Úvod k inventáru

V r. 1856 vznikol v Bratislave Verein für Naturkunde zu Presburg (Bratislavský prírodovedný spolok). Založenie tohoto spolku bolo výsledkom snaženia skupiny vedcov, profesorov. Spolok mal slúžiť ako centrum, v ktorom sa budú sústreďovať záujemci o rozvoj prírodných vied. Jeho cieľom bolo podporovať bádanie v prírodných vedách v celom ich rozsahu v Uhorsku, s osobitným zreteľom na Bratislavu a jej okolie a to nasledovnými spôsobmi: podávaním referátov o výsledkoch pozorovaní či už vlastných alebo cudzích na periodických schôdzach, uverejňovaním týchto výsledkov, usporadovaním výstav zo získaných prírodovedných zbierok, založením spolkovej knižnice. Členom spolku sa mohol stať každý, kto sa zaoberal prírodnými vedami či už profesionálne z titulu povolania alebo zo súkromného záujmu.

Na čele spolku stál predseda, ktorého volilo Valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 1 raz ročne volilo aj výbor spolku, schvaľovalo správu o činnosti a hospodárení spolku, mohlo rozhodnúť o zmene v stanovách spolku a o rozpustení spolku. Výbor sa skladal z predsedu, podpredsedu, sekretára a jeho 2 zástupcov, kustóda, knihovníka, pokladníka a 14 členov. Predseda a sekretár spolku boli absolútnou väčšinou volení na obdobie 3 rokov. Ostatní členovia výboru na dobu 1 roku. Úlohou predsedu spolku bolo riadenie spolkových schôdzí, zvolávanie mimoriadnych a výborových schôdzí, zabezpečovanie styku s úradmi a oficiálnymi osobnosťami a dozor nad finančným hospodárením spolku. Sekretár spolku mal vyhotovovať zápisnice zo zasadaní spolku, viesť korešpondenciu spolku a redigovať uverejňovanie prednášok a správ do tlače. Výborové schôdze sa mali konať za predsedníctva predsedu alebo jeho zástupcu, mali sa na nich riešiť sporné otázky, voľby nových členov a kontrola finančného hospodárenia. Riadne schôdze sa mali konať raz za 14 dní, mali sa tam prerokovať spolkové veci, čítať odborné prednášky a referáty.

V prvých rokoch svojej existencie spolok úspešne vyvíjal svoju činnosť vo všetkých smeroch. Pravidelne sa konali spolkové schôdze, počas prázdnin členovia spolku vykonávali rôzne výskumy. Na schôdzach spolku sa okrem organizačných spolkových záležitostí pravidelne čítali prednášky a pojednávania, predvádzali exponáty a pod. Knihovník a kustód pravidelne informovali členov spolku o nových prírastkoch. Spolok hneď po svojom vzniku nadviazal styky s príbuznými spolkami domácimi a zahraničnými formou vzájomnej výmeny publikácií. Výmenný styk prijali spolky ale aj vedecké inštitúcie v mnohých európskych, ale aj zámorských krajinách.

V r. 1858 sa v spolku vytvorila lekárska sekcia. Členovia sekcie sa schádzali raz do mesiaca, zvolili si vlastného predsedu a zapisovateľa, ktorý vyhotovoval zápisnice zo zasadaní sekcie. Na schôdzach sa čítali odborné prednášky, informovalo sa o najnovšom vývoji medicíny v zahraničí, diskutovalo o mimoriadnych prípadoch. V r. 1859 si chcel spolok vytvoriť aj pomologickú sekciu, ale pre nedostatočný záujem ku vzniku nedošlo.

Postupom času v spolku začala činnosť lekárskej sekcie nadobúdať čoraz významnejší charakter. Táto okolnosť spôsobila, že lekárska sekcia žiadala vyjadrenie svojej účasti v spolku aj v jeho názve. V r. 1870 spolok zmenil názov na Verein für Natur und Heilkunde zu Presburg.

Zmenou politických pomerov nastala dočasná stagnácia spolkovej činnosti. Mnohí členovia, predovšetkým funkcionári spolku, odišli do Rakúska. Vplyvom týchto udalostí sa stalo, že v spolku sa zmenilo aj národnostné zloženie, namiesto nemeckého začal prevažovať maďarský vplyv. Odchod najagilnejších členov postihol hlavne prírodovednú sekciu. Členovia lekárskej sekcie sa chceli vysporiadať s úpadkom spolku a preto sa ujali vedenia. Ich pričinením sa v r. 1892 vytvorili nové stanovy spolku. Spolok sa premenoval na Pozsony orvos-természtudományi egyesület (Bratislavský lekársko-prírodovedecký spolok). Podľa týchto stanov mal spolok 2 sekcie – lekársku a prírodovednú. Každá sekcia mala pracovať samostatne s vlastnými funkcionármi, ktorí spolu s ústrednými funkcionármi tvorili predsedníctvo spolku.

