Informácie o fondeÚvod k inventáru
I. Organizačné
II. Botanika – Herbáre, zbierky rastlín
III. Botanická záhrada spoločnosti
IV. Živočíšna výroba
V. Súkromné záležitostiOd druhej polovice 18. storočia začali podľa anglického a nemeckého vzoru vznikať v Rakúskej monarchii poľnohospodárske spoločnosti. Išlo o združenia šľachticov vlastniacich veľké panstvá a záujmové združenia, ktoré sa venovali pokusom v oblasti poľnohospodárstva a publikačnej činnosti. Stali sa tiež iniciátormi zakladania vyššieho školstva poskytujúceho vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva. Najvýznamnejšou z nich bola c.k. Poľnohospodárska spoločnosť vo Viedni.
Z písomnej produkcie c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti bol vytvorený samostatný fond. V roku 2002 odovzdal RNDr. Ivan Hrabovec, CSc., ktorý dlhé roky pôsobil ako vedecký pracovník oddelenia dejín vied a techniky Historického ústavu SAV, do Ústredného archívu SAV jednu škatuľu materiálov, z ktorých časť pochádzala z činnosti Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku (1856–1938). Zvyšok materiálu pochádza z prvej polovice 19. storočia, teda z obdobia o polstoročie staršieho ako Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok. Ide tak o najstaršie dokumenty, ktoré uchováva Ústredný archív SAV. Materiál vznikol z úradnej činnosti dvoch spolkov: c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti a Dolnorakúskeho remeselného spolku, oboch so sídlom vo Viedni.
C.k. Poľnohospodárska spoločnosť vo Viedni bola založená v roku 1807 s cieľom prispieť k rozvoju poľnohospodárstva výskumom a pokusmi so zavádzaním nových plodín, pestovateľských i chovateľských postupov. Pre tento účel bola v roku 1828 na prenajatom pozemku s rozlohou 14 jutár v Breitensee založená pokusná záhrada spoločnosti, ktorá sa stala priestorom na realizáciu nových metód a pracovných postupov použiteľných v poľnohospodárstve. Riadením záhrady bol poverený výbor vytvorený spoločnosťou, tzv. „komisia pre porasty“, pozostávajúca z členov spoločnosti grófa F. Colloredo-Mannsfelda, Kleyleho, Jána Burgera a Jána Zahlbrucknera. Počas prvých rokov existencie záhrady prišlo k pokusom o pestovanie a udomácňovanie nových druhov rastlín ako aj k skúšaniu nových spôsobov obrábania pôdy. Priamym vedením záhrady, vykonávaním nariadení komisie a dohľadom nad prácami bol poverený Ján Zahlbruckner, ktorý bol súčasne predsedom spoločnosti. O činnosti záhrady podával J. Zahlbruckner spoločnosti pravidelné porovnávacie správy. Na výročnom valnom zhromaždení spoločnosti predkladal výročné správy. Pestovanie viniča mal na starosti Ján Burger. V roku 1836 bol pozemok, na ktorom záhrada stála, predaný a spoločnosť získala pre potreby pokusnej záhrady vďaka priazni cisára Ferdinanda I. jedenásť jutár pozemku v areáli cisárskej dvornej záhrady vo Viedni. Riaditeľom záhrady spoločnosti sa opäť stal Ján Zahlbruckner a ostal ním až do roku 1848, keď odstúpil z tohto postu.
Predsedom spoločnosti bol pravdepodobne od roku 1828 Ján Zahlbruckner, ktorý tento post zastával do roku 1849, keď na jeho miesto nastúpili Kleyle a J. Schreiber. Spoločnosť sa tešila priazni a podpore arcikniežaťa Jána Habsburského (*1782 – †1859), nadšenca botaniky, poľnohospodárstva a prírodných vied, ktorý bol sám amatérskym botanikom a súčasne významným mecénom a podporovateľom botanického výskumu, rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu a techniky v Rakúsku.
Už v tridsiatych rokoch začala spoločnosť zriaďovať vidiecke pobočky, ktoré sa stali základom reorganizácie c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni na geografickom princípe v roku 1841. Pre rozšírenie pôsobnosti spoločnosti bol zavedený systém okresných spolkov riadených delegáciami. Delegácie boli kontrolované inšpekciami, ktoré ich navštevovali štyrikrát ročne. Reorganizácia c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti v roku 1847 priniesla vytvorenie odborných skupín, pričom jednou z nich bola odborná skupina pre vinohradníctvo a vinárstvo vedená J. Zahlbrucknerom. Po revolúcii 1848/49 hrozil spoločnosti zánik, avšak aj vďaka zásahu Jána Zahlbrucknera sa podarilo obhájiť existenciu spoločnosti, pričom prišlo k jej ďalšej reorganizácii.
