Informácie o fondeÚvod k inventáru
Akademik Vladimír Hajko sa narodil 3.X.1920 v Krompachoch. Detstvo prežil v Tisovci, kde navštevoval ľudovú aj meštiansku školu. Reálne gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a maturoval v Tisovci, kde sa gymnázium po Viedenskej arbitráži presťahovalo. Od r. 1939 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave matematiku a fyziku. Hoci vysokoškolské štúdium ukončil v r. 1944, už od r. 1943 pracoval ako pomocný asistent v Ústave technickej fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V r. 1944 sa zúčastnil SNP, po oslobodení Tisovca v januári 1945 učil na jeho gymnáziu a od leta 1945 až do r. 1953 pracoval znovu na Ústave, resp. Katedre technickej fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V r. 1953 prešiel V. Hajko na novozaloženú Vysokú školu technickú v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci katedry fyziky. V r. 1953–1961 vykonával funkciu prorektora. Pod jeho vedením sa vybudovali základy nového vysokoškolského centra. Súčasne V. Hajko rozvíjal vedeckú činnosť v oblasti feromagnetizmu. V r. 1960 bol vymenovaný za profesora experimentálnej fyziky. Bol aj iniciátorom založenia Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a v r. 1963 sa stal aj jej prvým dekanom. V r. 1969 ho zvolili za rektora. Za výsledky dosiahnuté v oblasti feromagnetizmu sa v r. 1965 stal členom korešpondentom ČSAV a v r. 1966 členom korešpondentom SAV. V r. 1972 bol menovaný za akademika SAV a v r. 1973 za akademika ČSAV. Na základe dosiahnutých úspechov vo vedeckej činnosti i v riadiacej sfére Predsedníctvo SNR vymenovalo V. Hajka v r. 1974 do funkcie predsedu SAV, ktorú vykonával až do r. 1989. Súčasne sa stal aj podpredsedom ČSAV. V r. 1980 sa stal externým riaditeľom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Vedecká činnosť akademika Hajka sa orientovala na základné problémy v oblasti fyziky magnetizačných procesov. Zameriaval sa na objasnenie fyzikálneho charakteru dejov vyvolávajúcich magnetizačný proces. Získané výsledky znamenali vedecký prínos najmä pre základný výskum, ale mali význam i z hľadiska aplikácií pri uplatňovaní magnetických materiálov v praktickom živote.
Za svoje pracovné výsledky dostal akademik V. Hajko niekoľko štátnych vyznamenaní (Za zásluhy o výstavby, Rad práce, plaketu SAV D. Štúra za zásluhy v prírodných vedách, medailu J. A. Komenského, zlatú čestnú platku ČSAV za zásluhy o rozvoj fyzikálnych vied, zlatú čestnú plaketu ČSAV za zásluhy o vedu a ľudstvo). Je aj nositeľom pamätnej medaily SNP, medaily Svetovej rady mieru a ďalších. V r. 1977 bol akademik Hajko zvolený za zahraničného člena Akadémie vied NDR a v r. 1982 aj Akadémie vied ZSSR.
Počas celého svojho pôsobenia zastával akademik Hajko mnoho politických i verejných funkcií. Bol členom ÚV KSS a ÚV KSČ, poslancom Federálneho zhromaždenia a členom Predsedníctva Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
Osobný fond akademika V. Hajka je vlastne len fragmentom a poskytuje len skromnú ilustráciu o jeho činnosti z hľadiska časového rozsahu, ale najmä po obsahovej stránke. Písomný materiál získaný do Ústredného archívu SAV v r. 1991–1992 je z obdobia rokov 1949–2009. Je spracovaný formou inventára a rozdelený do nasledovných vecných skupín:
Prvou sú Materiály z vedeckej činnosti (I), rozdelené na Rukopisy nepublikované, Rukopisy publikované, Tlač a Konferencie a služobné cesty.
Rukopisy nepublikované (I A) pozostávajú okrem 2 inventárnych jednotiek z príležitosných príhovorov pri jubileách členov SAV a ČSAV, prípadne členov vlády. Na rozdiel od nich relatívne bohato sú zastúpené Rukopisy publikované (I B) prezentované najmä článkami a rozhovormi v časopisoch, rozhlase a televízii na aktuálne vedecko-populárne témy. Tlač (I C) tvoria znova len 4 príspevky publikované v odbornom časopise, resp. dennej tlači. Skupinu uzatvárajú Konferencie a služobné cesty (I D), resp. správy o ich priebehu.
Druhá vecná skupina Materiály z funkcií (II) obsahuje písomnosti z Vedeckých funkcií (II A) konkrétne v SAV a ČSAV. Sú tu prejavy na Valných zhromaždeniach SAV, pracovných stretnutiach s predstaviteľmi zahraničných akadémií vied, gratulácie k jubileám a vyznamenaniam členov SAV, vystúpenia na príležitostných stretnutiach so zástupcami vysokých škôl, informácie o úlohách SAV, prípadne o ich plnení na zasadnutiach straníckych a vládych orgánov a zasadnutiach spoločenských organizácií. Materiál z Redakčných funkcií (II B) pochádza z pôsobenia v hlavnej redakcii Encyklopédie Slovenska. Vo funkciách celospoločenských sa nachádzajú písomnosti z činnosti vo funkcii poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
Tretiu vecnú skupinu, Biografické materiály (III), tvoria Menovania a odvolania (III A) z rôznych funkcií najmä v rámci SAV a ČSAV aj v ÚV KSČ. Životopisy a dotazníky (III B) obsahujúce napr. životopisné heslo pre Encyklopédiu Bratislavy, Správy o činnosti člena akadémie (III C) za jednotlivé roky, Súpis publikovaných prác (III D), ktorý ako jediný siaha až do r. 1951 na rozdiel od všetkých iných vecných skupín obsahujúcich najstarší materiál z r. 1974 a Vyznamenania (III E), resp. diplomy udelené Ministerstvom zdravotníctva a Slovenskými magnezitovými závodmi.
Štvrtá vecná skupina Korešpondencia (IV) má dve časti: Osobnú korešpondenciu (IV A) zoradenú abecedne podľa odosielateľa, resp. adresáta a Blahoželania (IV B) usporiadané podľa témy a v rámci nej chronologicky, napr. blahoželania k narodeninám, k Novému roku alebo ku zvoleniu za zahraničného člena Akadémie vied ZSSR.
Piata vecná skupina Fotogragie (V) sa skladá z portrétu akademika Hajka a tematického albumu fotografií dokumentujúcich spoluprácu Ústavu experimentálnej metalurgie SAV s Východoslovenskými železiarňami.
Šiesta vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VI) je prezentovaná len podkladmi pre film o V. Hajkovi.
Poslednou vecnou skupinou sú Práce iných autorov (VII) niektoré s odbornou tematikou, iné príležitostné.
Celkové množstvo písomného materiálu usporiadaného v osobnom fonde a zaevidovaného v 301 inventárnych jednotkách je 31 archívných krabíc.