Informácie o fondeÚvod k inventáru
Podacie protokoly
II. Vedenie ústavu
III. Vedeckovýskumná činnosť
IV. Vedecké podujatia
V. Domáca spolupráca
VI. Zahraničné styky
VII. Edičná a popularizačná činnosť
VIII. Vedecká výchova
IX. Personálna agenda
X. Hospodárske materiály
XI. Spoločenské organizácie
XIII. Knižnica ústavuÚstav etnológie Slovenskej akadémie vied vznikol 1. februára 1946 pod názvom Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied a umení. Od roku 1953 mal názov Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied. História ústavu, jeho organizačný vývin a vedecké zameranie v prvých desaťročiach existencie sú predmetom úvodu k archívnemu fondu Národopisný ústav SAV (1949) 1953 – 1994. Úvod k fondu Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied 1964 – 2009 naň nadväzuje a všíma si vývin ústavu od 80. rokov 20. storočia do hornej časovej hranice fondu.
Základným vedeckým zameraním Ústavu etnológie SAV bol od počiatku základný výskum tradičnej ľudovej kultúry vo všetkých jej výrazových formách. Veľká časť vedeckých projektov bola zameraná na problematiku premien každodennej kultúry v druhej polovici 20. storočia, etnickej histórie, vidieckej rodiny a na etnografický vývin veľkých miest. S týmto výskumom bol spojený teoreticko-metodologický rozvoj národopisu.
Od roku 1976 mal ústav štyri oddelenia: oddelenie etnografie, oddelenie folkloristiky, oddelenie etnokartografie a oddelenie vedeckých informácií. Oddelenie etnografie riešilo teoretické a metodologické problémy národopisu, orientovalo sa na komparatívny výskum ľudových kultúr v karpatskej oblasti a na Balkáne, na výskum materiálnej a duchovnej ľudovej kultúry, sociálnych vzťahov a ľudového výtvarného umenia, ako aj na výskum dejín slovenského národopisu. Oddelenie folkloristiky sa zameriavalo na štúdium dejín a dokumentáciu jednotlivých žánrov slovenského folklóru. Oddelenie etnokartografie vzniklo s cieľom organizačne zabezpečiť a riadiť prípravu a vydanie Etnografického atlasu Slovenska (EAS). EAS bol dlhodobou výskumnou úlohou ústavu, na ktorej spolupracovalo 22 ďalších inštitúcií. Atlas mal byť syntézou kultúrno-historického výskumu javov ľudovej kultúry. Náplňou oddelenia vedeckých informácií bolo sústreďovať, evidovať a odborne spracovávať materiál národopisného charakteru, ktorý pracovníci ústavu zaznamenali počas terénnych výskumov formou textu, kresieb, fotografií, video a audio nahrávok. V 90. rokoch začal ústav budovať vlastné audiovizuálne štúdio pre účely zvukovej a filmovej dokumentácie. V roku 2002 zriadil ústav v spolupráci s Historickým ústavom SAV, Kabinetom orientalistiky SAV a Ústavom hudobnej vedy SAV spoločný Multimediálny archív spoločenských vied.
V roku 1986 ústav deklaroval ukončenie prác na príprave EAS. Záverečné redakčné práce prevzalo Centrum EAS vytvorené pri sekretariáte riaditeľa. Oddelenie etnokartografie bolo zrušené a nahradené novým oddelením Národopisného lexikónu Slovenska (tiež oddelenie Encyklopédie národopisu Slovenska – ENS). Cieľom nového dlhodobého projektu Encyklopédie národopisu Slovenska bolo publikovať syntézu základných poznatkov o slovenskej ľudovej kultúre. Práce na ENS trvali približne do polovice 80. rokov. V roku 1988 bolo oddelenie ENS zlúčené s oddelením etnografie. Encyklopédia národopisu Slovenska bola vydaná v roku 1995 v dvoch dieloch pod definitívnym názvom Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska.
