Politické udalosti z r. 1944–1945 na Slovensku mali okrem iného za následok vytvorenie nových podmienok pre vedeckú a umeleckú činnosť. Takmer všetci významnejší predstavitelia slovenského vedeckého a umeleckého života sa podieľali na ideovom i priamom boji proti fašizmu a jeho reakčnej ideológii. V podmienkach obnovenej Československej republiky slovenský národ prvýkrát vo svojich dejinách získal rovnoprávne nacionálne postavenie, čím sa pre neho vytvorili priaznivé predpoklady jeho ďalšieho kultúrneho a umeleckého rozvoja. Ak sa mali tieto predpoklady realizovať, bolo treba vytvoriť inštitúciu, ktorá by organizovala a všestranne podporovala rozvoj umenia a vedy na Slovensku.
Bolo v tom i trocha symboliky, že prvý zjazd slovenských vedcov a umelcov sa konal 27.–29. augusta 1945, v predvečer prvého výročia Slovenského národného povstania. Na zjazde, ktorého sa zúčastnilo viac ako 250 umelcov a vedcov sa utvorila Umelecká a vedecká rada ako zatiaľ neuzákonený orgán umeleckého a vedeckého života na Slovensku. Prvý zjazd umelcov a vedcov uložil za úlohu tejto Umeleckej a vedeckej rade, aby pripravila uzákonenie Umeleckej a vedeckej rady ako trvalého autonómneho orgánu slovenského umeleckého a vedeckého života, ktorý má ako výkonný orgán spolupôsobiť rozhodujúcim podielom pri riešení základných otázok vedy a umenia na Slovensku.
Vedenie Umeleckej a vedeckej rady už na svojom prvom zasadnutí 29.IX.1945 sa uznieslo požiadať Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby uznalo Umeleckú a vedeckú radu ešte pred zákonnou úpravou jej postavenia a tým jej prisúdilo úlohy ako najvyššiemu iniciatívnemu orgánu pre veci umenia a vedy na Slovensku. Slovenská národná rada tejto žiadosti vyhovela a 19.XI.1945 uznala Umeleckú a vedeckú radu ako reprezentanta slovenských vedcov a umelcov. Oficiálne zakotvila Slovenská národná rada existenciu a pôsobnosť Umeleckej a vedeckej rady svojim nariadením zo 14.V.1946. Podľa neho bola Umelecká a vedecká rada uzákonená ako tvorený orgán na samosprávnom základe, podliehajúci Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Sídlom Umeleckej a vedeckej rady bola Bratislava a jej pôsobnosť bola vymedzená do piatich oblastí: Mala právo podávať smerodajnú mienku o otázkach Slovenského vedeckého a umeleckého života; vykonávať všestrannú starostlivosť o povznesenie kultúrneho života a rozvoj umeleckej a vedeckej tvorby. Jej povinnosťou bolo starať sa o zachovanie a uplatnenie umeleckých a vedeckých hodnôt, hájiť stavovské záujmy v nej združených umelcov a vedcov a zastupovať ich pred verejnosťou. Takto sa stala Umelecká a vedecká rada reprezentatívnym orgánom slovenských vedcov a umelcov prezentujúcim ich nielen pred zahraničím, ale i v orgánoch štátnej správy. Stala sa ideovým a poradným orgánom v oblasti vied o umení na Slovensku i výkonným orgánom zjazdu slovenských umelcov a vedcov.
Umelecká a vedecká rada mala 24 členov (neskôr 48), na jej čele boli dvaja predsedovia, 4 podpredsedovia, generálny tajomník a dvaja tajomníci tried. Orgánmi Umeleckej a vedeckej rady boli: predsedníctvo, plénum, triedy a sekcie. Vedecká trieda sa delila na tri sekcie: pre kultúrne vedy, pre prírodné vedy a pre technické vedy. Umelecká trieda sa členila na 4 sekcie: pre literatúru, výtvarné umenie, hudobné umenie a divadlo a film.
Po svojom vzniku sa začala Umelecká a vedecká rada v oboch svojich triedach intenzívne a podrobne zaujímať v najširšom rozsahu problematikou slovenského vedeckého a umeleckého života. Jej činnosť sa týkala rovnako aj radu všeobecných otázok slovenského kultúrneho života, ako aj otázok súvisiacich s právnym postavením Umeleckej a vedeckej rady, jej organizáciou a administratívou.
Z konktérnych zásahov prvého obdobia jej činnosti treba spomenúť aj vydávanie kultúrno-politického dvojtýždenníka „Kultúrny život“, ktorého prvé číslo vyšlo 24.I.1946.
