Úvod k inventáru

Národopisný ústav (NÚ) SAV bol založený v rámci SAVU 1. februára 1946 na základe uznesenia 4. konferencie vedeckých ústavov SAVU z 20.12.1945. Riaditeľom sa stal prof. Rudolf Žatko, za predsedu bol zvolený univ. prof. Dr. Peter Bogatyrev.

Vedecká práca NÚ SAVU sa rozbiehala len veľmi pomaly najmä pre nedostatočné personálne zabezpečenie pracoviska. Až do konca r. 1949 mal ústav len 2 interných pracovníkov. Medzi prvé úlohy ústavu patrilo zostavenie bibliografie prác o slovenskom národopise, zbieranie ľudových prozaických tradícií a terénne výskumy drotárskych obcí. Neskôr pribudol celoslovenský výskum jánošíkovskej tradície, výskum baníckeho folklóru na Slovensku, výskum farbotlače, veľkorodiny a poľnohospodárskych výrobných nástrojov. Ústav sa venoval aj organizačnému podchyteniu výsledkov výskumov prevádzaných pracovníkmi univerzity, Matice slovenskej a osvetovými pracovníkmi na vidieku. Závery z výskumov uverejňoval v Národopisnom zborníku.

Organizačne sa ústav členil na 2 sekcie, etnografickú a folkloristickú. V etnografickej sekcii pracovalo Oddelenie pre ľudový titul, Oddelenie pre zamestnanie ľudu a Oddelenie pre zvykoslovie. Vo folkloristickej sekcii to bolo Oddelenie pre ústavnú prozaickú slovesnosť.

Na dôkladnejšie zvládnutie parciálnych problémov vznikali v ústave pracovné komisie, ktorých členmi boli najmä externí pracovníci. Od r. 1950 pôsobili v ústave Komisia pre výskum ľudových tancov, Komisia pre výskum ľudovej piesne, Dotazníková komisia, Muzeálna komisia, Bibliografická komisia a Komisia pre výskum ľudového staviteľstva.

1. júla 1950 začala pracovať aj odbočka NÚ v Košiciach, ktorej úlohou bol paralelný výskum Prešovského a Košického kraja, úzka spolupráca so Štátnym východoslovenským múzeom v Košiciach a pomoc pri budovaní krajského múzea v Prešove.

V dôsledku silnejúcich útokov na národopis ako predstaviteľa tzv. buržoázno-nacionalistickej vednej disciplíny začiatkom 50. rokov došlo k oslabeniu činnosti ústavu. Rozhodnutím vedenia SAVU z 19.6.1951 stratil NÚ na krátky čas samostatnosť a bol pričlenený k Historickému ústavu vo forme Národopisnej sekcie. Vedením sekcie poverili Andreja Melicherčíka.

Už koncom r. 1952, v rámci príprav na vytvorenie SAV, vzniklo z Národopisnej sekcie Historického ústavu opäť samostatné pracovisko pod názvom Národopisný kabinet. Do SAV bol kabinet prevzatý rozhodnutím jej Predsedníctva zo dňa 22.9.1953. V rámci SAV bol začlenený do Sekcie spoločenských vied a v r. 1955 bol uznesením Predsedníctva SAV zo 7. marca opätovne premenovaný na Národopisný ústav.

NÚ SAV prevzal koordináciu základného výskumu slovenského etnika, ako aj iných národností a etnických skupín na Slovensku. Zameral sa na osvetlenie vývinu tradičnej slovenskej ľudovej kultúry od najstarších čias až po súčasnosť. Spočiatku v ústave dominoval záujem o spracovanie problematiky zamestnania obyvateľstva, staviteľstva bývania, ľudového odevu, stravy, dopravy, ľudovej slovesnosti, obradovej kultúry a pod. Neskôr ústav pristúpil aj k výskumu interetnických vzťahov v stredoeurópskom kultúrnom areáli.

V 1. polovici 50. rokov bola vedeckovýskumná činnosť pracoviska organizovaná v 3 oddeleniach: Oddelenie hmotnej kultúry, Oddelenie ľudového odevu a výtvarného umenia a Oddelenie duchovnej kultúry a folklóru. Po reorganizácii pracoviska v r. 1958 sa počet oddelení zredukoval na dve: Oddelenie materiálnej kultúry a Oddelenie duchovnej kultúry.

V r. 1956 sa obnovila aj činnosť vysunutého pracoviska NÚ v Košiciach, ktoré sa zaoberalo predovšetkým problémami akulturácie v priemyselných centrách (Východoslovenské železiarne) a výskumom etnických skupín (Maďari, Ukrajinci–Rusíni, Cigáni, Nemci) na východnom Slovensku.