Začiatkom 80. rokov do popredia vystupuje snaha o definovanie vzťahu etnografie k príbuzným vedám, hľadanie možností využitia filozofických kategórií v národopise a transferu nových teoretických konceptov pre výskum etnických otázok. Spoločenská zmena v roku 1989 umožnila ústavu otvoriť svoje vedecké zameranie voči európskej etnológii a sociálnej antropológii. Ťažiskom vedeckého výskumu v ústave sa postupne stali problémy kontinuity a konfliktu hodnôt každodennej kultúry a dopad modernizačných procesov na každodennú kultúru vidieka a mesta, vzťah človeka a prírodného prostredia, výskum kolektívnych identít a menšinovej problematiky, sociokultúrne aspekty ekonomickej a politickej transformácie. Ďalšou témou vo vedeckom profile ústavu sa stala analýza úlohy a prínosu kultúrneho dedičstva v európskom kontexte a etnohistorický vývin širšieho stredoeurópskeho priestoru. S tým bol spojený i výskum tradičnej kultúry zahraničných Slovákov v jednotlivých krajinách. Postupné nové smerovanie vedeckej orientácie ústavu a odklon od primárne historickej orientácie etnografie k výskumu aktuálnych kultúrno-spoločenských javov vyústilo do zmeny názvu ústavu. Od 1. januára 1994 sa na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. 438 z 30. novembra 1993 Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied premenoval na Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied.
Ústav etnológie SAV bol školiacim pracoviskom nových vedeckých pracovníkov v odbore národopis. Od roku 2002 ako externá vzdelávacia inštitúcia spolupracoval s viacerými univerzitami: napr. Univerzitou Komenského v Bratislave a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre. Viacerí vedeckí pracovníci ústavu pôsobili ako externí pedagógovia na ďalších slovenských univerzitách. Pripravovali špecializované prednášky, semináre či témy záverečných prác a pôsobili ako ich školitelia. Prostredníctvom medzinárodného programu Európsky doktorát ústav pravidelne získaval stážistov aj zo zahraničných univerzít.
Tradične široká vedecká a odborná spolupráca Ústavu etnológie SAV zahŕňala celý rad domácich i zahraničných inštitúcií. Desaťročia trvala spolupráca s viacerými spoločenskovednými ústavmi Slovenskej akadémie vied, najmä s Archeologickým ústavom SAV, Ústavom hudobnej vedy SAV a Historickým ústavom SAV. Od 1. októbra 2002 sa ústav stal základným pracoviskom Centra excelentnosti SAV Kolektívne identity v moderných spoločnostiach. Región strednej Európy (PROCESY), ktoré zriadilo Predsedníctvo SAV na obdobie štyroch rokov. Od 1. januára 2007 bolo na obdobie ďalších štyroch rokov zriadené Centrum excelentnosti SAV pre výskum občianstva participácie: zvládanie výziev 21. storočia (COPART). Ústav etnológie SAV bol jedným z riešiteľských pracovísk centra. Dlhodobá bola spolupráca ústavu s Etnografickým múzeom Slovenského národného múzea v Martine, s Oddelením zahraničným Slovákov Matice slovenskej a Krajanským múzeom, Záhorským múzeom v Skalici, Vlastivedným múzeom v Nitre, Ústredím ľudovej umeleckej výroby, Krajskými osvetovými centrami v Bratislave a v Banskej Bystrici. Vedeckí pracovníci ústavu boli členmi niekoľkých poradných orgánov vlády a ministerstiev v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a národnostnej politiky. Ústav vypracovával odborné expertízy pre potreby ústredných štátnych orgánov. Úzka spolupráca s českými etnografickými pracoviskami, napr. Ústavom etnografie a folkloristiky ČSAV a Valašským múzeom v prírode v Rožňove pod Radhoštěm, pretrvala aj po rozdelení republiky.