C.k. Poľnohospodárska spoločnosť vydávala i vlastný zborník Verhandlungen der k.k. Landwirtschaftsgesellschaft, v ktorom boli uverejňované odborné články z oblasti poľnohospodárstva, výsledky vedeckých výskumov i výročné správy o činnosti pokusnej botanickej záhrady.
Rozsahom malý fond c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni obsahuje 141 jednotlivín archívnych dokumentov z rokov 1826 až 1850. Zachoval sa aj jeden list botanika Antona Rochela z roku 1823, ktorý sa však neviaže priamo k Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni. Materiál zachytávajúci činnosť spoločnosti obsahuje správy a referáty členov spoločnosti z oblasti ovocinárstva a vinárstva. Zachovalo sa ďalej niekoľko tabuliek či súpisov ovocných druhov, excerpt z vedeckých periodík z oblasti poľnohospodárstva a botaniky. Prevažnú väčšinu fondu však tvorí úradná korešpondencia predstaviteľov spoločnosti s členmi spoločnosti, ako aj s inými významnými dobovými vedcami z oblasti prírodných vied, tak domácimi ako aj zo zahraničia. Veľká časť listov je adresovaná predsedovi spoločnosti Jánovi Zahlbrucknerovi (*1782 – †1851). Okrem prevažne nemeckej korešpondencie tu nájdeme aj listy písané po francúzsky, anglicky či taliansky.
Písomnosti c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti bol rozdelené do piatich vecných skupín. Prvú skupinu tvoria organizačné záležitosti, ktoré v nej boli ďalej rozčlenené do siedmich podskupín:
Druhú, najrozsiahlejšiu skupinu tvoria materiály dokumentujúce pôsobenie spoločnosti v oblasti botaniky. Poskytujú údaje o rôznych herbároch, zbierkach rastlín či botanických publikáciách. Sem sú zaradené aj excerptá predsedu spoločnosti J. Zahlbruckenra z herbára austrálskych rastlín zostaveného Ferdinandom Lucasom Bauerom, ktorý je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.
Do ďalšej vecnej skupiny boli zaradené písomnosti súvisiace s činnosťou botanickej záhrady spoločnosti. Skupina je ďalej rozdelená do troch podskupín podľa jednotlivých oblastí činnosti: pestovanie viniča, ovocinárstvo a výsadba (semená, plody). V tejto skupine sa zachoval aj list ruského botanika K. Stevena s jedinečnou pečaťou Poľnohospodárskej rezervácie južných gubernií v Simferorpole s kruhopisom v azbuke.
Samostatnú, hoci malú vecnú skupinu tvorí živočíšna výroba.
Na koniec fondu boli zaradené súkromné záležitosti predsedu c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti Jána Zahlbrucknera.
Pre lepšiu zrozumiteľnosť zachovaného materiálu obohatili sme ju o fotokópiu diplomovej práce o Jánovi Zahlbrucknerovi, napísanú J. Wagnerom na univerzite v Grazi v roku 1966, ako aj o fotokópiu rodinnej kroniky Zahlbrucknerovcov, spísanú Alžbetou Zahlbruckner-Schleierovou niekedy po roku 1966. Obe sme vyhotovil z originálov zapožičaných rodinou.
Materiál c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni umožňuje bádateľovi spoznať aspoň časť činnosti spoločnosti, ale tiež nahliadnuť do poľnohospodárskeho a botanického výskumu v prvej polovici 19. storočia. Zachované správy a referáty môžu byť prínosom pre výskum poľnohospodárstva v tomto období. Početná korešpondencia s botanikmi z viacerých európskych krajín umožňuje vykresliť šírku zahraničných kontaktov spoločnosti. Pre historika je hodnotný jedinečný list predstaviteľov nemeckého ríšskeho snemu z roku 1848, v ktorom ponúkajú arcikniežaťu Jánovi Habsburskému titul nemeckého cisára alebo spolkového prezidenta. Významným prameňom je aj báseň nemeckého básnika E. Bauernfelda o nemeckom colnom spolku.