Informácie o fondeÚvod k inventáru
Obsahom tohoto združeného fondu sú materiály pochádzajúce z činnosti pracovísk biologických vied. Skladá sa z materiálov Biologického ústavu SAV, Botanickej záhrady SAV, Botanického ústavu SAV, Ústavu biológie krajiny SAV a Technicko-hospodárskej správy pracovísk biologických vied SAV. Pre takúto formu spracovania sme sa rozhodli z toho dôvodu, že v r. 1975 došlo rozhodnutím Predsedníctva SAV k zlúčeniu pracovísk.
Biologický ústav SAV vznikol uznesením č. 54 Predsedníctva SAV zo dňa 5.XI.1956 s účinnosťou od 1.I.1957 z troch samostatných laboratórií – Laboratória biológie rastlín, Laboratória geobotaniky a systematiky rastlín a Laboratória faunistiky. Z uvedených laboratórií vznikli 3 oddelenia, niektoré z nich dostali pri vzniku alebo neskôr nové názvy, ktoré súviseli so spresnením ich vedeckého zamerania. Oddelenie biológie rastlín sa premenovalo na Oddelenie fyziológie rastlín a Oddelenie faunistiky na Oddelenie zoológie. 1.I.1958 sa z 2 pracovníkov Oddelenia fyziológie rastlín a zo 7 pracovníkov delimitovaných z bývalého Pokusného pracoviska n.p. Slovenské škrobárne v Bolerázi utvorilo Oddelenie technickej mikrobiológie. Pre rozvoj jednotlivých oddelení ústavu malo veľký význam icih zlúčenie do jedného celku ústavu. V rámci ústavu sa z niektorých pracovísk s neujasnenou koncepciou stali pracoviská sporiadané, iné sa tematicky vyhranili.
Oddelenie fyziológie rastlín sa zameralo na problematiku rastlinnej morfológie, fyziológie, genetiky a biológie rastlín. Oddelenie geobotaniky a systematiky rastlín skúma problematiku vegetácie na území Slovenska.
V Oddelení zoológie sa postupom času vytvorili 3 pracovné skupiny – vertebratologická, entomologická a hydrobiologická. Oddelenie technickej mikrobiológie sa ihneď po svojom založení špecializovalo 2 smermi – problematikou výskumu antibiotík u mikroorganizmov s technologickým smerom zameraným na fermentačný priemysel. Neskôr sa začali zaoberať štúdiom premenlivosti organizmov.
V r. 1962 sa k týmto oddeleniam pridružujú aj Oddelenie biológie a tvorby krajiny, ktoré začína rozvíjať výskum vo vedných smeroch experimentálna fytocenológia, fyziológia rastlín, biochémia rastlín a krajinná biológia, tiež aj Oddelenie rádiobiológie, ktoré sídli v Košiciach.
Rok 1953 je veľmi bohatý na organizačné zmeny na pracovisku. 1.I.1963 sa vyčlenilo Oddelenie fyziológie rastlín a Oddelenie geobotaniky a systematiky rastlín do novozriadeného Botanického ústavu. Taktiež sa vyčlenilo Oddelenie rádiobiológie a vytvorilo sa z neho samostatné Laboratórium rádiobiológie.
V priebehu r. 1963 sa rozčlenilo pôvodné Oddelenie technickej mikrobiológie na Oddelenie mikroorganizmov a Oddelenie mikrobiológie a genetiky, ktoré sa neskôr rozdelilo na Oddelenie mikrobiológie a Oddelenie genetiky. Tak isto sa rozčlenilo pôvodné Oddelenie zoológie na Oddelenie zoológie a Oddelenie hydrobiológie.
V r. 1964 sa Oddelenie zoológie zrušilo, pretože väčšina pracovníkov prešla do Oddelenia biológie a tvorby krajiny.
Dňom 1.I.1965 sa z ústavu vyčlenili Oddelenie biológie a tvorby krajiny a Oddelenie hydrobiológie do novovzniknutého Ústavu biológie krajiny.
K ďalšej organizačnej zmene prišlo až v r. 1970, kedy sa Oddelenie mikrobiológie premenovalo na Oddelenie všeobecnej biológie a Oddelenie mikroorganizmov sa rozdelilo na Oddelenie mikroorganizmov a Oddelenie biosyntézy. V r. 1971 sa Oddelenie genetiky delimitovalo do Ústavu experimentálnej onkológie SAV.