Určitým medzníkom v činnosti Umeleckej a vedeckej rady bol II. zjazd slovenských vedcov a umelcov, ktorý sa konal 27.X.–28.X.1946 v rámci osláv štátneho sviatku. Na zjazde sa rokovalo o úlohách umenia a vedy v spoločnosti. Umelecká a vedecká rada tu na svojom slávnostnom zasadnutí schválila obšírnu rezolúciu zahŕňajúcu úlohy, plány a požiadavky slovenských vedcov a umelcov, ktoré sa mali uskutočniť v rámci jej ďalšieho štvorročného funkčného obdobia (išlo sumárne o 52 úloh v oblasti umeleckého a 40 v oblasti vedeckého života). Na zjazde bolo zvolené nové vedenie na čele s A. Štefánekom a A. Bagarom. Generálnym tajomníkom sa stal M. Bakoš.
Po druhom zjazde slovenských umelcov a vedcov sledovala Umelecká a vedecká rada až po február 1948 predovšetkým realizáciu návrhov obsiahnutých v zjazdovej rezolúcii, no podľa potreby iniciatívne zasahovala aj do otázok vynárajúcich sa pri zmenách vo vnútropolitickom vývine v ČSR. Vedecká trieda Umeleckej a vedeckej rady sledovala sústavne problematiku činnosti SAVU a Matice slovenskej, v ktorých sa riešili konkrétne vedecké úlohy. Po februárových udalostiach z iniciatívy Umeleckej a vedeckej rady vznikol Ústredný akčný výbor slovenských kultúrnych pracovníkov, v ktorom boli zastúpené všetky kultúrne organizácie na Slovensku. V jeho „Ohlase“ sa vyslovili slovenskí kulúrni činitelia k politickej situácii po februári 1948.
18.XII.1948 Slovenská národná rada síce novelizovala zákon o Umeleckej a vedeckej rade, ale celkový vývoj a organizácia kultúrneho života na Slovensku sa uberali novým smerom, v rámci ktorého Umelecká a vedecká rada začala postupne strácať svoje postavenie. Súviselo to jednak so vznikom samostatných umeleckých zväzov, jednak s reorganizáciou vedeckých inštitúcií na Slovensku. Oficiálne Umelecká a vedecká rada zanikla v júni 1953 súčasne s uzákonením SAV. Napriek pomerne krátkej existencii vykonala Uumelecká a vedecká rada mnoho pozitívneho v slovenskom umeleckom a vedeckom živote.
Spisový materiál Umeleckej a vedeckej rady zahrňuje roky 1945–1952. Zachoval sa pomerne v kompletnom stave. Po zániku Umeleckej a vedeckej rady prešiel do úschovy SAV, odkiaľ bol 15.VI.1967 predisponovaný do Ústredného archívu SAV a roku 1970 usporiadaný a spracovaný.
Materiál je rozdelený nasledovne: knihy, spisy, učtáreň a Prázdninové pracovné stredisko vedeckých pracovníkov na Červenom Kameni.
Skupinu Knihy tvoria dva protokoly a dve archívne knihy z r. 1946–1951.
Spisy sú roztriedené podľa vnútorného členenia a organizácie samotnej Umeleckej a vedeckej rady. Najobšírnejšiu časť tejto skupiny tvorí spisový materiál sekretariátu Umeleckej a vedeckej rady. Spisy sú označené signatúrou „S“ a obsahujú materiály všeobecného charakteru. Sú to všetky návrhy zákonov a nariadenia týkajúce sa organizácie a činnosti Umeleckej a vedeckej rady, zápisnice zo zasadaní pléna resp. predsedníctva Umeleckej a vedeckej rady. Patria sem aj spisy o spolupráci a styku Umeleckej a vedeckej rady so štátnymi orgánmi, so SAVU, Maticou slovenskou a inými kultúrnymi či vedeckými inštitúciami (Organizovanie národných slávností na Devíne, osláv storočnice Slovenského povstania 1848/49, návrhy na udeľovanie cien kultúrnym a vedeckým pracovníkom a pod.).
Značnú časť spisov sekretariátu Umeleckej a vedeckej rady tvoria záležitosti personálno-technického a kádrového charakteru členov Umeleckej a vedeckej rady (preverovanie slovenských umelcov a vedcov, poskytnutie služobných úľav, študijných dovoleniek, daňových a bytových úľav a pod.). Podskupinu spisovej agendy sekretariátu Umeleckej a vedeckej rady tvorí materiál administratívno-technického charakteru označený signatúrou „K“. Sú to hospodárske a materiálové záležitosti (prenájom kancelárskych miestností, nákup služobného auta, zavedenie telefónnej linky atď.). Sem patria i objednávky kníh a časopisov a finančné záležitosti sekretariátu Umeleckej a vedeckej rady.