Zahraničná spolupráca Ústavu etnológie SAV sa pred rokom 1989 zameriavala na akadémie vied krajín východného bloku – Bulharska, Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky, Juhoslávie, Akadémiu vied ZSSR a Ukrajinskú akadémiu vied. Činnosť Medzinárodnej komisie pre výskum ľudovej kultúry Karpát a Balkánu (MKKKB) však po páde železnej opony postupne ustrnula napriek pokusom o jej obnovenie, ktoré vyšli z ukrajinskej strany. Po roku 1989 sa medzinárodná vedecká spolupráca ústavu rozšírila aj o vedecké a univerzitné inštitúcie v Rakúsku, bývalej Spolkovej republike Nemecko, Francúzsku, Taliansku, Fínsku a Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii či USA.
Publikačné výstupy ústavu zahŕňajú niekoľko základných prác syntetizujúceho a encyklopedického charakteru o ľudovej kultúre Slovákov či jej jednotlivých javoch a žánroch (Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia. European Contexts of the Folk Culture, štyri diely zbierky Slovenské ľudové rozprávky, atlasy ľudovej kultúry Slovákov v Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine), ale aj stovky vedeckých a populárno-náučných monografií a článkov z oblasti historickej a komparatívnej etnografie, regionálnej etnografie a kultúrnej a sociálnej antropológie. Ústav od svojho založenia sústavne vydáva vedecký časopis Slovenský národopis. V rokoch 1969 až 1993 vydával aj interný odborný informačný bulletin Národopisné informácie, ktorý sa v roku 1994 pretransformoval na časopis Etnologické rozpravy, ako ďalšiu periodickú publikačnú platformu vedeckého charakteru. Pri jeho vydávaní ústav spolupracoval so Slovenským národným múzeom a Slovenskou národopisnou spoločnosťou. Časopis vychádzal pod hlavičkou ústavu do roku 2008. Od roku 2009 prevzala vydávanie Etnologických rozpráv Národopisná spoločnosť Slovenska.
Archívne dokumenty Ústavu etnológie SAV z rokov 1964 až 2009 prevzal Ústredný archív SAV v roku 2014. Archívny fond bol pomenovaný podľa súčasného názvu pôvodcu. Fondu Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) sa časovo prelína s archívnym fondom Národopisný ústav SAV (1949) 1953 – 1994, z čoho vyplýva pre bádateľa potreba prehľadávať a študovať archívny materiál v oboch fondoch. Dokladanie do fondu Národopisný ústav SAV 1949 – 1994 by si vyžiadalo úplné rozbitie štruktúry už spracovaného, uzavretého a bádateľsky využívaného fondu.
Schéma usporiadania archívneho fondu Ústav etnológie SAV kopíruje schému usporiadania fondu Národopisný ústav SAV (1949) 1953 – 1994. Fond je členený na rovnaké hlavné skupiny (signatúru tvorí rímska číslica, napr. III) a vecné skupiny (signatúru tvorí kombinácia rímskej číslice a malého písmena latinskej abecedy, napr. IIIa). Na začiatku fondu je uložených sedem kusov podacích protokolov z rokov 1974 až 2005 bez signatúry. V novšom materiáli sa však už nenachádzajú dokumenty sekcie spoločenských vied, preto vo fonde Ústav etnológie SAV hlavná skupina I. chýba a označenie hlavných skupín začína číslom II. Chýba tiež hlavná skupina XII. Medzinárodná komisia pre výskum ľudovej kultúry Karpát a Balkánu, pretože táto multilaterálna platforma spolupráce sa rozpadla v 90. rokoch. Vo fonde Ústav etnológie SAV bola navyše vytvorená aj hlavná skupina XIII. Knižnica. Celková štruktúra archívneho fondu je nasledovná:
Vecná skupina II. Vedenie ústavu je ohraničená rokmi 1976 – 2009. Tematicky zahŕňa archívne dokumenty organizačného charakteru, základné informácie o ústave, zápisnice zo zasadnutí rady riaditeľa, ústavnej rady, vedeckej rady, zápisy z porád jednotlivých oddelení ústavu príp. interných ústavných ad hoc komisií, menovania pracovníkov do ústavných funkcií a archívne dokumenty súvisiace s akreditáciou ústavu. Neoddeliteľnou súčasťou zápisníc sú prílohy, ktoré boli predmetom rokovania, a ktoré by – ak by sme prihliadali viac na vecné hľadisko, patrili do iných vecných skupín. Do hlavnej skupiny sme zaradili aj dve zachované správy o činnosti ústavu z rokov 1988 a 1990 a po vzore staršieho fondu aj návrhy na ceny a vyznamenania jednotlivcom alebo kolektívom tvorivých pracovníkov ústavu. Jedná sa o informačne veľmi bohatú hlavnú skupinu.