Táto organizačná štruktúra zotrvala až do r. 1975, kedy sa Predsedníctvo SAV rozhodlo vytvoriť novú koncepciu pracoviska a premenovať ho na Ústav molekulárnej biológie SAV.
Botanická záhrada v Košiciach vznikla z rozhodnutia Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach v r. 1950 a mala slúžiť pedagogicko-výskumným účelom tejto školy. Vládnym uznesením r. 1952 Lesnícka fakulta prešla do Zvolena a poľnohospodárska do Nitry. O začatej stavbe Botanickej záhrady rokovala dňa 29.IX.1952 komisia odborníkov zriadená Povereníctvom školstva, ktorá rozhodla, že dňom 1.I.1953 prejde Botanická záhrada do SAVU, resp. do SAV po jej uzákonení. Pracovná náplň Botanickej záhrady mala spočívať v riešení základnej problematiky botaniky so zameraním na potreby rastlinnej výroby.
V 2. polovici r. 1956 bola prehodnotená pracovná náplň Botanickej záhrady. Vytvorili sa 3 výskumné oddelenia: a) Oddelenie systematiky, genetiky a cytológie, b) Oddelenie fyziológie a biochémie, c) Oddelenie patológie rastlín.
Vlastná pracovná náplň sa zamerala na výskum našej a cudzej flóry a možnosti jej využitia v pestovateľskej praxi a na introdukciu hospodársky cenných druhov, subspécií a odrôd rastlín.
Problémy súvisiace s ďalším vývojom Botanickej záhrady vznikli v r. 1959, keď sa ukázalo, že jej existencia je ohrozená bezprostrednou blízkosťou Magnezitových baní. Predsedníctvo sekcie biologických a lekárskych vied SAV sa problémom zaoberalo, situáciu prešetrilo a dospelo k názoru, aby sa vo výstavbe Botanickej záhrady nepokračovalo jednak z dôvodov ohrozovania pozemkov ťažbou magnezitu, ale aj výstavbou Východoslovenských železiarní. Dňa 4.VII.1959 sa konala z iniciatívy vedenia novozaloženého Pedagogického inštitútu v Košiciach porada medzi zástupcami Botanickej záhrady SAV a odboru školstva a kultúry rady KNV v Košiciach, na ktorej bola prerokovaná možnosť vyčlenenia Botanickej záhrady zo SAV a jej pričlenenia k Pedagogickému inštitútu. Na základe tohoto rokovania sa dňa 30.VII.1959 rozhodlo medzi zástupcami SAV a odborom školstva a kultúry rady KNV v Košiciach nasledovne: a) prevádzková časť Botanickej záhrady SAV bude delimitovaná do vlastníctva Pedagogického inštitútu v Košiciach, b) výskumná časť Botanickej záhrady sa presunie do pracovísk SAV a to nasledovne – dendrologická problematika do Arboréta v Mlyňanoch, fyziologická skupina a niektoré pracovné funkcie pre systematiku do Biologického ústavu SAV.
Udedená reorganizácia sa vykonala od 1.I.1960.
Botanický ústav vznikol 1.I.1963 reorganizáciou Biologického ústavu a to vyčlenením Oddelenia fyziológie rastlín a Oddelenia geobotaniky a systematiky rastlín.
Na novom pracovisku sa vytvorili 2 zložky: geobotanicko-taxonomická a fyziologicko-experimentálna. Pozornosť geobotanicko-taxonomickej zložky sa sústredila na výskum flóry a vegetácie Karpatského oblúka. Zložka fyziologicko-experimentálna sa problémovo zamerala na teoretické otázky fyziológie (štúdium fyziologickej funkcie koreňového systému, vzťahy patogéna a hostiteľa).
Spočiatku Botanický ústav bol rozdelený do 4 oddelení: 1) Oddelenie fyziológie rastlín, 2) Oddelenie patologickej fyziológie rastlín; 3) Oddelenie geobotaniky, 4) Oddelenie systematiky. V rámci Oddelenia geobotaniky sa vytvára skupina ekológov, ktorá sa v r. 1968 osamostatňuje ako Oddelenie ekológie. Organizačná štruktúra pracoviska je teda nasledovná: 1) Oddelenie fyziológie rastlín, 2) Oddelenie patologickej fyziológie rastlín, 3) Oddelenie ekológie rastlín, 4) Oddelenie systematiky rastlín, 5) Oddelenie geobotaniky.