Výsledky systematického štúdia ľudovej kultúry zúročili pracovníci ústavu pri tvorbe veľkých syntéz v 60. rokoch. Okrem Náčrtu dejín ľudovej kultúry na Slovensku pre sovietsku encyklopédiu „Národi mira“ pripravili aj slovenskú časť zväzku „Ľud“ pre Československú vlastivedu“ a mnohé viaczväzkové monografické práce.

Ďalšia reorganizácia ústavu prebehla v r. 1968 a vytvorila nasledovné členenie oddelení: Oddelenie folkloristiky a Oddelenie dokumentácie.

Organizačné zmeny ústavu si okrem iného vynútila i príprava novej dlhodobej úlohy NÚ, Etnografického atlasu Slovenska. Cieľom tejto práce bolo zhromaždiť doklady o ľudovej kultúre za posledných 100 rokov tak, aby ich bolo možné porovnať v priestore, čase a funkcii. Na tvorbe Etnografického atlasu Slovenska spolupracovalo 22 celoslovenských i regionálnych inštitúcií. Riadením prác a sústreďovaním materiálu bolo poverené Centrum Etnografického atlasu Slovenska, ktoré sa utvorilo pri Dokumentačnom oddelení NÚ. V r. 1976 vzniklo pre tieto účely samostatné Oddelenie etnokartografie.

Pri plnení vedeckovýskumných úloh spolupracoval ústav s viacerými domácimi inštitúciami. Úzke kontakty udržiaval s Ústavom etnografiky a folkloristiky ČSAV pri výskume etnografie súčasnosti a vzťahov českej a slovenskej ľudovej kultúry. Spolu s Maticou slovenskou riešil problematiku Slovákov v zahraničí. V rámci SAV spolupracoval najmä s Oddelením etnomuzikológie Ústavu hudobnej vedy. Ústav poskytoval aktívnu pomoc slovenským múzeám pri usporadúvaní a doplňovaní muzeálnych zbierok, vypracovával koncepcie ich národopisných expozícií. Permanentná bola i spolupráca s katedrami vysokých škôl, galériami a krajskými osvetovými strediskami pri príprave seminárov a folklórnych festivalov. Pracovníci ústavu pôsobili ako členovia programových komisií kultúrnych slávností a členovia porôt folklórnych súťaží.

Intenzívna bola aj zahraničná spolupráca ústavu. Zahraničné styky boli založené na dohodách o dvojstrannej a mnohostrannej spolupráci najmä s národopisnými inštitúciami akadémií vied socialistických krajín. Prostredníctvom svojich pracovníkov bol NÚ zastúpený vo viacerých medzinárodných organizáciách (napr. v Stálej rade Medzinárodnej únie antropologických a etnografických vied či v Medzinárodnej spoločnosti pre etnografiu a folklór). Spolu s Inštitútom etnografie Bulharskej akadémie vied založil Medzinárodný komitét pre etnografické štúdium súčasnosti, ktorý koordinoval práce národopisných pracovísk v krajinách RVHP.

Hlavné ťažisko zahraničnej spolupráce ústavu však spočívalo v činnosti Medzinárodnej komisie pre štúdium ľudovej kultúry Karpát (MKKK), od r. 1976 aj Balkánu (MKKKB). Komisia bola založená z podnetu etnografických ústavov akadémií ČSSR a Poľska v r. 1959, neskôr za členov pristúpili aj národopisné pracoviská ZSSR, Rumunska, Bulharska, Maďarska a Juhoslávie. Cieľom komisie bolo koordinovať etnografické štúdium v oblasti Karpát a vypracovať syntetický obraz o zákonitostiach vývoja ľudovej kultúry v tejto oblasti. Sekretariát komisie sídlil v NÚ SAV, ktorý zároveň vydával informatívny bulletin komisie s názvom „Carpatica“. Organizačne sa MKKK členila na národnú sekciu, konkrétnu vedeckovýskumnú činnosť vykonávali pracovné subkomisie.

Výsledky svojej vedeckej činnosti sprístupňoval NÚ vydávaním monografií a neperiodických zborníkov v edíciách „Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry“ a „Práce Národopisného ústavu SAV“. Odborné štúdie publikoval v časopise Slovenský národopis, ktorý vychádzal v ústave od r. 1953. Okrem toho pripravovali pracovníci ústavu množstvo populárnovedných článkov pre časopisy a dennú tlač.