Vecná skupina III. Vedeckovýskumná činnosť je členená na štyri podskupiny: III.a Plány, III.b Správy, III.c Posudky, expertízy, III.d Rukopisy prác a III.e Etnografický atlas Slovenska (EAS). Podskupina III.a Plány obsahuje akčné a dlhodobé plány činnosti ústavu, analýzy perspektívneho rozvoja vedy, vstupné projekty úloh Štátneho plánu základného výskumu (ŠPZV), ako aj dotazníky k pripravovaným výskumným úlohám. Od roku 1990 agendu štátneho plánu vo vecnej skupine nahradili návrhy projektov a zoznamy schválených vedeckých grantov. Dokumenty pochádzajú z rokov 1975 až 2009. Podskupina III.b Správy je bohatšia, sú v nej zaradené priebežné a záverečné správy o plnení výskumných úloh, vedeckých projektov, ďalej správy o vedeckej činnosti a zameraní ústavu a analýzy stavu rozvoja vednej disciplíny. Archívne dokumenty sú z rokov 1977 – 2007. Obsahom podskupiny III.c Posudky, expertízy sú v prvom rade odborné expertízy ústavu pre verejnú sféru. Zachovali sme princíp triedenia podľa archívneho fondu Národopisný ústav SAV 1949 – 1994, preto do podskupiny III.c Posudky, expertízy patria aj interné posudky na publikácie pracovníkov ústavu, ktorých rukopisy sa nenachádzajú v nasledujúcej podskupine III.d Rukopisy prác. Archívny materiál v podskupine III.c pochádza z rokov 1982 – 2006. Podskupina III.d Rukopisy prác obsahuje rukopisy autorských diel vedeckých pracovníkov ústavu. Navyše v rozsahu 11 archívnych škatúľ sa zachoval slovenský a nemecký rukopis štyroch zväzkov syntéz Viery Gašparíkovej Slovenské ľudové rozprávky. V podskupine III.e sú zachované ďalšie archívne dokumenty k tvorbe Etnografického atlasu Slovenska (EAS). Do vecnej skupiny sme zaradili všetky archívne dokumenty, ktoré sa týkajú prípravy EAS, hoci by bolo možné ich tematicky zaradiť aj do iných vecných skupín. Táto vecná skupina je ako jediná ďalej členená na menšie tematické celky. V archívnom materiáli prevzatom v roku 2014 sa zachovali iba dokumenty patriace do podskupín III.e1 Zápisnice zo zasadnutí riadiacich orgánov EAS, III.e2 Organizačné materiály a III.e4 Autorské texty. Pochádzajú z rokov 1976 – 1994. Grafické materiály chýbajú (podskupina III.e3).
Vecná skupina IV. Vedecké podujatia svojím obsahom dokumentuje konferencie, sympóziá, semináre či iné popularizačné podujatia, organizované ústavom v rokoch 1976 až 2007.
Vo vecnej skupine V. Domáca spolupráca prevládajú dvoj- a viacstranné dohody o spolupráci s vedeckými a vzdelávacími inštitúciami na Slovensku a hodnotiace správy o ich plnení. Materiál dokumentuje formy a rozsah spolupráce s univerzitami, múzeami, inými vedeckými a kultúrnymi ustanovizňami a médiami. Umožňuje sledovať zastúpenie popredných vedeckých pracovníkov ústavu v poradných orgánov vlády a ministerstiev. Časový rozsah dokumentov tvoria roky 1976 až 2007.