Predsedníctvo SAV vychádzajúc zo záverov XIV. zjazdu KSČ ako aj májového pléna ÚV KSČ, že v záujme komplexnejšieho, racionálnejšieho a efektívnejšieho prepojenia biologických výskumov dotýkajúcich sa riešenia životného prostredia je potrebné zlúčiť Botanický ústav, Ústav biológie krajiny a Limnobiologický ústav do jedného vedeckoorganizačného celku. Preto na základe § 28, odstavec 1 Dočasných stanov rozhodlo s účinnosťou ku dňu 31.XII.1974 zrušiť spomínané ústavy a vytvoriť odo dňa 1.I.1975 Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV (pracovný názov tohoto ústavu v materiáloch Predsedníctva SAV znel ako Ústav špeciálnej biológie).
V r. 1962 sa vytvorilo v Biologickom ústave Oddelenie biológie a tvorby krajiny, v ktorom sa začínali rozbiehať i prípravné práce na rozpracovaní širšej koncepcie tvoriaceho sa pracoviska tak, aby sa postupne zabezpečil základný výskum. Formovanie a konsolidácia nového pracoviska dostali rýchlejší spád v r. 1963. V r. 1964 nutnosť vytvorenia samostatného Ústavu biológie krajiny sa stala ešte naliehavejšou najmä keď novoustanovená Komisia pre tvorbu životného prostredia pri Predsedníctve SAV naznačila celú šírku problematiky životného prostredia. Na základe odporúčania uvedenej Komisie schválilo začiatkom r. 1964 Predsedníctvo SAV zriadenie Ústavu biológie SAV.
Svoju činnosť staval ústav na doterajších výsledkoch Oddelenia biológie a tvorby krajiny a Oddelenia hydrobioloógie.
V ústave sa vytvorili 4 oddelenia: 1) Oddelenie biológie krajinných celkov, 2) Oddelenie vplyvu exhalátov na biocenózy, 3) Oddelenie hydrobiológie, 4) Oddelenie ekologickej fyziológie hmyzu.
Vzhľadom na špecifickú problematiku výskumu je potrebné bezprostredné spojenie s objektami výskumu. Toto spojenie zabezpečuje sieť výskumných základní. Takýmto dislokovaním menších pracovných útvarov priamo na mieste riešenej problematiky je možné zabezpečiť bezprostredný a živý styk s potrebami vedy, výskumu a praxe a súčasne zachovať jednotné usmerňovanie a koordináciu z jedného riadiaceho centra.
Ťažiskom náplne ústavu je komplexný výskum vzťahov medzi človekom a krajinou, menovite výskum vplyvu hospodárskej a priemyselnej činnosti človeka na biologickú zložku krajiny. Ústav sa zaoberá výskumom zákonitostí v krajine so zreteľom na ich využitie pri tvorbe zdravého životného prostredia.
V r. 1970 sa uskutočnili v ústave zmeny v organizačnej štruktúre. Oddelenie biológie krajinných celkov sa zrušilo. V r. 1971 sa vyčlenilo z Ústavu biológie krajiny Oddelenie hydrobiológie.
Od r. 1971 mal ústav tieto oddelenia: 1) Oddelenie krajinnej ekológie, 2) Oddelenie dynamiky krajiny, 3) Oddelenie biologického plánovania v krajine, 4) Oddelenie vplyvu imisií na rastlinstvo, 5) Oddelenie vplyvu imisií na živočíchov, 6) Oddelenie vedeckých informácií.
Súčasťou ústavu sú aj výskumné stanice. Výskumná stanica v Banskej Štiavnici bola súčasťou oddelenia dynamiky krajiny. Okrem riešenia spoločných úloh pracovníci výskumnej stanice riešili aj samostatné výskumné úlohy. V r. 1973 sa v nej zriadili 2 samostatné laboratóriá.
Výskumná stanica v Liptovskom Mikuláši riešila problematiku výskumných úloh Oddelenia krajinnej ekológie a úloh Oddelenia biologického plánovania v krajine. Výskumná základňa Liptov vo Východnej je praktickou organizačnou jednotkou, nakoľko sa nachádza na území, v ktorom sa sústreďuje väčšia časť výskumných úloh ústavu. Predsedníctvo SAV vychádzajúc zo záverov XIV. zjazdu KSČ ako aj májového pléna ÚV KSČ, že v záujme komplexnejšieho, racionálnejšieho a efektívnejšieho prepojenia biologických výskumov dotýkajúcich sa riešenia životného prostredia je potrebné zlúčiť Botanický ústav, Ústav biológie krajiny a Limnobiologický ústav do jedného vedecko-organizačného celku. Preto na základe § 28 odstavec 1 Dočasných stanov rozhodlo s účinnosťou ku dňu 31.XII.1974 zrušiť Botanický ústav, Ústav biológie krajiny a Limnobiologický ústav SAV a vytvoriť odo dňa 1.I.1975 Ústav experimentálnej biológie a ekológie (pracovný názov tohoto ústavu v materiáloch Predsedníctva bol ako Ústav špeciálnej biológie).