NÚ usmerňoval aj činnosť Slovenskej národopisnej spoločnosti pri SAV, založenej v r. 1958. Okrem budovania rozsiahleho archívu sa Slovenská národopisná spoločnosť angažovala aj na úseku výskumu a pri organizovaní prednášok a seminárov.

NÚ plnil funkciu školiaceho pracoviska pripravoval nových vedeckých pracovníkov v odbore národopis.

Fond NÚ SAV obsahuje písomný materiál z rokov 1949–1990, (vo fragmentoch) do r. 1994. Je rozčlenený na 2 časti. Pod signatúrou A je uložený materiál právneho predchodcu, t.j. NÚ SAVU z r. 1949–1952. Tvorí ho 23 inventárnych jednotiek rozdelených do 6 vecných skupín zodpovedajúcich členeniu vecných skupín v hlavnom fonde. Druhá časť (signatúra B) zachytáva písomnú produkciu NÚ SAV. Skladá sa zo 42 kusov podacích protokolov a písomností usporiadaných do 2 vecných skupín a v rámci nich do menších celkov – podskupín. Inventárnu jednotku tvorí prevažne jednotlivý rok príslušnej vecnej skupiny okrem niekoľkých nižšie uvedených výnimiek.

I. vecná skupina Sekcia spoločenských vied obsahuje najmä zápisnice zo zasadnutí sekcie, uznesenia sekcie k činnosti NÚ a záznamy z porád jej edičnej komisie. V r. 1962 v dôsledku organizačných zmien v SAV prevzali kompetencie sekcií vedecké kolégiá. NÚ bol postupne začlenený do Vedeckého kolégia histórie, od r. 1975 do Vedeckého kolégia vied o spoločnosti, v rokoch 1981–1982 do Vedeckého kolégia pre historické vedy a napokon v r. 1983 do Vedeckého kolégia pre jazykovedu a vedy o literatúre a umení. Súčasťou prvej vecnej skupiny sú preto aj zápisnice zo zasadnutí spomenutých kolégií a materiály Odbornej komisie pre národopis pri Vedeckom kolégiu histórie.

II. Vedenie ústavu. V materiáli tejto vecnej skupiny sa pravidelne opakujú zápisnice zo zasadnutí Vedeckej a Ústavnej rady, schôdzí vedenia a jednotlivých oddelení ústavu a porád riaditeľov spoločenskovedných pracovísk SAV. Patria sem aj materiály osvetľujúce organizáciu a štruktúru pracoviska, návrhy vedenia na udelenie cien a vyznamenaní, menovania riadiacich pracovníkov a správy o kontrolnej činnosti v ústave.

III. Vedeckovýskumná činnosť je rozdelená na 5 podskupín. Prvá obsahuje plány činnosti celého ústavu i jednotlivých oddelení, akčné plány, vstupné projekty úloh ŠPZV a perspektívne plány rozvoja národopisnej vedy na Slovensku. Súčasťou prvej podskupiny sú aj dotazníky určené na výskum jednotlivých úsekov ľudovej kultúry. Druhá časť zahŕňa výročné správy o činnosti ústavu a jeho oddelení, charakteristiky dosiahnutých výsledkov, rozbory plnenia úloh ŠPZV, analýzy stavu a rozvoja národopisnej vedy na Slovensku a informácie o celkovom vedeckovýskumnom zameraní ústavu. Tretia podskupina zachytáva expertíznu činnosť pracoviska. Materiál pozostáva z odborných vyjadrení a posudkov na rôzne publikácie, štúdie a kultúrne podujatia. Štvrtá podskupina obsahuje rukopisy prác zoradené abecedne podľa autorov. Na záver sú zaradené kolektívne diela. Inventárnu jednotku tvorí celá podskupina. Posledná podskupina osvetľuje prípravu a realizáciu prác na Etnografickom atlase Slovenska. Atlasový materiál sa člení na 4 menšie celky. Prvý tvoria zápisnice zo zasadnutí riadiacich orgánov Etnografického atlasu Slovenska, konkrétne atlasovej komisie, redakčného kruhu a výkonnej rady. Obsahom druhého sú organizačné materiály, projekty a dotazníky, plány a hodnotenia prác na atlase, metodické usmernenia, materiály z vedeckých podujatí a oponentúr atlasových častí, zoznamy autorov a externých spolupracovníkov, informácie o finančných nákladoch a prácach spojených s vydaním Etnografickým atlasom Slovenska. Tretiu časť tvorí grafický materiál – mapy s legendami, kresby a značky, uložený pod jedným inventárnym číslom. Posledná časť zahŕňa autorské texty – komentáre a ich preklady do anglického, nemeckého a ruského jazyka. Podobne ako grafický materiál tvoria aj autorské texty jedno inventárne číslo. Konkrétny materiál z výskumov k Etnografickému atlasu Slovenska sa nachádza v dokumentačnom stredisku Ústavu etnológie SAV. Má nasledovný systém. Dotazníky sú uložené v dvoch sériách, podľa lokalít a podľa tém. Na orientáciu vo fotografiách slúži kartotéka s kontaktmi. Napokon, zbierka máp je usporiadaná podľa dotazníkových otázok.