Ďalšiu skupinu tvoria materiály týkajúce sa činnosti umeleckej triedy Umeleckej a vedeckej rady označené signatúrou „U“. Sú to predovšetkým zápisnice zo schôdzí jednotlivých sekcií umeleckej triedy. Ďalej sú to prihlášky do registra a životopisy členov jednotlivých sekcií.
Podstatná časť spisov literárnej sekcie sa týka vydavateľskej práce – preklady slovenských literárnych diel, preklady zahraničnej literatúry, boj proti literárnemu braku.
Z materiálu výtvarnej sekcie treba spomenúť iniciatívu Umeleckej a vedeckej rady pri poriadaní výstav, pri nákupe umeleckých diel, návrh Umeleckej a vedeckej rady na založenie Národnej galérie ako aj pomoc pri organizovaní Vysokej školy výtvarných umení a Školy umeleckých remesiel v Bratislave. Výtvarná sekcia mala podiel aj na výstavbe pomníkov a pamätníkov hrdinom druhej svetovej vojny.
Zo spisov hudobnej sekcie sú závažné najmä tie, ktoré obsahujú návrhy na založenie štátnych hudobných ústavov, na zriadenie Slovenskej filharmónie a reorganizáciu Slovenskej hudobnej komory. Hudobná sekcia mala účasť i na organizovaní hudobného života (festivaly, koncerty, Pražská jar).
Spisy z činnosti divadelnej a filmovej sekcie sa týkajú najmä organizácie divadelného života na slovenskom vidieku (založenie Dedinského divadla, organizovanie divadelných zájazdov). Sekcia vplývala aj na zostavu dramaturgického plánu stálych divadelných scén. Filmová časť sekcie napomáhala v prvom rade výstavbe filmových ateliérov v Bratislave a budovaniu základu slovenského filmu. Po umeleckej stránke hodnotila aj výber na Slovensku premietaných zahraničných filmov.
Ďalšou časťou zachovaného spisového materiálu je skupina označená signatúrou „V“ – materiály sekcií vedeckej triedy Umeleckej a vedeckej rady. Sú to takisto ako v skupine „U“ predovšetkým zápisnice zo schôdzí jednotlivých sekcií. Ďalej sú to prihlášky do registra sekcií vedeckých triedy, životopisy a zoznamy prác jej členov.
Značnú časť tvoria spisy týkajúce sa vysokých i odborných škôl, zakladania ústavov (Ústav Slovenského národného povstania, Ústav pre výskum verejnej mienky, vysoká škola v Košiciach). Vedecká trieda Umeleckej a vedeckej rady sa tiež zúčastnila na zakladaní záujmových spolkov a spoločností (schvaľovanie stanov). Svojim členom zabezpečovala zahraničné študijné cesty, vyjadrovala sa k honorovaniu vedeckých prác, navrhovala čestné tituly pre vedeckých pracovníkov.
Spisy rôznorodého charakteru, ktoré nebolo možné presne zaradiť, sme označili signatúrou „N“ (nezaradené). Táto skupina bola i v pôvodnej manipulácii, no podstatnú časť z nej sa nám podarilo zaradiť do predchádzajúcich skupín.
Náklady spojené s činnosťou Umeleckej a vedeckej rady sa hradili z rozpočtu Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Z hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami sa zachoval fragment účtovných písomností označených signatúrou „U“. Obsahuje finančný rozpočet Umeleckej a vedeckej rady na jednotlivé roky, pokladničné denníky a účtovné doklady.
Samostatne sme zmanipulovali písomnosti týkajúce sa Prázdninového pracovného strediska vedeckých pracovníkov na Červenom Kameni. Písomnosti sú rozdelené na administratívnu časť (zriadenie pracovného strediska a jeho prevádzka v rokoch 1950–1951) a na účtovný materiál týkajúci sa hospodárskej prevádzke strediska.
Písomnosti Umeleckej a vedeckej rady poskytujú bohaté údaje k organizácii vedy a umeleckého života. Možno z nich čerpať materiál k sledovaniu kultúrnych a vedeckých stykov so zahraničím, k dejinám umenia a architektúry, k dejinám literatúry, hudby, filmu, divadla, školstva, prírodných vied, k organizovaniu vedy a vedeckého výskumu (zakladanie vedeckých ústavov), k biografii významných vedeckých a umeleckých postáv i k sledovaniu vzťahu štátnej správy k vede a umeniu v povojnovom období.
Celý fond Umeleckej a vedeckej rady predstavuje 28 škatúľ a 4 knihy.
