Profesionálni slovenskí historici boli už v medzivojnovom období organizovaní v Československej historickej spoločnosti, ktorá vznikla v r. 1935. Prvé snahy o založenie vlastnej stavovskej organizácie sú z prelomu rokov 1945–1946 po oživení činnosti Československej historickej spoločnosti. Slovenská historická obec sa zišla na prvej schôdzi prípravnéhho výboru Slovenskej historickej spoločnosti 6.III.1946 na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prípravný výbor pozval na zakladajúce Valné zhromaždenie a na 1. zjazd do Piešťan na 14.IV.–16.IV.1946 zástupcov Matice slovenskej, Slovenskej akadémie vied a umení, Slovenskej univerzity a ďalších štátnych inštitúcií, ako aj zástupcov Československej historickej spoločnosti.
Valné zhromaždenie Slovenskej historickej spoločnosti schválilo stanovy, podľa ktorých mala nová organizácia za cieľ pestovanie historickej vedy v najširšom zmysle slova, jej reprezentáciu v zahraničí, pestovanie odborných stykov s cudzinou a zastávanie záujmov slovenských historikov. Valné zhromaždenie zvolilo aj výbor Slovenskej historickej spoločnosti (jeho predsedom sa stal D. Rapant), ktorý sa uzniesol vydávať ročenku a zborník o súčasnom stave dejín na Slovensku. Novozaložená Slovenská historická spoločnosť mala okolo 100 členov.
II. Valné zhromaždenie v r. 1947 skonštatovalo vzrast členskej základne. Vytvorilo sa pracovné Združenie vysokoškolských poslucháčov histórie, ktorých úlohou bolo upozorňovať na archeologické nálezy, na stav slovenských archívov a spolupracovať na monografiách o slovenských dejinách.
V r. 1948 sa v Košiciach uskutočnilo III. Valné zhromaždenie a 2. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti, tematicky zameraný na problematiku východného Slovenska a storočnicu povstania 1848–1849. Zjazd prebiehal už v zmenených spoločensko-politických podmienkach, čo sa prejavilo vytvorením Akčného výboru Slovenskej historickej spoločnosti, ktorý sa uzniesol pozbaviť niektorých členov funkcií, resp. ich vylúčiť z členstva v spoločnosti.
V r. 1949 nastáva útlm činnosti Slovenskej historickej spoločnosti, ktorá sa redukuje na niekoľko odborných prednášok zväčša z archeológie a na snahu o záchranu archívnych fondov na Slovensku. Na valnom zhromaždení v decembri 1949 bol zvolený nový výbor, ktorý však už činnosť Slovenskej historickej spoločnosti stále viac podliehajúcu kontrole štátnych orgánov nerozvinul. Svoju pôsobnosť Slovenská historická spoločnosť obnovila až v čiastočne zmenených podmienkach v r. 1957 ako výberové združenie pracovníkov z oblasti histórie, archívnictva a múzejníctva. Vznikla ako súčasť Československej historickej spoločnosti, hospodársky bola pričlenená k Historickému ústavu SAV. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 22.VI.1957. Podľa schváleného organizačného poriadku úlohou Slovenskej historickej spoločnosti bolo organizovať výskumnú a odbornú prácu v oblasti histórie, utužovať spoluprácu vedy s praxou, zastupovať slovenskú historickú vedu prostredníctvom Československej historickej spoločnosti na medzinárodnej úrovni a propagovať jej výsledky. Tieto úlohy mala plniť pomocou zjazdov, odborných diskusií a seminárov, vedeckou spoluprácou s vysokými školami, zahraničnými historickými inštitúciami a vydávaním publikácií. Na svojom druhom zasadnutí v r. 1957 sa výbor Slovenskej historickej spoločnosti zaoberal organizačnou štruktúrou Slovenskej historickej spoločnosti a edičnou činnosťou. Rozhodol o založení pobočiek Slovenskej historickej spoločnosti stredoslovenskej, východoslovenskej a západoslovenskej.
V r. 1959 sa v Bratislave konal III. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti s hlavnou témou Úlohy slovenskej historickej vedy v období dovŕšenia socialistickej výstavby, ktorý kládol dôraz na hospodárske a sociálne dejiny.
Hlavnou tematikou IV. zjazdu v r. 1962 v Košiciach bola problematika východného Slovenska. Zjazd podnietil záujem o spracovávanie dejín východného Slovenska a ich skúmanie v celoslovenskom kontexte.
