Úvod k inventáru

Lekár, pedagóg, vedec, akademik ČSAV a SAV, člen zahraničných akadémií a vedeckých spoločností, nositeľ mnohých vyznamenaní, zakladateľ Katedry mikrobiológie a imunológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Katedry všeobecnej a aplikovanej virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, zakladateľ moderného virologického výskumu u nás, dlhoročný reprezentant Československa v Medzinárodnej rade vedeckých zväzov, v Svetovej zdravotníckej organizácii, zakladateľ medzinárodného odborného časopisu. Tým všetkým je vedec svetového mena akademik Dionýz Blaškovič. Pochádza z učiteľskej rodiny, narodil sa 2.VIII.1913 v Jablonici. Vyrastal v Banskej Štiavnici, kde aj vychodil reálne gymnázium. Vysokoškolské štúdium absolvoval v r. 1937 na Karlovej univerzite v Prahe. Už po absolvovaní prvého ročníka začal pôsobiť na Bakteriologicko-sérologickom ústave, kde sa bližšie zoznámil s mikrobiologickým a bakteriologickým výskumom a prejavil schopnosť sa mu dôsledne venovať, čoho svedectvom sú aj jeho prvé dve pôvodné práce publikované v Časopise lékařů českých v r. 1936–1939. V r. 1939 sa D. Blaškovič vrátil na Slovensko, stal sa asistentom Hygienického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave a začal budovať jeho mikrobiologický odbor. Po vyhlásení SNP sa ho aktívne zúčastnil ako vedúci bakteriologicko-sérologickej stanice, ktorú založil, v Banskej Bystrici a ako armádny hygienik 1. československého armádneho zboru na Slovensku. Do Bratislavy sa vrátil v apríli 1945. V tom istom roku sa habilitoval z lekárskej mikrobiológie a profesorom Lekárskej fakulty UK sa stal v r. 1954. Po oslobodení v r. 1946 odchádza D. Blaškovič do USA študovať problematiku virológie a po návrate v r. 1948 kladie základy virologického výskumu v rámci mikrobiologického odboru Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu (ŠZSÚ) a zakladá Katedru mikrobiológie a imunológie na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. V r. 1950 absolvoval študijný pobyt v ZSSR a na základe získaných skúseností vyčleňuje pri ŠZSÚ virologické oddelenie.

V r. 1953 vzniká samostatné pracovisko – Virologický ústav SAV (VÚ SAV), ktorého riaditeľom sa stáva jeden zo zakladajúcich členov SAV akademik Dionýz Blaškovič. Postupne sa vytvárali aj predpoklady pre zakladanie diagnostických pracovísk pri hygienických staniciach, ktoré prispeli ku kvalitnej diagnóze vírusových ochorení.

Vo svojej výskumnej práci akademik D. Blaškovič venoval veľkú pozornosť patogenéze vírusových ochorení, epidemiológii a ohniskovosti výskytu kliešťovej encefalitídy, ako aj vírusu chrípky. V posledných rokoch sa sústredil na štúdium problémov komparatívnej virológie na báze herpesvírusov. Jeho výskumy priniesli viaceré pozoruhodné výsledky ako napr. prvú izoláciu herpesvírusov divo žijúcich hlodavcov.

Akademik D. Blaškovič za jednu zo svojich najdôležitejších úloh vždy považoval pedagogickú prácu. Venoval jej veľa času a síl. Dvanásť rokov viedol Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK, vydal viaceré učebné texty a učebnice, zúčastňoval sa na vypracovaní koncepcie rozvoja biologických vied na prírodovedeckých fakultách. Bol predsedom Komisie pre doktorské obhajoby z odboru virológie.

Bohatá publikačná činnosť akademika D. Blaškoviča priamo vyplýva z jeho tvorivej činnosti. S ňou úzko súvisí aj jeho aktivita v popularizácii vedy, ktorej je dôrazným zástancom. Mimoriadne záslužné bolo jeho 30-ročné pôsobenie ako hlavného redaktora medzinárodného časopisu Acta virologica.

