Úvod k inventáru

Člen korešpondent SAV Miroslav Kropilák, slovenský historik a pedagóg sa narodil 17.VIII.1918 v učiteľskej rodine na Orave. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Zlatých Moravciach v r. 1937 pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venoval odboru histórie a slovenčiny. Po absolvovaní štátnych skúšok až do r. 1948 pôsobil ako stredoškolský profesor v Ružomberku a Banskej Bystrici. Od septembra 1948 začal pracovať v Ústave Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Po jeho presťahovaní do Bratislavy v ňom pôsobil ako dočasný riaditeľ. V r. 1953 sa stal vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV, v ktorom zotrval v rokoch 1970–1980 vo funkcii riaditeľa až do konca svojej aktívnej činnosti v r. 1990. Popri tom externe prednášal na vysokých školách (Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Vysoká škola výtvarných umení, Filozofická fakulta Univerzity P. J. Šafárika, Vysoká škola pedagogická). V r. 1956 bol menovaný docentom pre novšie dejiny Československa. V r. 1960 obhájil titul kandidáta historických vied, v r. 1973 na základe obhajoby doktorskej dizertačnej práce „Boj proti fašizmu a národnodemokratická revolúcia“ mu bola udelená vedecká hodnosť doktora historických vied a v r. 1977 bol menovaný za člena korešpondenta SAV.

Svoj záujem o tvorivú prácu v oblasti histórie začal M. Kropilák uplatňovať v Ústave SNP v Banskej Bystrici. Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na otázky národnooslobodzovacieho boja za 2. svetovej vojny a na dejiny Slovenska a československa v období predmníchovskej republiky. Spracoval početné témy zo SNP a boja proti fašizmu. Bol spoluautorom syntetických prác z československých dejín ako napr. Přehled československých dějín 1918–1945 (1960) a Slovensko – Dejiny (1972). Okrem pedagogickej činnosti na vysokých školách a výchovy mladých vedeckých kádrov v Historickom ústave SAV sa podieľal i na tvorbe stredoškolských učebníc dejepisu. Napísal aj mnoho populárnovedných prác z najnovších dejín Slovenska. Ako člen viacerých zmiešaných historických komisií sa aktívne zúčastňoval medzinárodných konferencií historikov v zahraničí. Bol členom Vedeckého kolégia histórie SAV (3 roky aj jeho podpredsedom), členom Vedeckého kolégia histórie ČSAV a 2 roky exerne viedol Encyklopedický kabinet SAV. Okrem členstva v mnohých odborných komisiách člen korešpondent SAV M. Kropilák bol aj v redakčných radách Historického časopisu SAV, Československého časopisu historického a časopisu Historie vojenství.

M. Kropilák zastával aj viaceré funkcie vo verejnom a politickom živote. V r. 1947 bol členom Národného výboru v Banskej Bystrici, v r. 1954–1957 Ústredného národného výboru v Bratislave, členom lektorského zboru ÚV KSS, predsedom ZO KSS pri Ústavoch spoločenských vied SAV.

Bol nositeľom viacerých vyznamenaní a cien: cena Predsedníctva ČSAV za vedecko-popularizačnú činnosť z oblasti slovenských dejín (1968), štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“ (1969), národná cena SSR za knihu Slovenské národné povstanie (1975), národná cena SSR za knihu Socialistické Slovensko (1979), vyznamenanie „Za obetavú prácu pre socializmus“ (1978), pamätná medaila K. Gottwalda za dlhoročnú činnosť v Socialistickej akadémii SSR (1982), zlatá medaila F. Palackého „Za zásluhy v spoločenských vedách“ (1978), medaila „Protifašistický bojovník“ (1974) a ďalšie.

Práce M. Kropiláka znamenajú obohatenie slovenskej, ale i európskej historickej vedy o dejinách protifašistického odboja za 2. svetovej vojny.

Písomnú pozostalosť člena korešpondenta SAV M. Kropiláka získal Ústredný archív SAV darom od jeho dcéry po smrti v r. 1995. Osobný fond o rozsahu 32 archívnych krabíc bol spracovaný v r. 1996 formou inventára. Má 886 inventárnych jednotiek a zahŕňa roky (1901) 1918–1993. Základné členenie tvorí osem hlavných vecných skupín.