V. zjazd slovenských historikov ovplyvnený výročím SNP a oslobodenia v Banskej Bystrici v r. 1965 sa orientoval najmä na problémy formovania sa novodobého slovenského národa.
VI. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti – k 50. výročiu ČSR sa zaoberal otázkami koncepcie slovenských dejín.
Ďalší, VII. zjazd sa uskutočnil po dlhšej prestávke vyvolanej súčasnou spoločenskopolitickou situáciou v r. 1975 v Bratislave a pokúsil sa zhodnotiť celú historickú tvorbu za posledných 15 rokov.
Ústrednou témou VIII. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti v r. 1981 pod názvom „Dejiny a súčasnosť“ boli hlavné úlohy slovenskej historiografie v súčasnom období s dôrazom na nutnosť dokončenia syntézy Dejiny Slovenska.
Motto IX. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti „Buďme vlastníkmi svojich dejín“ vyjadrovalo snahu o využitie dejinných poznatkov na výchovu a upevňovanie historického vedomia. Zjazd sa zaoberal aj problematikou spracovania a sprístupňovania archívnych fondov pre bádateľské potreby. Odporučil venovať zvýšenú pozornosť príprave syntetických prác, najmä dokončeniu sedemzväzkových Dejín Slovenska.
V prvých rokoch existencie Slovenskej historickej spoločnosti boli najvýznamnejšími akciami valné zhromaždenia a zjazdy. V neskoršom období – od počiatku 60. rokov sa ťažisko činnosti prenáša na novovzniknuté pobočky, resp. sekcie, ktoré komunikujú s členstvom, starajú sa o jeho odborný rast, organizujú tematicky zamerané podujatia a prednášky. Práca predsedníctva Slovenskej historickej spoločnosti a výboru Slovenskej historickej spoločnosti sa zužuje na koordináciu činnosti medzi jednotlivými zložkami, prípadne s Československou historickou spoločnosťou. Vznik pobočiek umožnil lepšiu organizáciu práce, výmenu skúseností a názorov, vydávanie regionálnych publikácií a hlavne umožnil lepšie zapojenie sa aj vidieckych historikov – pedagógov, múzejníkov a archivárov do systematickej vedecko-výskumnej a osvetovej práce. Túto potrebu vyzdvihla aj konferencia o regionálnych dejinách v r. 1960. Ako prvá vznikla v r. 1958 východoslovenská pobočka Slovenskej historickej spoločnosti, v r. 1960 stredoslovenská a západoslovenská pobočka. Pobočky si postupne organizovali Krúžky historikov v jednotlivých mestách (Bratislava, Komárno, Levice, Nitra, Pezinok, Senica, Skalica, Spiš, Trenčín, Trnava), ktoré sa stali propagátormi histórie, usporadúvali populárno-vedecké prednášky, besedy, výstavy, viedli obecné kroniky, spracovávali kroniky miest, obcí, závodov. V 60. rokoch vznikali na pôde Slovenskej historickej spoločnosti aj sekcie, ktoré iniciovali a pripravovali odborné podujatia k danej tematike, organizovali prednášky domácich i zahraničných odborníkov. Ako prvá začala pracovať Právnohistorická sekcia a Sekcia pre vyučovanie dejepisu na školách. Po nich nasledovali ďalšie: Heraldicko genealogická, Sekcia archívnictva a pomocných vied, Sekcia pre dejiny stredovekých miest, Sekcia pre hospodárske a sociálne dejiny, Sekcia pre nové a najnovšie dejiny, Sekcia pre všeobecné dejiny a Sekcia pre vojenské dejiny. Práca sekcií prispela k objasneniu viacerých dôležitých otázok slovenských dejín a postupne sa činnosť Slovenskej historickej spoločnosti stále viac prenášala do nich.
Zachovaný písomný materiál z pôsobnosti Slovenskej historickej spoločnosti od jej vzniku v r. 1946 do r. 1989 je uložený vo fonde Slovenská historická spoločnosť a spracovaný formou inventára. Skladá sa z dvoch základných skupín: Knihy (I) pozostávajúce z podacích denníkov a účtovných kníh a Spisy (II) roztriedené do nasledovných vecných skupín:
Skupinu (A) tvoria Zjazdy Slovenskej historickej spoločnosti usporiadané v chronologickom slede od I. v r. 1946 po IX. v r. 1986. Obsahuje materiál o príprave zjazdu, jeho program, správy o priebehu, rezolúcie, uznesenia a odborné referáty.