Akademik Blaškovič je aktívnym členom v mnohých našich i zahraničných vedeckých spoločnostiach a akadémiách (AV ZSSR, AV v New Yorku, Akadémia prírodovedcov Leopoldina v Halle a iné). Jeho odborná činnosť bola ocenená týmito vyznamenaniami: Rad práce, Rad SNP, Purkyňova medaila, laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda, Československá medaila Za zásluhy I. stupňa, Purkyňova plaketa ČSAV, zlatá medaila Maxa Plancka, Zlatá medaila UK, Zlatá medaila Lekárskej fakulty UK, Zlatá medaila Spolku slovenských lekárov J. E. Purkyně, Prowarkova medaila za mimoriadne zásluhy o rozvoj československej mikrobiológie, Čestná zlatá plaketa J. G. Mendela, Zlatá medaila Vysokej školy veterinárnej v Košiciach a ďalšie.

Bohatú vedeckú, publikačnú, pedagogickú, organizátorskú i celospoločenskú činnosť akademika D. Blaškoviča dokumentuje jeho osobný fond, ktorý Ústredný archív SAV získal v r. 1991. Celkový obsah fondu je 80 archívnych krabíc a zahŕňa písomnosti z r. 1923–1971. Fond je spracovaný formou inventára, obsahuje 1574 inventárnych jednotiek v šiestich vecných skupinách.

Prvá vecná skupina Materiály z vedeckej činnosti (I) je rozdelená na Rukopisy nepublikované (A), Rukopisy publikované (B), Tlač (C), Vedeckú dokumentáciu (D) a Konferencie a služobné cesty (E).

Rukopisy nepublikované (A) sa skladajú z Prednášok a referátov (1), Posudkov a expertíz (2), Anotácií a recenzií (3), Návrhov a pripomienok (4), Príležitostných prejavov (5) a Podkladov (6). Najbohatšie sú zastúpené odborné prednášky a referáty (1) predsenené na domácich i zahraničných odborných fórach. V tejto skupine však nie sú tie, ktoré sa dali zaradiť k celým súborom materiálov z konferencií (E1). Čo do rozsahu za nimi nasledujú odborné posudky (2) a hodnotenia či už celkovej vedeckej činnosti konkrétnych vedeckých pracovníkov z príležitosti ich vyznamenania alebo udelenia vyznamenania alebo posudky na jednotlivé práce. Skromnejšie sú zastúpené anotácie a recenzie (3), návrhy a pripomienky (4). Široká škála príležitostných prejavov (5) ilustruje všestranný záujem D. Blaškoviča o dianie okolo seba. Boli prednesené pri najrozličnejších príležitostiach. Od protestnej schôdze proti bakteriologickej vojne, cez vystúpenia v kultúrno-politickej brigáde v predvolebnej kampani, k uzavretiu mierovej zmluvy s Nemeckom, pri jubileách SAV a ČSAV, k oslavám MDŽ na pracovisku až po prejavy k osobným jubileám spolupracovníkov, resp. rozlúčkové prejavy pri úmrtiach. Prvú vecnú skupinu uzatvárajú podkladové materiály (6) vypracované napr. pre potreby Povereníctva zdravotníctva, ÚV KSČ alebo dotazníky celoštátnej ankety o virologických pracoviskách.

Rukopisy publikované (B) tvoria Štúdie a články (1) uverejňované prevažne v odborných časopisoch alebo v dennej tlači domácej i zahraničnej. Pomerne početné sú aj vystúpenia v masových oznamovacích prostriedkoch (2). Väčšinou sú to aktuálne populárnovedecké prednášky napr. pri chrípkovej epidémii, o najnovších vedeckých objavoch alebo k politickým udalostiam zverejnené v rozhlase a televízii. Anotácie a recenzie (3) upozorňujú najmä na odborné práce zahraničných autorov.

