Úvod k inventáru

Etnografku a umeleckú fotografku Ester Plickovú vyformovalo rodinné zázemie v osobnosť širokých záujmov, orientujúcu sa najmä na národnú históriu, kultúru a umenie. V činorodej a kultúrnej rodine získala základy k systematickému štúdiu a usilovnej práci. Vyhranený záujem o umenie ju priviedol k štúdiu slovenčiny a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré si od druhého ročníka rozšírila o štúdium národopisu, dejín umenia a estetiky s ročným pobytom na Karlovej univerzite v Prahe. Svoje praktické znalosti v oblasti fotografie nadobudnuté na spoločných zberateľských, fotografických a filmárskych cestách so svojím strýkom Karolom Plickom využila počas paralelného dvojročného štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia začala v r. 1952 pracovať v Slovenskom vlastivednom múzeu v Bratislave. Početné bádateľské cesty do terénu, najmä do živých hrnčiarskych centier jej dali seriózne odborné znalosti v oblasti keramiky, ktoré ďalej rozvíjala v Národopisnom ústave SAV, kde nastúpila v r. 1955 a pracovala až do dôchodku v r. 1989. Výsledkom jej odbornej prípravy, skúmania jednotlivých hrnčiarskych centier a štúdia hrnčiarskej technológie bolo publikovanie obsiahlej monografie Pozdišovské hrnčiarstvo (1959), štúdií Hrnčiarstvo v Pukanci (1964) a Manufaktúra na výrobu kameniny v Muráni (1961). Syntetizujúci pohľad na ľudové hrnčiarstvo poskytla E. Plicková na celoštátnej výstave Lidová hrnčina v Československu v Slováckom múzeu v Uhorskom hradišti (1966).

E. Plicková sa intenzívne zaujímala aj o málo sledované banícke umenie, čo ju priviedlo k aktívnej účasti v hnutí za záchranu Banskej Štiavnice. Publikovala fundované články v rámci akcie týždenníka Nové slovo – Záchrana pokladu a argumentovala odbornými poznatkami za záchranu mesta. Pri sledovaní umeleckej tvorby baníkov ju tiež zaujala tematika maľovaných salašov, ktoré patrili k tradičnej výzdobe baníckych domácností (Maľované salaše, 1982).

Včleňovanie ľudových tradícií do národnej kultúry a výtvarného umenia bola téma prvej syntetizujúcej štúdie Ľudová kultúra ako inšpiračný zdroj slovenského výtvarného umenia (1985). Inšpirácia ľudovou kultúrou a jej pretavenie do národných znakov moderného umenia vyústilo aj do zhrňujúcej štúdie Ľudová kultúra ako inšpiračný zdroj súčasného slovenského profesionálneho výtvarného umenia (1987). Obe tieto štúdie možno označiť za práce zásadného významu bez dobovo ohraničenej platnosti.

Významnou zložkou tvorivej činnosti E. Plickovej je fotografia. Bola ovplyvnená svojím strýkom Karolom Plickom – významným folkloristom, fotografom, filmovým režisérom a výtvarníkom, s ktorým počas svojich študentských čias absolvovala mnoho ciest nielen po Slovensku a Čechách, ale i po nórskych múzeách v prírode. Vlastný fotografický prístup k ľudovému výtvarnému prejavu bol neoddeliteľnou súčasťou jej odbornej práce. Dôkazom sú samostatné fotografické publikácie Banská Štiavnica I. a II. (1957, 1973), Dunaj v Československu – krásy rieky (1965) a Jadran (1976).

Pre E. Plickovú bol charakteristický okrem množstva odborných vedomostí trvalý kontakt so živým ľudovým prostredím a schopnosť aplikovať etnografické poznatky do historických a kultúrnych súvislostí. Aktívne pracovala v edičných a redakčných radách, výtvarných komisiách a porotách pri presadzovaní estetických kvalít a zapájala sa i do kolektívnych syntetizujúcich prác Národopisného ústavu SAV. Početnými článkami v rôznych časopisoch sa snažila popularizovať vedecké poznatky doma i v zahraničí. Prednášala aj pre letné sústredenia zahraničných slovakistov – Studia academica slovaca na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Písomný materál dokumentujúci osobnosť E. Plickovej odovzdala autorka do Ústredného archívu SAV v rokoch 2006–2007. Je spracovaný formou inventára a člení sa na základné vecné skupiny, rep. podskupiny.

Prvou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti. Veľmi skromne sú v nej zastúpené Rukopisy nepublikované – IA a tiež Rukopisy publikované – IB. Oveľa bohatšie sú Tlačené práce. Delia sa na Monografie – IC1, Štúdie – IC2, Články – IC3, Recenzie – IC4 a Rozhovory – IC5. Do tejto vecnej skupiny sú zaradené aj Vedecké podujatia IE. Zachytávajú účasť E. Plickovej na konferenciách a sympóziách. V inventárnom zázname je uvedený názov podujatia, miesto a čas a druh zachovanej písomnosti, napr. program, rukopis príspevku a pod.

V osobnom fonde E. Plickovej sa nezachovala vecná skupina Materiály z pôsobenia vo funkciách.