Skupina (B) sú Valné zhromaždenia Slovenskej historickej spoločnosti, s výnimkou I. Valného zhromaždenia Slovenskej historickej spoločnosti (1946), ktorého materiál, spoločný s materiálom I. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti je uložený v skupine A. Písomnosti Valného zhromaždenia obsahujú zápisnice, správy hospodárov a revízorov, správy o činnosti Slovenskej historickej spoločnosti za uplynulé obdobie, návrhy stanov.
Nasledujú Zápisnice zo zasadaní predsedníctva Slovenskej historickej spoločnosti označené (C).
Písmenom (D) sú označené Zápisnice zo schôdzí výboru Slovenskej historickej spoločnosti. Skupinu dopĺňajú nedatované zoznamy členov jednotlivých výborov Slovenskej historickej spoločnosti.
Organiačné veci sú v skupine (E). Sú tu prípravné materiály k založeniu Slovenskej historickej spoločnosti, oznámenie Povereníctva vnútra o schválení stanov, oznámenie Slovenskej národnej rady o udelení subvencie, materiál o pozbavení funkcie predsedu Slovenskej historickej spoločnosti Ústredným akčným výborom slovenských kultúrnych pracovníkov, povinné hlásenia Slovenskej historickej spoločnosti Povereníctvu vnútra, údaje o obnovenej Slovenskej historickej spoločnosti a viaceré návrhy stanov.
Plány činnosti Slovenskej historickej spoločnosti na jednotlivé roky sa nachádzajú v skupine (F) a Výročné správy o činnosti Slovenskej historickej spoločnosti v skupine (G).
Ďalšiu skupinu (H) tvorí materiál pobočiek Slovenskej historickej spoločnosti. V inventárnej jednotke je chronologicky zoradený materiál konkrétnej pobočky. Obsahuje zápisnice zo schôdzí výboru, resp. predsedníctva pobočky, plány činnosti a správy o nej, programy jednotlivých pripravovaných akcií.
Vecná skupina (CH) Sekcie a iné zložky Slovenskej historickej spoločnosti predstavuje údaje o jednotlivých sekciách, krúžkoch historikov, klube alebo komisi. Je to napr. zriadenie, správy o činnosti a konkrétnych podujatiach, dotazníky o vedeckom zameraní členov, pravidlá a stanovy týchto zložiek.
Výskumná činnosť Slovenskej historickej spoločnosti je sústredená v skupine (I). Odráža sa napríklad v korešpondencii Slovenskej historickej spoločnosti s Povereníctvom školstva a osvety o výskume slovenskej menšiny v Juhoslávii, s Predsedníctvom Sboru povereníkov o návrhu na záchranu archívneho materiálu a jeho koncentráciu, s Povereníctvom pre školstvo a kultúru a Ministerstvom školstva SSR o problémoch vyučovania dejepisu a o otázke vhodných učebníc, ako aj v správach o stave historickej vedy na Slovensku, v pripomienkach, návrhoch a expertízach Slovenskej historickej spoločnosti a rukopisoch odborných prác.
Vecná skupina Zahraničné styky (J) zachytáva pracovné kontakty členov Slovenskej historickej spoločnosti s historickými pracoviskami v zahraničí buď formou vzájomných študijných pobytov alebo účasťou na medzinárodných vedeckých podujatiach.
Skupina Členská agenda (K) obsahuje okrem zoznamu osôb pozvaných za členov Slovenskej historickej spoločnosti pri jej vzniku, prihlášky nových členov, oznámenia o ich prijatí, dotazníky s osobnými dátami členov, zrušenia členstva, gratulácie k životným jubileám a zoznamy členov Slovenskej historickej spoločnosti.
Skupina Československá historická spoločnosť (L) odráža vzájomný pomer so Slovenskou historickou spoločnosťou od počiatku počas celého obdobia, ako aj návrhy oboch strán na jeho riešenie.
Posledná vecná skupina Účtovná evidencia (M) informuje o finančnom zabezpečení spoločnosti, subvenciách v prvých rokoch jej existencie, o rozpočte, o revíziách hospodárenia i celom majetku Slovenskej historickej spoločnosti.
Inventárnou jednotkou fondu je jeden rok príslušnej vecnej skupiny s výnimkou dvoch skupín, a to Pobočky (H) a Sekcie a iné zložky Slovenskej historickej spoločnosti (CH), kde inventárna jednotka zahŕňa celé časové rozpätie konkrétnej zložky. Celkový rozsah spracovaného materiálu je 25 archívnych krabíc.