Technicko-hospodárska správa biologických pracovísk SAV vznikla 1.I.1963. Za jej predchodcu môžeme označiť súbor malých pracovísk II. sekcie. Technicko-hospodárska správa je administratívnou jednotkou, ktorá sa stará o všetky organizačné a hospodársko-finančné potreby biologických pracovísk.
Písomný materiál pracovísk biologických vied je uložený v Ústrednom archíve SAV v 135 archívnych škatuliach. Do Ústredného archívu SAV bol prebraný po etapách v r. 1967–1982. Materiály Biologického ústavu sa zachovali z r. 1956–1971. Do tohoto ústavu sa včlenili aj písomnosti bývalého Laboratória rastlinnej biológie. Materiály z činnosti Botanickej záhrady sa zachovali z r. 1958–1959, materiál Botanického ústavu z r. 1964–1974. Písomný materiál Ústavu biológie krajiny sa zachoval z r. 1962–1974. Materiál tohoto ústavu obsahuje aj obdobie pred jeho zriadením, teda materiál de facto samostatného oddelenia Biologického ústavu. Treba ho považovať za právneho predchodcu. Od r. 1962 pracovalo Oddelenie biológie a tvorby krajiny na Biologickom ústave SAV. Toto oddelenie sa stalo základom nového ústavu a preto sme písomnú produkciu oddelenia nechali v Ústave biológie krajiny a nevčlenili ju do Biologického ústavu. Materiál Technicko-hospodárskej správy sa zachoval z r. 1955–1972.
Písomná agenda ústavov bola radená tematicky. Pri porovnávaní tematických skupín jednotlivých pracovísk sme zistili, že skupiny až na niektoré výnimky sú približne rovnaké. Z toho dôvodu sme vypracovali jednotnú schému, podľa ktorej sme postupovali pri spracovávaní materiálov. Spomínaná schéma obsahuje tieto skupiny: I) Podacie denníky, II) Styk s Predsedníctvom SAV, III) Styk s vedeckými kolégiami, IV) Ústavná agenda, V) Vedeckovýskumná činnosť, VI) Vedecká výchova, VII) Personálna agenda, VIII) Zahraničné styky, IX) Konferencie, zjazdy, sympóziá, X) Spolupráca s vysokými školami, praxou, masovokomunikačnými prostriedkami, XI) Ceny a vyznamenania, XII) Patenty a vynálezy, XIII) Komisie, spoločnosti, XIV) Edičná a popularizačná činnosť, XV) Masovopolitické organizácie, XVI) Smernice a obežníky, XVII) Hospodársky plán a rozpočet.
Technicko-hospodárska správa: I) Hospodársky plán a rozpočet, II) Účtovná agenda. Materiál Technicko-hospodárskej správy je rozdelený iba do 2 skupín, čo je dané pracovnou náplňou pracoviska. Skupina I) Hospodársky plán a rozpočet nie je identická so XVII) skupinou Pracovísk biologických vied. V nej sa nachádzajú materiály iba konkrétneho pracoviska, kým v Technicko-hospodárskej správe je plán a rozpočet pre všetky pracoviská spoločne.
Prvú skupinu tvoria podacie denníky. V druhej skupine sú materiály zo styku s Predsedníctvom SAV. Sú to pripomienky Predsedníctva SAV k perspektívam výskumu, plány zasadnutí Predsedníctva SAV, návrhy tém ústavov na zasadnutia Predsedníctva SAV.
Tretia skupina obsahuje materiály dokumentujúce styk ústavov s vedeckými kolégiami, napr. súhlas vedeckého kolégia s návrhmi ústavov na zmeny v organizačnej štruktúre, zápisnice zo zasadaní vedeckého kolégia.
Ústavná rada je obsahom IV. skupiny. V nej sa nachádzajú zápisnice vedeckých rád ústavov, správy o činnosti ústavov, návrhy na organizačné zmeny na pracoviskách, organizačné poriadky ústavov.
