Slovenská učená spoločnosť (SUS) sa sformovala krátko po zániku svojej predchodkyne Učenej spoločnosti Šafárikovej. Tá bola rozpustená 24.III.1939 uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 6043/41939, a to z dôvodu rozporu s novým právnym stavom, pomermi a verejným záujmom.1 Do funkcie vládneho komisára, ktorý mal za úlohu previesť majetok zrušenej spoločnosti na novú, bol 28.III.1939 menovaný Ministerstvom školstva a národnej osvety JUDr. Štefan Luby.2 V zmysle stanov zaniknutej spoločnosti mal o jej majetku rozhodnúť akademický senát Slovenskej univerzity:3 jeho rozhodnutím prešiel majetok Učenej spoločnosti Šafárikovej na novovzniknutú Slovenskú učenú spoločnosť. Zasadnutie Prípravného komitétu pre založenie novej učenej spoločnosti sa uskutočnilo 3.IV. 1939. Následne sa 16.VI.1939 konalo zakladajúce valné zhromaždenie Slovenskej učenej spoločnosti.4
SUS sa členila na dve triedy – duchovednú a prírodovednú. Predsedom celej spoločnosti sa stal chemik a teológ František Valentin, generálnym tajomníkom jazykovedec Ľudovít Novák. Duchovednú triedu viedol teológ a filozof Alexander Spesz, vedeckým tajomník sa stal literárny vedec Andrej Mráz. Prírodovednú triedu viedol lekár a predstaviteľ literárnej katolíckej moderny František Šubík (pseudonym Andrej Žarnov). Do funkcie vedeckého tajomníka bol zvolený technik Anton Bugan. Stanovy Slovenskej učenej spoločnosti boli schválené Krajinským úradom v Bratislave č. 200.097/8/1939 31.VIII.1939 s povolením Ministerstva vnútra.5 Cieľom spoločnosti bolo pestovanie všetkých vedných odborov, predovšetkým ale vedeckého výskumu Slovenska, Slovákov a Slovanstva. Sídlom bola Bratislava.
Duchovedná trieda sa ďalej nečlenila. Prírodovedná trieda sa členila na vedy prírodné a technické. Členmi mohli byť fyzické osoby, a to v kategóriách čestní členovia, riadni členovia, mimoriadni a zahraniční členovia. Predsedovia obidvoch tried boli zároveň miestopredsedami spoločnosti. K voleným funkcionárom patrili ešte pokladník a revízori z obidvoch tried. Všetci okrem revízorov boli volení na päť rokov a tvorili úradujúce predsedníctvo spoločnosti. To zostavovalo rozpočet, dozeralo na správu majetku, vybavovalo bežnú agendu a riešilo personálne záležitosti.
Predseda spoločnosti zastupoval spoločnosť navonok. Viedol rokovania s úradmi a inými vedeckými spoločnosťami. Zodpovedal za náležitosť a správnosť právnych aktov spoločnosti. Zvolával a viedol zasadnutia predsedníctva a výročné zhromaždenia spoločnosti.
Generálny tajomník spoločnosti vybavoval agendu spoločnosti a zodpovedal za dôležité právne dokumenty. Riešil problematiku edičnej činnosti a dozeral na distribúciu objednaných vedeckých publikácií.
Pokladník spravoval hospodárenie spoločnosti. Predsedovia tried sa striedali v určenom poradí v zastupovaní predsedu spoločnosti, viedli agendu tried, zvolávali zasadnutia vedných odborov a komisií. Tajomníci tried vypomáhali pri vybavovaní agendy predsedom tried.
Výročné valné zhromaždenie sa konalo raz za rok. Predsedníctvo mohlo zvolať aj mimoriadne zhromaždenie, ak to uznalo za potrebné, alebo ak o jeho zvolanie písomne požiadali 2/5 riadnych a mimoriadnych členov.
Po výročnom valnom zhromaždení predseda spoločnosti zvolal slávnostné výročné zhromaždenie.
Predsedovia tried zvolávali každoročne zhromaždenia tried v lehote jeden mesiac od konania výročného zhromaždenia spoločnosti. Tieto zhromaždenia sa nazývali výročné triedne zhromaždenia. Inak sa zvolávali triedne zhromaždenia podľa potreby, minimálne dvakrát do roka.
Hlavným zdrojom financií boli najmä subvencie, dary a podpora od súkromných osôb, ale aj štátnych inštitúcií. Kontrolu hospodárenia spoločnosti vykonávali revízori, ktorí každoročne podávali písomnú správu predsedovi a generálnemu tajomníkovi spoločnosti.