Prvou sú materiály z vedeckej činnosti (I) rozdelené na Rukopisy nepublikované (A), Rukopisy publikované (B), Tlač (C), Vedeckú dokumentáciu (D) a Konferencie a služobné cesty (E). Podskupina (A) sa skladá z Článkov a štúdií (1) a početných Posudkov (2) recenzných, oponentských a lektorských, doplnených stanoviskami k odbornej činnosti konkrétnych pracovných kolektívov, resp. k ich edičným zámerom. Podskupinu (B) tvoria publikované Články a štúdie (1) s uvedením miesta ich publikovania, čo je okrem odborných periodík najmä denná tlač a Vystúpenia v masových oznamovacích prostriedkoch (2) – rozhlase a televízii – vo vzdelávacích cykloch a pri rôznych spoločensko-politických jubileách. Podskupina (C) je rozdelená na odborné štúdie a články (1) s ich presnou citáciou a príležitostné, veľmi bohato zastúpené Populárnovedné články (2). Podskupina (D) pozostáva z excerpcie dobovej tlače – Národných novín, Hlasu, Lidových novín, Slováka, výpiskov z archívneho materiálu ako sú opisy protokolov zo súdnych spisov, Hlásenia Hlavného štábu partizánskych brigád, fotokópií dokumentov z Nemeckého ústredného archívu o rokovaniach medzi slovenskou a nemeckou vládou v r. 1939–1944, z dokumentov Národného zhromaždenia z 21.VIII.–28.VIII.1968. Podskupina (E) je rozdelená na Konferencie (1), ktoré obyčajne pozostávajú z programu, správy o priebehu, niekedy aj zoznamu účastníkov príp. referátov a na Správy zo služobných ciest (2), ktoré tvoria oficiálne správy zo služobných ciest, resp. študijných pobytov v zahraničí.

Druhá vecná skupina Materiály z funkcií (II) sa delí podľa funkcií na: Vedecké funkcie (A), Pedagogické funkcie (B), Celospoločenské funkcie (C) a Redakčné funkcie (D). Vedecké funkcie (A) pozostávajú z funkcií v ČSAV (1) – napr. vo Vedeckom kolégiu histórie ČSAV, funkcií v SAV (2) – vo Vedeckom kolégiu histórie, v Historickom ústave SAV, z funkcií vo vedeckých spoločnostiach (3) – v Slovenskej historickej spoločnosti, Československej historickej spoločnosti a bohato je zastúpená posledná podskupina Funkcie v komisiách (4). Obsahuje materiál z činnosti vo viacerých zmiešaných historických komisiách (československo-juhoslovanská, československo-poľská, československo-rumunská, československo-sovietska), v Československom národnom komitéte historikov, v Komisii pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác, v Atestačnej komisii Historického ústavu SAV, v Komisii pre dejiny predmníchovskej republiky, v Komisii pre výskum národností, v Komisii pre výskum 2. svetovej vojny, Slovenskej archívnej komisii (rade) a ďalších. Pedagogické funkcie (B) odrážajú pôsobenie M. Kropiláka na vysokých školách i ako školiteľa ašpirantov Historického ústavu SAV. Celospoločenské funkcie (C) obsahujú písomnosti z funkcií v KSS, v národných výboroch, pri príležitostných kultúrnych podujatiach ako napr. celonárodné Moyzesove oslavy, v Ústrednom zbore Československého zväzu protifašistických bojovníkov, v Socialistickej akadémii SSR. Redakčné funkcie (D) informujú o pôsobení vo funkcii redaktora syntetických prác Přehled československých dějín, Dejín Slovenska, Vlastivedného slovníka obcí a člena redakčných rád niekoľkých odborných časopisov.

Tretia skupina Biografické materiály (III) sa skladá z Osobných dokladov (A), Životopisných materiálov (B) a Vyznamenaní (C). Osobné doklady (A) predstavujú kópie rodného a sobášneho listu, legitimácie, potvrdenia o štúdiu, pracovné zmluvy, menovania a osvedčenia. Životopisné materiály (B) tvoria vlastné životopisy, dotazník biografického oddelenia Matice slovenskej, správy o činnosti a doklady o priznaní vedeckých hodností. Skupinu uzatvárajú udelené vyznamenania (C).

Štvrtou vecnou skupinou je Korešpondencia (IV). Je rozdelená na Osobnú (A) usporiadanú abecedne podľa adresáta, príp. odosielateľa a na Gratulácie (B) zoradené podľa jednotlivých príležitostí ako sú jubileá, menovanie za člena korešpondenta SAV alebo udelenie vyznamenania.

Piatu vecnú skupinu tvoria Fotografie (V). Je to album z konferencií a stretnutí historikov, fotografie z výskumu a je k nim priradená 1 magnetofónová páska.

Materiály o pôvodcovi fondu (VI) – šiesta vecná skupina – sú v prevažnej miere zastúpené novinovými článkami o M. Kropilákovi, doplnené recenziami a posudkami jeho prác.

Predposledná vecná skupina Práce iných autorov (VII) predstavuje veľmi rôznorodý materiál, svedčiaci o širokom okruhu záujmov pôvodcu fondu. Okrem prác venovaných autormi M. Kropilákovi novinové výstrižky článkov jeho kolegov historikov a výstrižky na aktuálne politické spoločenské témy.

Poslednú vecnú skupinu tvoria Materiály rodiny (VIII). Sú to vysvedčenia o štúdiu a pracovné zmluvy manželky Kornélie Kaliskej-Kropilákovej, vysvedčenia dcéry Kornélie Kropilákovej a osobné doklady s poznámkami otca Jána Kropiláka.

Materiály v tomto inventári pôvodca fondu nezhromažďoval pôvodne pre dokumentovanie svojho vedeckého pôsobenia. Bolo to množstvo materiálu navŕšeného bez systému a skladovaného v nevhodných podmienkach. Vnútorná štruktúra inventára je teda vytvorená v archíve, čo prináša riziko, že možné väzby medzi dokumentami sa ukážu dodatočne.