IV. Vedecké podujatia. Štvrtá vecná skupina zachytáva materiály z organizovania konferencií, sympózií a seminárov. Predstavujú ich programy, zoznamy účastníkov, záverečné správy a hodnotenia priebehu akcií, prípadné referáty.

V. Spolupráca s inštitúciami a jednotlivcami odzrkadľuje styky ústavu s rôznymi vedeckými a kultúrnymi organizáciami, najmä s ČSAV, pracoviskami SAV, múzeami, vysokými školami, vydavateľstvami, osvetovými strediskami, Maticou slovenskou a pod.

VI. Zahraničné styky. Tvoria ich plány zahraničných ciest, návrhy a vyhodnotenia tematickej spolupráce, záznamy o pobytoch zahraničných hostí v ústave a správy zo služobných ciest.

VII. Materiál vecnej skupiny Edičná a popularizačná činnosť sa skladá z prehľadov publikačnej a popularizačnej činnosti, edičných plánov pracoviska, návrhov na vydanie zborníkov a monografií pracovníkov ústavu. Súčasťou sú aj redakčné materiály časopisu Slovenský národopis.

VIII. Vedecká výchova je rozdelená na 2 podskupiny. Prvá časť pozostáva z plánov a výkazov o výchove vedeckých pracovníkov a ich štruktúre, prehľadov a hodnotení ašpirantov a ich školiteľov, informácií o zložení a činnosti Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore národopis. V druhej časti sú pod jedným inventárnym číslom abecedne zoradené osobné spisy vychovávaných.

IX. Prvá časť vecnej skupiny Personálne materiály zahŕňa všeobecnú personálnu agendu ústavu, hlavne plány a rozbory kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja, plány práce, pracovnopolitické hodnotenia, informácie o preraďovaní do vyšších kvalifikačných stupňov a údaje o obnovovaní termínovaných pracovných zmlúv. Sú tu aj záznamy o prijímaní pracovníkov na študijné pobyty a na miesta vedeckých pomocných síl. Druhú časť tvorí 1 inventárna jednotka – abecedne usporiadané osobné spisy zamestnancov ústavu.

X. Hospodárske materiály. V skupine dominujú návrhy rozpočtu a výkazy o jeho čerpaní za jednotlivé časové úseky, rozpisy nákladov na výskumné úlohy, plány materiálno-technického zabezpečenia, záznamy o kontrolách hospodárenia, inventarizácie a informácie o priestorovom vybavení pracoviska. Dokumentácia o hospodárení ústavu je tu neúplná, keďže hospodársku agendu NÚ vybavovala Technicko-hospodárska správa Ústavov spoločenských vied.

XI. Spoločenské organizácie. V skupine sú uložené správy o rozvoji pracovnej iniciatívy a socialistickom súťažení, plány ideologickej aktivity ústavu, kolektívne zmluvy, zápisnice zo zasadnutí ZV ROH pri NÚ a hodnotenia stavu požiarnej ochrany a bezpečnosti práce na pracovisku. Rozsiahlu časť skupiny tvoria materiály z filozoficko-metodologických seminárov, konkrétne plány, správy o priebehu a tézy referátov.

XII. Medzinárodná komisia pre štúdium ľudovej kultúry Karpát (MKKK). Skupina obsahuje písomnú produkciu komisie z rokov 1959–1994. V zmysle uznesenia Predsedníctva Československej sekcie MKKK z 30.3.1994 o tom, aby všetky materiály späté s činnosťou Sekretariátu MKKK v čase, keď sídlil v Národopisnom ústave SAV boli zaradené do jeho archívu ako samostatná časť, vyčlenili sme ich do osobitnej vecnej skupiny. Tvoria ju informácie o založení komisie, záznamy z ustanovujúcich zasadnutí Československej sekcie MKKK a jej pracovných subkomisií, plány a správy o činnosti jednotlivých zložiek komisie, programy vedeckej spolupráce zainteresovaných krajín, materiály z konferencií a pracovných seminárov a údaje o edičnej činnosti komisie.

Fond NÚ SAV obsahuje 573 inventárnych jednotiek a je uložený v 112 archívnych krabiciach.