Ak príslušné výročné zhromaždenie alebo štátne orgány rozhodli svojím uznesením o zániku spoločnosti, tak spoločnosť zanikla a jej majetok prechádza do správy Slovenskej univerzity v Bratislave, pokiaľ nevznikne nová učená spoločnosť.6
Z významných edičných počinov Slovenskej učenej spoločnosti možno uviesť najmä vydávanie niekoľko zväzkovej encyklopédie s názvom Slovenská vlastiveda. Publikácia mala do slovenských kultúrnych pomerov priniesť encyklopedicky spracované jednotlivé oblasti slovenského života.7 Išlo o tematické okruhy príroda, dejiny, spoločnosť, jazyk, literatúra, hudba a pod. Zásluhou Ľudovíta Nováka boli získaní vhodní spolupracovníci a zároveň sa úspešne riešila následná distribúcia po celom Slovensku. Medzi významné výstupy patrili napr. práce Dimitrija Andrusova Geológia a výskyty nerastných surovín Slovenska, Rudolfa Bednárika Duchovná kultúra slovenského ľudu a Hmotná kultúra slovenského ľudu, Andreja Melicherčíka Slovenský folklór, Antona Štefánka Základy sociografie Slovenska alebo Františka Bokesa Dejiny Slovenska a Slovákov. Treba však poznamenať, že mnohé tieto významné edičné počiny vznikli už pod redakciou Slovenskej akadémie vied a umení.
Pod gesciou spoločnosti začali vychádzať viaceré nové vedecké časopisy, napr. Linguistica Slovaca, Historica Slovaca, Physiographica Slovaca a iné. Pokračovalo sa aj v rozširovaní siete vedeckých stykov a výmeny publikácií so zahraničnými vedeckými inštitúciami a spoločnosťami. Základy týchto výmenných akcií boli vytvorené ešte za existencie Učenej spoločnosti Šafárikovej. Išlo o štáty Balkánu, Maďarsko, Nemecko, Švédsko, Litva, Estónsko, Taliansko a iné.8
Pomerne sľubne naštartovaná činnosť Slovenskej učenej spoločnosti sa začínala zastavovať z dôvodov čoraz viac narastajúcich rozporov medzi prívržencami modelu pokračovania v intenciách zrušenej Učenej spoločnosti Šafárikovej a prívržencami predstavy vytvorenia novej vedeckej spoločnosti – Slovenskej akadémie vied a umení.
Celková politická a spoločenská situácia priala druhej skupine, predstavovanej generálnym tajomníkom spoločnosti Ľudovítom Novákom. Stále tiež pretrvával dlhodobý napätý vzťah s Maticou slovenskou, ktorý pramenil ešte v období jestvovania Učenej spoločnosti Šafárikovej.9
Po vzniku Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) v júli 1942 sa systematické budovanie slovenskej vedy sústredilo na túto inštitúciu. SAVU bola dočasne umiestnená v miestnostiach Slovenskej učenej spoločnosti, ktorej krátka existencia tým rýchlo dožívala a nebolo treba ani osobitného uznesenia jej členstva o likvidácii. Ešte po roku 1945 však právne existovala a bolo treba vymenovať pre ňu aj národného správcu.10
Slovenská učená spoločnosť po zrušení svojho predchodcu Učenej spoločnosti Šafárikovej vyplnila medzeru v organizovaní vedeckého života na Slovensku a do určitej miery pripravila podmienky na založenie Slovenskej akadémie vied a umení, predchodcu dnešnej Slovenskej akadémie vied.
Archívne dokumenty vzniknuté z činnosti Slovenskej učenej spoločnosti boli pôvodne uložené v pivničných priestoroch budovy I. sekcie vied SAV na Štúrovej ulici č. 9 v Bratislave spolu s písomnosťami SAVU. Bombardovaním Bratislavy v roku 1945 však väčšina z nich bola zničená. Zachovalo sa len torzo v množstve tri archívne krabice a jedna kniha.
V minulosti boli archívne dokumenty chronologicky usporiadané zamestnancami Ústredného archívu SAV a boli sprístupňované bádateľskej verejnosti. Nebola však k dispozícii archívna pomôcka – inventár. V súvislosti s vypracovaním inventára došlo k čiastočnému premanipulovaniu dokumentov. Štruktúra nového usporiadania archívneho fondu bola vytvorená na základe vecného hľadiska. Tvoria ju dve hlavné časti: prvá časť sa ďalej člení na tri skupiny archívnych dokumentov a druhá časť na dve skupiny. Štruktúra je nasledovná:
V štruktúre usporiadania archívnych dokumentov rímska číslica označuje hlavnú časť dokumentov (napr. I. Organizačno-odborná agenda). Veľké písmená latinskej abecedy označujú členenie na skupiny dokumentov (napr. IA. Materiály zo zasadnutí spoločnosti a jej orgánov).
Jazykom dokumentov je slovenčina. Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný archívny dokument alebo súbor archívnych dokumentov vecne príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. Časový údaj v okrúhlej zátvorke vyjadruje presah časového rozpätia archívneho fondu.
