Centrom slovenských snáh na chemickom poli bola Banská Štiavnica, kde za kapitalistickej ČSR bolo jediné chemické učilište na Slovensku – Vyššia priemyselná škola chemická. Okolo tejto školy sa postupne koncentroval rozvíjajúci sa chemický život. Keď v priebehu 2. svetovej vojny došlo k značnej izolácii Slovenska, vtedajší profesor Priemyselnej školy chemickej Eugen Beseda sústredil okolo seba niekoľko nadšených vedeckých pracovníkov a inžinierov a vytvoril v Banskej Štiavnici Spolok chemikov Slovákov. Na svojej zakladajúcej schôdzi, ktorá bola 12.V.1940 v Banskej Štiavnici sa ustanovil výbor Spolku (starosta, tajomník, pokladník a zapisovateľka) a vzdelávateľská rada a prerokovali sa otázky zápisného a členských príspevkov.
Dôkazom toho, že myšlienka založenia chemického spolku na Slovensku padla na úrodnú pôdu je aj to, že už po prvom roku svojej existencie sa mohol Spolok preukázať sľubne sa rozvíjajúcou činnosťou, jednak vydavateľskou – bola vydaná kniha Ing. K. Švenca: „Továrna kontrola výroby celulózy“ v 150 exemplároch a taktiež odborno-popularizačnou, hlavne vo forme prednášok a odborných exkurzií. Starostlivosť o svojich členov Spolok chemikov Slovákov prejavoval aj tým, že momentálne nezamestnaným chemikom sprostredkoval zamestnanie.
Význam spolku narástol najmä po oslobodení. Podstatne sa rozšírili rady jeho členov a taktiež aj pole pôsobnosti. Od r. 1946 začína tradícia každoročných chemických zjazdov v Banskej Štiavnici; zväčšil sa počet prednášok, rozšírila sa vydavateľská činnosť a zároveň dochádza k nadviazaniu stykov a rozvoju spolupráce s Československou spoločnosťou chemickou. Pretože Spolok chemikov Slovákov nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, bolo v r. 1947 založené výrobno-spotrebné družstvo „Svojchémia“, ktoré malo za úlohu zo svojho zisku zabezpečovať činnosť Spolku, podporovať štúdiá nemajetných študentov chemikov, vydávanie a financovanie vynikajúceho chemického časopisu „Chemické zvesti“. Prvé číslo spomínaného časopisu vyšlo z iniciatívy prof. Krempaského a prof. Gašperíka už v marci 1947.
Zavŕšením snáh prípravnej Komisie pre zlúčenie Spolku chemikov Slovákov s Československou spoločnosťou chemickou bol v r. 1950 zlučovací zjazd, na ktorom bola ohlásená aj zmena názvu Spolku chemikov Slovákov na „Spolok chemikov na Slovensku, skupina Československej spoločnosti chemickej pre Slovensko“.
Ďalšou z významných zmien v spoločnosti bolo jej pričlenenie v r. 1953 do novovzniknutej Slovenskej akadémie vied. I keď sa spoločnosť včlenila do akadémie, zostala organickou jednotkou Československej spoločnosti chemickej.
V r. 1956 na zakladajúcom zhromaždení Československej spoločnosti Chemickej ČSAV oficiálne zanikol Spolok chemikov Slovákov a jeho pokračovateľom sa stala Slovenská skupina pri SAV. Zároveň došlo aj k založeniu 2 pobočiek a to v Žiline a v Novákoch. Obe pobočky začali vyvíjať rozsiahlu činnosť vo forme prednášok a vzdelávacích kurzov. V tomto roku došlo aj k pokusom o spoluprácu so zahraničím, nadviazal sa styk s Maďarskou chemickou spoločnosťou. V rámci svojej vlastnej činnosti spoločnosť aj naďalej úspešne pracovala na poli odborno-popularizačnom, usporiadavala prednášky a kruzy. Jej počet členov sa rozrástol natoľko, že sa začalo uvažovať s vytvorením špecializovaných sekcií. Už v r. 1955 existovali v spoločnosti tieto sekcie: anorganická, biochemicko-farmaceutická, biochemicko-potravinárska, pre celulózu a papier, koželužská, organická, palív a energetiky, plastických látok, analytická a polarografická, technológie vedy. Ich činnosť sa neustále rozširovala, postupne prechádzali aj na prednášky so zahraničnou učasťou a pravidelné cykly odborných kurzov.
V r. 1959 má spoločnosť riadne registrovaných už 1274 členov. V tomto roku došlo aj k spolupráci s Poľskou chemickou spoločnosťou – konali sa stretnutia československých a poľských chemikov v Zakopanom a Smoleniciach, nadviazali sa kontakty s Mendelejevovou spoločnosťou v ZSSR. Okrem spomínaných prednášok spoločnosť usporadúvala pravidelné každoročné odborné zjazdy v Banskej Štiavnici. V r. 1950 sa rozhodli pretvoriť tieto zjazdy na odborno-politické školenia pre všetky chemické kádre. Spočiatku mali tieto zjazdy skôr všeobecný charakter, neskôr sa začali deliť a špecializovať, tak napr. chemici potravinári si vytvorili svoje vlastné zjazdy.
Vydávanie periodika „Chemické zvesti“ prevzala v r. 1951 SAVU a od nej v r. 1953 SAV.
Písomnosti Spolku chemikov Slovákov a na neho nadväzujúcej Chemickej spoločnosti pri SAV prevzal Ústredný archív SAV v r. 1967 do opatery. Vzhľadom na to, že právny nástupca Spolku chemikov Slovákov, Slovenská chemická spoločnosť, existuje v rámci SAV do dnešných dní, považujeme fond Spolku chemikov Slovákov za neuzavretý a písomnosti spolku tvoria staršiu časť tohoto neuzavretého fondu.
Všetky zachované písomnosti sú rozdelené do 2 základných skupín: A – administratívna agenda; B – účtovná agenda.
Prevažná väčšina účtovných písomností nemala žiadnu dokumentačnú hodnotu, ponechali sme z nich iba časť na ukážku v skupine B.
Administratívne písomnosti sú rozdelené do 8 skupín prezentujúcich všetky oblasti činnosti pôvodcu fondu z r. 1940–1963.
Údaje o organizácii spolku a spoločnosti sú v skupine I., Korešpondencia so sesterskou spoločnosťou v Čechách v skupine II., činnosť riadiacich orgánov spoločnosti je doložená v skupine III. – Valné zhromaždenia, IV. – Zápisnice zo zasadania Výboru spolku a spoločnosti, V. – zápisnice zo zasadaní vzdelávateľskej rady. Vlastná činnosť spoločnosti je rozdelená na organizačnú – VI.a, vydavateľskú – VI.b 1–3, prednáškovú – VI.c a školiacu (konferencie a školenia) – VI.d. Personálne záležitosti členov – VII. a korešpondencia – VIII. tvoria posledné 2 vecné skupiny zachovaných administratívnych písomností.
Fond Spolku chemikov Slovákov predstavuje jeden z najstarších zachovaných písomných celkov spoločností uložených v Ústrednom archíve SAV a dokumentuje vývoj jednej špeciálnej časti prírodných vied.