Vecná skupina VI. Zahraničná spolupráca obsahuje plány a programy spolupráce so zahraničnými, spravidla vedeckými inštitúciami, návrhy spoločných výskumných projektov a dohody o spolupráci, hodnotenie jej výsledkov, správy zo zahraničných ciest pracovníkov ústavu a dokumentáciu k prijatým zahraničným návštevám. Do tejto skupiny sú zaradené aj dokumenty súvisiace s projektom medzinárodnej výmeny doktorandov Európsky doktorát. Dokumenty vo vecnej skupine pochádzajú z rokov 1975 – 2008. Sú členené chronologicky a v rámci inventárnej jednotky podľa krajín.
Vecnú skupinu VII. Edičná a popularizačná činnosť tvoria archívne dokumenty z rokov 1976 – 2007. Zahŕňajú edičné plány Ústavu etnológie SAV, písomnosti k činnosti redakčných rád časopisov Slovenský národopis a Etnologické rozpravy (Národopisné informácie), ideové zámery a námetové listy publikácií ústavu, korešpondenciu vo veci realizácie publikačnej činnosti a jej finančného zabezpečenia, zmluvy o spolupráci v edičnej oblasti, ale aj dokumenty k iným popularizačným aktivitám ústavu. Do tejto vecnej skupiny boli zaradené aj externé posudky na publikačné výstupy pracovníkov ústavu.
Vecná skupina VIII. Vedecká výchova je delená na dve podskupiny. Podskupina VIII.a Všeobecná agenda s časovým ohraničením 1978 – 2009 obsahuje archívne dokumenty k organizácii vedeckej výchovy na ústave. Osobné spisy ašpirantov resp. doktorandov v podskupine VIII.b Osobné spisy vychovávaných sú časovo ohraničené rokmi 1964 až 2009. Tým pádom sa chronologicky vo veľkej miere prelínajú s osobnými spismi vychovávaných vo fonde Národopisný ústav SAV (1949) 1953 – 1994. Pri veľkom počte osobných spisov tak prišlo k ich rozdeleniu a je potrebné hľadať informácie v oboch fondoch.
Na dve podskupiny je rozdelená aj nasledujúca vecná skupina IX. Personálna agenda. V podskupine IX.a Všeobecná agenda, ohraničenej rokmi 1972 – 2007, sú uložené zoznamy pracovníkov, kádrové programy ústavu z obdobia pred rokom 1989, prehľady o kvalifikačnej a vekovej štruktúre zamestnancov. Podskupina IX.b Osobné spisy zamestnancov obsahuje zväčša iba neúplné fragmenty osobných spisov, ktoré archív prevzal. Podobne ako v prípade podskupiny VIII.b je potrebné osobný spis konkrétneho zamestnanca hľadať v oboch fondoch. Časť osobných spisov si Ústav etnológie SAV zatiaľ ponechal vo svojej registratúre.
Vecná skupina X. Hospodárske materiály obsahuje archívne dokumenty od roku 1989 do roku 2007. Týkajú sa prevažne rozpočtu a rozboru hospodárenia ústavu, v menšej miere priestorového a technického vybavenia pracoviska.
Vecná skupina XI. Spoločenské organizácie je ohraničená rokmi 1976 až 1994. Obsahuje agendu odborovej organizácie pri ústave, prevažne zápisnice z porád, socialistickú súťaž a z 90. rokov niekoľko jednotlivín dokumentov z celoakademických odborových organizácií.
Poslednou vecnou skupinou je XIII. Knižnica ústavu. Vzhľadom na malý rozsah sme archívne dokumenty, ktoré podávajú obraz o fungovaní ústavnej knižnice, ponechali v jednej inventárnej jednotke za celé časové obdobie 1991 – 2007.
