Slovenská učená spoločnosť (SUS) sa sformovala v roku 1939, krátko po zániku svojej predchodkyne Učenej spoločnosti Šafárikovej. Predsedom spoločnosti bol chemik a teológ František Valentin a generálnym tajomníkom jazykovedec Ľudovít Novák. SUS sa členila na dve triedy – duchovednú a prírodovednú. Na čele duchovednej triedy stál teológ a filozof Alexander Spesz, vedeckým tajomníkom bol literárny vedec Andrej Mráz. Prírodovednú triedu viedol lekár a básnik František Šubík (pseudonym Andrej Žarnov). Do funkcie vedeckého tajomníka bol zvolený technik Anton Bugan.

Z významných edičných počinov SUS možno uviesť vydávanie niekoľko zväzkovej encyklopédie s názvom Slovenská vlastiveda. Dielo mapovalo jednotlivé oblasti slovenského života v tematických okruhoch – príroda, dejiny, spoločnosť, jazyk, literatúra a pod. Pod gesciou spoločnosti začali vychádzať aj nové vedecké časopisy, napr. Linguistica Slovaca, Historica Slovaca, Physiographica Slovaca a iné.

Spoločnosť pokračovala v rozširovaní siete vedeckých stykov a výmeny publikácií so zahraničnými vedeckými inštitúciami a spoločnosťami. Základ tejto spolupráce bol vytvorený ešte za existencie Učenej spoločnosti Šafárikovej.

SUS počas svojej existencie vyplnila medzeru v organizovaní vedeckého života na Slovensku a do určitej miery pripravila podmienky na založenie Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU), predchodcu dnešnej Slovenskej akadémie vied (SAV).

Po vzniku SAVU v roku 1942 sa systematické budovanie vedeckého života na Slovensku sústredilo na túto inštitúciu. SUS formálne existovala do konca druhej svetovej vojny v roku 1945.