V ďalšom období svojej existencie spolok prechádzal obdobiami striedavého rozmachu a úpadku. Citeľný zásah do spolkového života zaznamenala 1. svetová vojna. Po r. 1918 hrozilo spolku rozpadnutie. Udržal sa vďaka obetavému úsilu niektorých funkcionárov, najmä predsedu dr. Limbachera. Opäť sa obnovila spolková činnosť, začali sa pravidelne konať valné zhromaždenia, konali sa pravidelné schôdze, obnovila sa aj prednášková činnosť. V r. 1922 sa podarilo prírodovedeckej sekcii spolku založiť botanickú záhradu. Spolok aj naďalej udržiaval kontakty so zahraničnými vedeckými spoločnosťami a inštitúciami. Po r. 1936 spolková činnosť opäť začína ochabovať až napokon celkom zanikla. Písomný materiál z činnosti spolku sa zachoval do r. 1938.

Podrobne sa činnosťou spolku zaoberala dr. Bokesová vo svojej práci Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (1856–1945) uverejnenej v Biologických prácach edície Sekcie biologických a lekárskych vied SAV IV/3 v r. 1958.

Písomný materiál z činnosti Bratislavského lekársko prírodovedného spolku (r. 1856–1938) prevzal Ústredný archív SAV z Historického ústavu SAV, oddelenia pre dejiny vied a techniky (10 archívnych škatúľ) v r. 1978 v neusporiadanom stave. Písomnosti sme usporiadali tak, že sme ich rozdelili do 7 tematických skupín prezentujúcich všetky oblasti činnosti pôvodcu fondu.

Prvú skupinu tvoria Organizačné materiály spolku a je rozdelená na viac podskupín. Štatúty spolku sa nachádzajú v prvej podskupine. Členská agenda je uložená v druhej podskupine. Sú to zoznamy členov, prihlášky do spolku. Obežníky a materiál súvisiaci s organizačnou činnosťou spolku, napr. pozvánky na schôdze, Valné zhromaždenia, volbené listiny predsedníctva spolku, žiadosti o zaplatenie členského poplatku, tvoria 3. podskupinu. V poslednej podskupine – spolková tlač sa nachádza časť spolkového vestníka.

Obsahom II. skupiny sú zápisnice zo zasadaní spolku. Zápisnice sú rozdelené do 5 podskupín na zápisnice z valných zhromaždení, výborových schôdzí, riadnych schôdzí, mimoriadnych schôdzí, zo zasadaní lekárskej sekcie. Sú uložené v rámci podskupín chronologicky.

III. skupinu tvoria správy o činnosti spolku. Tieto sú podobne ako zápisnie zo zasadaní spolku ešte tematicky rozdelené na: správy o činnosti spolku, správy o činnosti lekárskej sekcie, správy o činnosti prírodovednej sekcie, správy o činnosti správcu múzea, správy o činnosti knižnice.

Náplňou IV. skupiny je korešpondencia. Vzhľadom na jej rozmanitosť a za účelom väčšieho prehľadu sme ju usporiadali nasledovným spôsobom. Celá korešpondencia sa delí na 2 základné skupiny: (A) Korešpondencia s inštitúciami a (B) Korešpondencia so súkromnými osobami. Korešpondencia s inštitúciami sa delí na Korešpondenciu s vedeckými inštitúciami, spolkami, spoločnosťami a Korešpondenciu so správnymi inštitúciami a inými organizáciami. V každej podskupine sú inštitúcie usporiadané abecedne. Inventárnou jednotkou je inštitúcia, spolok, spoločnosť v rámci jedného roku.

Korešpondencia so súkromnými osobami je usporiadaná chronologicky. V rámci roku sú všetci korešpondenti zoradení abecedne. Pre takého usporiadanie sme sa rozhodli z toho dôvodu, že v každom roku sa nachádzajú aj skupiny listov, ktorých autorov nebolo možné s úplnou istotou, prípadne vôbec transkribovať. Takáto korešpondencia je uložená na konci príslušného roku pod označením neurčená korešpondencia.

V. skupina obsahuje materiály z prednáškovej činosti spolku. Je rozdelená na prednášky datované a nedatované. Sú v nej uložené rukopisy prednášok členov spolku.

Doklady o muzeálnych zbierkach spolku tvoria VI. skupinu. Nachádzajú sa v nej zoznamy darov prírodovedných exponátov, zoznamy prírastkov do zbierok, hlasenia o počte zbierok, katalógy zbierok.

Poslednú skupinu tvoria účtovné materiály spolku. Sú rozdelené na ročné správy o hospodárení spolku a drobné účtovné doklady. V prvej podskupine sa nachádzajú ročné štatistické výkazy o hospodárení spolku, knihy príjmov a výdavkov, správy pokladníka spolku, výkazy vyúčtovania štátnej subvencie. V druhej podskupine sú uložené účty za nákup drobných spotrebných predmetov, napr. kancelárske potreby, chemikálie do múzea, uhlie, drevo a pod.

Význam fondu Bratislavského lekársko prírodovedného spolku je v tom, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia prispeli tak k propagácii a popularizácii prírodných vied na Slovensku, ako aj výskumnou prácou členov spolku k rozšíreniu poznatkov v rôznych odboroch prírodných vied.

V roku 2006 bol do archívneho fondu doplnený materiál pochádzajúci od Ivana Hrabovca. Doplnený materiál je pod inventárnymi jednotkami končiacimi sa písmenom a.