Inventárnou jednotkou pri usporiadaní dokumentov je jeden rok. Výnimkou sú osobné spisy vychovávaných, osobné spisy zamestnancov a skupiny dokumentov XIII. Knižnica ústavu a III.d Rukopisy prác, v ktorých inventárnu jednotku tvorí celá vecná skupina. Dátumy vložené do lomenej zátvorky sú určené druhotne a vyplynuli z obsahovej analýzy dokumentov. Dokumenty v archívnom fonde sú väčšinou v slovenčine. Najmä vo vecných skupinách III.d Rukopisy prác, V. Domáca spolupráca a VI. Zahraničná spolupráca sa nachádzajú aj dokumenty v češtine, maďarčine, nemčine, angličtine, ruštine, srbčine, poľštine.
Archívny fond má rozsah 363 inventárnych jednotiek uložených v 55 archívnych škatuliach. Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky. Čísla vpravo označujú archívne škatule. Kombinácia rímskej číslice a malého písmena označuje signatúru vecnej skupiny a podskupiny archívnych dokumentov.
Archívny fond Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied je v kombinácii s archívnym fondom Národopisný ústav SAV (1949) 1953 – 1994 bohatým prameňom pre poznanie dejín ústavu od jeho založenia po rok 2007. Dokumentuje organizačný vývoj a vedecké zameranie pracoviska v jednotlivých obdobiach, jeho personálne obsadenie, popularizačnú a publikačnú činnosť, domácich i zahraničných partnerov vo vedeckom výskume. Umožňuje definovať miesto ústavu medzi slovenskými, európskymi a ďalšími zahraničnými vedeckovýskumnými inštitúciami. Fond je zároveň informačnou bázou pre štúdium vývoja etnológie a etnografie na Slovensku. Ako doplnkový prameň pre štúdium histórie ústavu slúžia aj archívne fondy Riadiace orgány SAV I a Riadiace orgány SAV II, Slovenská akadémia vied a umení, Sekcie vied SAV, Vedecké kolégia SAV, archívny fond Slovenskej národopisnej spoločnosti (Národopisnej spoločnosti Slovenska) a osobné fondy etnológov Adama Prandu, Boženy Filovej, Sone Kovačevičovej, Ester Plickovej.
| 5RP | Päťročný plán (päťročnica) |
| AV | akadémia vied |
| CD | kompaktný disk (compact disc) |
| CSEMADOK | Kultúrny zväz pracujúcich Maďarov v Československu (Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku, Cseszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete) |
| ČSAV | Československá akadémia vied |
| ČSSR | Československá socialistická republika |
| EAS | Etnografický atlas Slovenska |
| ENS | Encyklopédia národopisu Slovenska (Národopisný lexikón Slovenska) |
| FiF | Filozofická fakulta |
| UK | Univerzita Komenského |
| KOC (KOS) | Krajské osvetové centrum (stredisko) |
| KSČ | Komunistická strana Československa |
| KSS | Komunistická strana Slovenska |
| MAV | Maďarská akadémia vied |
| MKKKB | Medzinárodná komisia pre výskum ľudovej kultúry Karpát a Balkánu |
| NDR | Nemecká demokratická republika |
| NR SR | Národná rada Slovenskej republiky |
| NÚ SAV | Národopisný ústav SAV |
| ROH | Revolučné odborové hnutie |
| SAV | Slovenská akadémia vied |
| SNM | Slovenské národné múzeum |
| SNR | Slovenská národná rada |
| SR | Slovenská republika |
| SSR | Slovenská socialistická republika |
| ŠPZV | Štátny plán základného výskumu |
| THS ÚSV SAV | Technicko-hospodárska správa ústavov spoločenských vied SAV |
| ÚEt SAV | Ústav etnológie SAV |
| ÚĽUV | Ústredie ľudovej umeleckej výroby |
| UPJŠ | Univerzita Pavla Jozefa Šafárika |
| ÚV KSČ | Ústredný výbor Komunistickej strany Československa |
| UNESCO | United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) |
| ÚV KSS | Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska |
| VEGA | Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva SR a SAV |
| ZSSR | Zväz sovietskych socialistických republík |