziologických vied (CFV SAV). Združovalo päť pracovísk: Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV a Neurobiologický ústav SAV. CFV SAV koordinovalo a zabezpečovalo výskum v ťažiskových smeroch: všeobecná fyziológia, neurofyziológia, srdcovocievna fyziológia, endokrinológia a farmakológia.

Centrum biologicko-ekologických vied (CBEV SAV) vzniklo uznesením Predsedníctva SAV č. 558 1.I.1980 a svojimi realizačnými výstupmi sa orientovalo na oblasť životného prostredia a teoretické princípy rastlinnej výroby. Združovalo nasledovné pracoviská: Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV, Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV a Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie SAV.

Ku dňu 1.I.1981 začalo pracovať Centrum elektro-fyzikálneho výskumu (CEFV SAV) a Centrum chemického výskumu (CCHV SAV). CEFV SAV zoskupovalo vedecké kapacity Elektrotechnického ústavu SAV, Fyzikálneho ústavu SAV a Ústavu merania a meracej techniky SAV. Koordinovalo výskum v troch prioritných smeroch: materiály pre mikroelektroniku a optoelektroniku, amorfné kovové zliatiny a supravodivé materiály a napokon automatizácia vedeckých experimentov.

CCHV SAV koncentrovalo vedecký potenciál Chemického ústavu SAV, Ústavu anorganickej chémie SAV a Ústavu polymérov SAV. Usmerňovalo riešenie problematiky vo vedných oblastiach: anorganická chémia, organická chémia a biochémia, makromolekulová chémia, fyzikálna chémia a chemická fyzika.

S účinnosťou od 1.I.1986 bolo uznesením Predsedníctva SAV č. 445 z 19.XII.1985 zriadené centrum geovedného výskumu (CGV SAV). Poslaním CGV SAV bolo zabezpečovanie výskumu v oblasti stavby zemskej kôry, dynamiky atmosféry a hydrosféry, formovania geosféry, vyhľadávania a racionálneho využívania surovinových a vodných zdrojov a v oblasti životného prostredia. Pod CGV SAV patril Geografický ústav SAV, Geofyzikálny ústav SAV, Geologický ústav SAV a Ústav hydrológie a hydrauliky SAV.

Ako posledné vzniklo uznesením Predsedníctva SAV č. 148 zo 16.I.1989 Centrum bilogicko-veterinárnych vied (CBVV SAV) s účinnosťou od 1.II.1989. Združovalo Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV a Helmintologický ústav SAV. Zameriavalo sa na komplexné riešenie otázok produkcie a zdravia hospodárskych zvierat a helmintóz u človeka a rastlín.

Po spoločenských zmenách v r. 1989, ktoré sa odrazili aj v živote SAV, sa prehodnotila funkcia a prínos centier k riadeniu vedeckovýskumnej činnosti. Združené pracoviská označili centrá ako brzdiaci prvok rozvoja a operatívneho riadenia. Ústavy žiadali o úplné organizačné osamostatnenie. Vedecké centrá zanikli v rokoch 1989–1990 (k 31.XII.1989 zaniklo CFV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 285) a CEFV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 287 zo 14.XII.1989); k 1.IV.1990 zaniklo CGV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 15), CCHV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 16) a CBVV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 17 z 22.II.1990); k 1.VII.1990 zaniklo CBEV SAV (uznesením Predsedníctva SAV č. 36 z 23.III.1990)).

V Ústrednom archíve SAV sa nachádzajú písomnosti 5 vedeckých centier z rokov 1979-1990. Štruktúra spracovania písomnej produkcie po skartácii je jednotná pre všetky vedecké centrá. Usporiadaný materiál každého centra je rozdelený do 4 vecných skupín:

I. Normatívne dokumenty,
II. Vedecko-organizačné veci,
III. Vedeckovýskumná činnosť (a. Plány; b. Správy),
IV. Technicko-ekonomické veci.

Obsahom prvej vecnej Normatívne dokumenty skupiny sú zriaďovacie listiny, organizačné a pracovné poriadky, informácie o organizačnej štruktúre centra, menovacie dekréty riadiacich pracovníkov, členov Vedeckej rady a Kolégia riaditeľa centra, smernice a pokyny vydané riaditeľom centra a dokumenty o zrušení centra.

Skupina II – Vedecko-organizačné veci – zahŕňa zápisnice zo zasadnutí Vedeckej rady a Kolégia riaditeľa, záznamy zo zasadnutí Rady riaditeľov združených ústavov, zápisnice z rokovaní Ústavných rád pracovísk centra. Obsahuje návrhy na zriadenie spoločných pracovísk centra a vysokých škôl, či iných výskumných pracovísk; dohody o spolupráci; pripomienky, posudky a stanoviská riaditeľa centra vypracované k materiálom riadiacich orgánov SAV a spolupracujúcich inštitúcií. V skupine sa nachádzajú návrhy na udelenie cien a vyznamenaní, informácie o vedeckých podujatiach na pracoviskách, prehľady ocenených prác v súťaži mladých vedeckých pracovníkov centra, návrhy a vyhodnotenia účasti centra na medzinárodných veľtrhoch a výstavách, prehľady o komisiách zriadených pri centre, informácie o vedeckej výchove a materiály zo zasadnutí ZO KSS a ZO ROH v centre.

Informačne bohatou skupinou je aj Vedeckovýskumná činnosť. Je rozdelená na plány a správy. V časti Plány sú námety výskumných úloh centra, spresnenia úloh ŠPZV združených pracovísk, akčné plány, pracovné programy vedeckej spolupráce medzi ústavmi centra a výskumnými inštitúciami doma i v zahraničí, prognostické štúdie, návrhy na zapojenie pracovísk centra do riešenia cieľových projektov výskumu a záznamy z rokovaní o zabezpečení výskumu vo zverenej oblasti. Časť správy obsahuje informácie o realizácii výskumu v centre. Sú tu hodnotenia a výročné správy o činnosti centra, správy koordinátorov o plnení úloh ŠPZV, ŠPTR a CPZV na ústavoch centra, zhrňujúce správy o stave rozvoja príslušných vedných oblastí, informácie o realizácii výsledkov výskumu v spoločenskej praxi a hodnotenia efektívnosti realizačnej základne v centre, správy a hodnotenia vedeckých stykov pracovísk centra so zahraničím a napokon záznamy zo zasadnutí Rád kľúčových smerov ŠPZV.

V poslednej vecnej skupine sú zaradené technicko-ekonomické materiály centra, rozpisy investícií, návrhy na vybavenie ústavov prístrojovou technikou, investičné zámery na stavby pracovísk centra, záznamy z kontrolných dní stavieb, limity devízových prostriedkov pre zahraničné styky, úpravy o zvýšenie mzdového fondu centra a informácie o budovaní realizačných stredísk.

Materiál CFV SAV je uložený v 28 archívnych krabiciach, CBEV SAV v 9, CEFV SAV v 18, CCHV SAV v 10 a CGV SAV v 1 archívnej krabici.