Písomná produkcia spojená s vedecko-výskumnou činnosťou ústavu je uložená v V. skupine. Tvoria ju plány a vyhodnotenia výskumných úloh tak ročné, ako aj dlhodobé, čiastkové správy splnených výskumných úloh, anotácie výsledkov vedeckovýskumnej činnosti pracoviska. V písomných materiáloch z činnosti Botanického ústavu sa zachovala aj komplexná dokumentácia výskumnej úlohy VI-2, ktorú ústav koordinoval v r. 1972–1978. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o kompletnú organizáciu celej výskumnej úlohy sme ju nečlenili chronologicky, ale zaradili na koniec skupiny ako 1 inventárnu jednotku.
V VI. skupine – vedecká výchova sú uložené plány výchovy vedeckých kádrov pracoviska, správy o ich plnení, návrhy na školiteľov, ako aj osobné spisy ašpirantov aj s kandidátskymi prácami.
VII. skupinu tvorí personálna agenda. V nej sa nachádzajú žiadosti o prijatia do zamestnania, platové dekréty zamestnancov, návrhy na preradenia do vyššieho kvalifikačného stupňa, návrhy na udelenie odmien, menovacie dekréty členov ústavných rád a vedúcich oddelení.
Zahraničné styky pracovísk sú obsahom VIII. skupiny, ktorá pozostáva z hlásení o návštevách zahraničných hostí na pracoviskách, návrhových listov na vycestovanie pracovníkov ústavu, plánov a vyhodnotení zahraničných stykov, dohôd o spolupráci s výskumnými ústavmi v zahraničí.
IX. skupinu tvoria materiály konferencií, zjazdov, sympózií, v ktorej sú tak návrhy na usporiadanie vlastných konferencií, ako aj pozvánky na podujatia iných pracovísk.
V X. skupine sa nachádzajú materiály dokumentujúce spoluprácu pracovísk s vysokými školami, praxou a masovokomunikačnými prostriedkami. V nej sú zachytené tak vyhodnotenia spolupráce s vysokými školami ako aj konkrétne dohody s jednotlivými katedrami vysokých škôl, ďalej sú to expertízne posudky týkajúce sa rôznych problémov životného prostredia, znečisťovania ovzdušia, námety na populárno-vedecké filmy, televízne relácie a relácie v rozhlase.
XI. skupinu tvoria návrhy na udelenie cien a vyznamenaní za dosiahnuté výskumné výsledky.
Prihlášky zlepšovacích návrhov a zmluvy o využití vynálezov sú obsahom XII. skupiny – Patenty a vynálezy.
V ďalšej XIII. skupine Komisie, spoločnosti sa nachádzajú správy o činnosti spoločností, návrhy na menovania členov komisií pri SAV, ale aj ústavných, zápisnice zo zasadaní komisií.
Agenda dokumentujúca edičnú a popularizačnú činnosť je sústredená v XIV. skupine. Tvoria ju edičné plány pracovísk, správy o publikačnej činnosti pracovníkov, recenzné posudky rukopisov. V materiáloch Botanického ústavu sa nachádza aj bibliografia uverejnených prác pracovníkov ústavu, ktorú sme zaradili na koniec skupiny.
Obsahom XV. skupiny sú materiály z činnosti KSČ a ROH i zo školení civilnej obrany.
Predposlednú XVI. skupinu tvoria smernice a obežníky a poslendú XVII. skupinu tvorí hospodársky plán a rozpočet. V tejto skupine sa nachádzjaú návrhy, ale aj schválené rozpisy plánu a rozpočtu jednotlivých pracovísk, rozbory plnenia plánu, oznamy o rozpočtových presunoch, prídely finančných limitov na nákup prístrojového a materiálového vybavenia.
Prvú skupinu písomností Technicko-hospodárskej správy biologických ústavov tvorí hospodársky plán a rozpočet. V nej sa nachádzajú smerné čísla pridelené pre pracoviská biologických vied, návrhy plánu a rozpočtu, požiadavky ústavov na úpravu rozpočtu, hlásenia a výkazy o plnení plánu a rozpočtu. Druhá skupina obsahuje účtovnú agendu. Sú to mzdové listy zamestnancov a analytické a syntetické knihy účtov.
Fond pracovísk biologických vied svojim obsahom umožňuje bádateľovi študovať rozvoj biologických vied v rámci SAV od jeho skromných počiatkov až po rozvoj modernej vedy spolupracujúcej s potrebami národného hospodárstva, vied, ktoré si svojimi výsledkami vydobili uznanie aj v medzinárodnom meradle.