Prvá časť I. Organizačno-odborná agenda sa člení do troch skupín dokumentov: IA. Materiály zo zasadnutí spoločnosti a jej orgánov, IB. Organizačno-odborná agenda a IC. Edičná činnosť. V prvej skupine dokumentov IA. Materiály zo zasadnutí spoločnosti a jej orgánov sa nachádzajú zachované pozvánky, zoznamy pozvaných a iné dokumenty z konania Prípravného komitétu pre založenia spoločnosti, redakčnej rady na redigovanie stanov a zakladajúceho valného zhromaždenia 16.VI.1939. Archívne dokumenty sú z roku 1939. V druhej skupine archívnych dokumentov IB. Organizačno-odborná agenda sú uložené dokumenty približujúce problematiku prevzatia majetku bývalej Učenej spoločnosti Šafárikovej, tvorbu členskej základne Slovenskej učenej spoločnosti, správy o činnosti kancelárie generálneho tajomníka spoločnosti Ľudovíta Nováka a iné. Časový rozsah dokumentov tvoria roky (1935)–1944. Do poslednej skupiny dokumentov IC. Edičná činnosť sú zaradené zoznamy knižných publikácií spoločnosti, správa o edičnej činnosti riaditeľa redakcie Štefana Peciara a administratívna evidencia edičnej činnosti spoločnosti. Dokumenty ohraničujú roky 1940–1944.
Druhá časť II. Hospodárska agenda je rozdelená do dvoch skupín dokumentov: IIA. Účtovná agenda a II. Daňová agenda. V prvej skupine dokumentov IIA. Účtovná agenda sú uložené bankové výpisy, oznamy o pohyboch na účtoch, doklady k účtovnej uzávierke a iné. Dokumenty sú z rokov 1940–1942. V druhej skupine dokumentov IIB. Daňová agenda sa nachádzajú priznania k dani z obratu z rokov 1940–1944.
Rozsah archívneho fondu Slovenská učená spoločnosť je malý, tvoria ho len štyri archívne krabice s 57 inventárnymi jednotkami. Dokumenty ohraničujú roky 1935–1944. Časový presah do roku 1935 je pri dokumentoch približujúcich pôsobenie úradníčky – asistentky Zdenky Čunderlíkovej v spoločnosti. Z pôvodného usporiadania neboli vyradené žiadne dokumenty. Takisto sú ponechané pôvodné spisové obaly, v prípade že sa zachovali. Čísla v inventárnom súpise vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky a čísla vpravo archívne krabice.
Archívne dokumenty Slovenskej učenej spoločnosti približujú záujemcom o dejiny novodobej vedy na Slovensku jej počiatky v dobe po vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Logicky nadväzujú na príbuzný archívny fond Učená spoločnosť Šafárikova 1927–1939 (1944).
Archívny fond premanipuloval, určil a ohraničil zamestnanec Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko v roku 2018. Zároveň bol fond sprístupnený bádateľskej verejnosti pod názvom Slovenská učená spoločnosť (1935) 1939–1944 ako právny predchodca SAV.
1) Bližšie o zániku Učenej spoločnosti Šafárikovej pozri BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1967, s. 68-69, ISBN 71-058-67. Prevzatie majetku Učenej spoločnosti Šafárikovej, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 4, Ústredný archív SAV Bratislava.
2) Oznámenie MŠANO v Bratislave o menovaní Štefana Lubyho vládnym komisárom pre Učenú spoločnosť Šafárikovu, fond Učená spoločnosť Šafárikova, arch. šk. 2, inv. j. 66, Ústredný archív SAV Bratislava.
3) Bratislava, časopis Učenej spoločnosti Šafárikovej, roč. I., Bratislava 1927, s. 579-580.
4) Bližšie o vzniku Slovenskej učenej spoločnosti pozri BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1967, s. 72-77, ISBN 71-058-67.
Materiály zo zasadnutí spoločnosti a jej orgánov, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 1-3, Ústredný archív SAV Bratislava.
5) Stanovy Slovenskej učenej spoločnosti, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 5, Ústredný archív SAV Bratislava.
6) Bližšie o vnútornej organizácii a chode pozri Stanovy Slovenskej učenej spoločnosti, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 5, Ústredný archív SAV Bratislava.
7) Bližšie o problematike pozri BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 1967, s. 76-77, ISBN 71-058-67.
8) Prevzatie majetku Učenej spoločnosti Šafárikovej, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 4, Ústredný archív SAV Bratislava.
9) Bližšie o problematike pozri BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18.storočia do vzniku SAV. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1967, s. 74-77, ISBN 71-058-67, Súhlas členov prezídia Slovenskej učenej spoločnosti s možným zánikom spoločnosti, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 3, inv. j. 38, Ústredný archív SAV Bratislava.
10) BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1967, s. 93-98, ISBN 71-058-67.
| arch. šk. | archívna škatuľa |
| inv. j. | inventárna jednotka |
| ISBN | International Standard Book Number (Medzinárodné štandardné číslo knihy) |
| MŠANO | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| SAV | Slovenská akadémia vied |
| SAVU | Slovenská akadémia vied a umení |
| SUS | Slovenská učená spoločnosť |