Tlač (C) je najrozsiahlejšou časťou prvej vecnej skupiny. Člení sa na Monografie (1), medzi ktorými sú aj vysokoškolské skriptá a Štúdie a články (2) v odborných lekárskych resp. biologických periodikách. V mnohých prípadoch sú to kolektívne práce s označením spoluautorov.

Vedecká dokumentácia (D) pozostáva z osobných zápiskov, výpiskov a výsledkov pokusov a diagramov experimentov.

Konferencie a služobné cesty (E) sa členia na Konferencie (1), ktoré obsahujú program, sumáre referátov, niekedy prípravné materiály, resp. záverečnú rezolúciu z podujatia. Správy zo služobných ciest (2) pozostávajú z pracovného programu a vyhodnotenia cesty.

Druhá vecná skupina sú Materiály z vedeckých, pedagogických, spoločenských funkcií a redakčných rád (II). Materiály z vedeckých funkcií (A) zachytávajú funkcie v SAV (1), v ČSAV (2), vo vedeckých spoločnostiach (3), v medzinárodných organizáciách (4) a na vysokej škole (5). Funkcie v SAV (1) predstavujú akademika D. Blaškoviča ako predsedu SAV a riaditeľa Virologického ústavu SAV, kým jeho členstvo v ČSAV (2) je podchytené oveľa skromnejšie. Funkcie vo vedeckých spoločnostiach (3) hovoria napr. o jeho činnosti vo viacerých sekciách Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV, v Spolku slovenských lekárov. Významná je dlhoročná činnosť akademika D. Blaškoviča v rôznych medzinárodných organizáciách (4) ako International Cell Research Organisation (ICRO), International Institute for Peace and conflict Research (SIPRI) a ďalších. Jeho vedecká činnosť na vysokej škole (5) ho predstavuje ako koordinátora úlohy Štátneho plánu základného výskumu na Katedre všeobecnej a aplikovanej virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Materiály z pedagogických funkcií (B) obsahujú písomnosti o pôsobené externého profesora na Prírodovedeckej fakulte UK. Materiály z redakčnej činnosti (C) dokladujú najmä jeho dlhoročné pôsobenie vo funkcii predsedu Medzinárodnej redakčnej rady časopisu Acta virologica, ale i ako redaktora príležitostných zborníkov. Posledné sú Materiály z celospoločenských funkcií (D) o pôsobení poslanca Národného zhromaždenia.

Biografické materiály tvoria vecnú skupinu (III). Skladajú sa z osobných dokladov, dokladov o štúdiu (stredoškolské vysvedčenia, kolokvijné vysvedčenia o skúškach na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, doktorské diplomy), legitimácií v rôznych spolkoch, osvedčení o štátnom občianstve resp. národnosti, menovaní a odvolaní a pracovných zmlúv označených (A). Životopisné materiály a správy o činnosti sú evidované pod (B). Skupinu uzatvárajú Významenania (C).

Vecná skupina (IV) pozostáva z korešpondencie zoradenej v abecednom poriadku podľa odosielateľa, resp. adresáta.

Fotografie tvoria vecnú skupinu (V). Členia sa na Portréty (A), Príležitostné fotografie (B), ktoré sú základom celej skupiny a 6 ks tematických albumov (C) z jednotlivých vedeckých podujatí.

Posledná vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VI) je v prevažnej miere zastúpená novinovými výstrižkami o akademikovi D. Blaškovičovi pri rôznych osobných a pracovných výročiach. Poskytujú o ňom ucelenejší obraz, keďže ho častokrát predstavujú nielen ako vedca, ale i z druhej ľudskej stránky.

Osobný fond akademika D. Blaškoviča predstavuje svojho pôvodcu ako vedca s mimoriadnym životným elánom a prezieravosťou, ktoré vyústili do vypracovania koncepcie rozvoja virológie v Československu a ktoré realizoval založením Virologického ústavu SAV – vedeckého pracoviska s komplexným interdisciplinárnym prístupom k štúdiu vírusov.