Informácie o fondeÚvod k inventáru
I. Materiály z vedeckej činnosti
II. Materiály z funkcií
III. Biografický materiál
IV. Korešpondencia
V. Fotografie
VI. Materiály o pôvodcovi fondu
VII. Vyznamenania, oceneniaPhDr. Eva Kolníková, DrSc. je významnou osobnosťou vedeckého života nielen Slovenskej akadémie vied ale celej numizmatickej spoločnosti na Slovensku.
Eva Kolníková, rodená Valentová sa narodila 20.IV.1935 v obci Klokočov (dnes súčasť mesta Příbor, okres Nový Jičín). Narodila sa do nemajetnej rodiny dvoch učiteľov ako prvé zo šiestich detí. Rodičia celý život zasvätili školským službám, výchovnej ale aj osvetovej činnosti na viacerých pôsobiskách. Jej matka Mária, rodená Kabátová odišla po absolvovaní učiteľského štúdia v Příbore, v roku 1933 spolu s ďalšími nezamestnanými mladými učiteľmi hľadať novú prácu na Slovensko. Podarilo sa jej získať miesto v ľudovej škole v Horných Obdokovciach v okrese Topoľčany. Po príchode na Slovensko sa vydala za Michala Valenta, ktorý bol riaditeľom na ľudovej škole v Horných Obdokovciach v okrese Topoľčany. Michal Valent pochádzal z viacdetnej rodiny z obce Čermany, ktorá sa nachádza v okrese Topoľčany. Vzhľadom k tomu, že ako najmladší syn vyštudoval, stratil nárok na podiel z nepatrného rodinného vlastníctva. Vo funkcií riaditeľa školy zotrval v Horných Obdokovciach aj po založení rodiny. Spolu s manželkou tu pôsobili až do roku 1944, kedy sa presťahovali do obce Behynce (dnes obec Veľké Ripňany). Odtiaľ do obce Čápor (dnes obec Cabaj–Čápor), a neskôr do obce Dolné Krškany pri Nitre. Michal Valent počas celej služby v školstve pracoval ako riaditeľ školy. Pre zlepšenie finančnej situácie rodiny pracoval ako organista v obciach Horné Obdokovce a Čápor. Všade, kde pôsobil, bol verejne činný najmä ako osvetový pracovník. Viedol divadelné a spevácke krúžky, staral sa o výstavbu kultúrnych domov a škôl. Stal sa aj predsedom prvého Miestneho národného výboru v obci Behynce.
V dôsledku zmien pracovísk rodičov Eva Kolníková navštevovala rôzne školy. Základnú školu začala navštevovať v Horných Obdokovciach v rokoch 1941–1943. Potom prestúpila na základnú školu v Behynciach, ktorú navštevovala v rokoch 1944–1945. V roku 1947 začala študovať na Štátnom gymnáziu v Nitre a v roku 1948 pokračovala v štúdiu na Strednej škole v Nitre. Prijímacie skúšky na Vyššiu hospodársku školu urobila v roku 1951. Pre finančnú situáciu jej rodičov a aj preto, že bola najstaršou zo šiestich súrodencov nastúpila ako technická pracovníčka do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. V tom istom roku sa prihlásila na diaľkové štúdium histórie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1960 v dôsledku zrušenia Vysokej školy pedagogickej. Získala vysokoškolskú kvalifikáciu pre vyučovanie na vyšších stredných školách. Téma jej diplomovej práce už súvisela s jej odborným pracovným zaradením v Archeologickom ústave SAV. V roku 1968 zložila rigoróznu skúšku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a získala titul doktora filozofie. V štúdiu pokračovala aj naďalej a v roku 1971 obhájila kandidátsku dizertáciu na tému „Rímske mince na Slovensku – príspevok k hospodársko-spoločenským dejinám doby rímskej“.
V roku 1956 sa Eva Kolníková vydala za Tita Kolníka, ktorý pracoval tiež ako vedecký pracovník v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Titus sa zaoberal štúdiom doby rímskej.
Roku 1957 sa manželom Kolníkovým narodil syn Ján, ktorý vyštudoval Vysokú školu technickú v Bratislave. V roku 1959 sa im narodil syn Peter, ktorý pracoval v Inžiniersko-koordinačnej službe Ministerstva stavebníctva v Prahe.
Svoje pôsobenie v Archeologickom ústave SAV Eva Kolníková začala ako technická pracovníčka v roku 1954. Po nastúpení na diaľkové štúdium histórie sa začala jej budúca kariéra vedeckej pracovníčky. Už diplomová práca s názvom „Význam nálezov mincí pre štúdium najstarších dejín Slovenska“, ktorú odovzdala v roku 1960, bola začiatkom jej budúceho formovania sa. Po skončení vysokoškolského štúdia bola v roku 1963 preradená na funkciu odbornej pracovníčky a začala sa intenzívnejšie zaoberať spracúvaním nálezov mincí získaných pri archeologických výskumoch na Slovensku. V roku 1971 sa stala samostatnou vedeckou pracovníčkou a nasledujúci rok bola poverená funkciou vedúcej Oddelenia vedecko-technických informácií AÚ SAV. V roku 1973 bola vymenovaná za vedúcu Protohistorického a historického oddelenia AÚ SAV. Túto funkciu zastavala až do odchodu do dôchodku. Vďaka podpore vedenia Archeologického ústavu SAV a porozumeniu spolupracovníkov mohla na tomto pracovisku rozvíjať numizmatické bádanie vo všetkých príslušných oblastiach – základný výskum, publikácia výsledkov, účasť na konferenciách a kongresoch, zahraničné študijné pobyty atď. Roku 1978 získala titul zaslúžilý pracovník SAV a v roku 1985 jej Slovenská akadémia vied udelila Striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách. V roku 1976 bola poverená vykonávaním niektorých úloh spojených s funkciou zástupcu riaditeľa a vedeckého tajomníka. V roku 1978 bola menovaná do funkcie vedeckej tajomníčky Archeologického ústavu SAV, ktorú vykonávala do 1.III.1986. Popri odborných povinnostiach i tých, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených zastávaných funkcií, bola aj členkou rôznych ústavných komisií.
Eva Kolníková prispela ku vzniku viacerých významných ústavných periodík. V rokoch 1972–2000 bola redaktorkou časopisu Slovenská numizmatika, v rokoch 1974–1984 bola zakladateľkou a zostavovateľku časopisu AVANS. V neposlednom rade bola aj členkou rôznych redakčných rád napr. aj českých časopisov Numizmatické listy (1975–1999) a Archeologické rozhledy (1982–1999). Pôsobila tiež vo vrchných orgánoch československého numizmatického bádania. Bola podpredsedníčkou Numizmatickej komisie Československej akadémie vied (1980–1989) a podpredsedníčkou Komisie pre numizmatiku pri Vedeckom kolégiu pre historické vedy SAV (1986–1997). Aj vďaka týmto komisiám sa podarilo na Slovensku presadiť plán vydávania samostatných prác venovaných nálezom mincí. Tak vznikla nová edícia kníh s názvom Nálezy mincí na Slovensku I–IV.
V rámci svojho vedeckého výskumu sa dodnes venuje keltskému a rímskemu mincovníctvu. V oblasti keltského mincovníctva boli prínosné jej práce o problematike mincí bratislavského typu, mincí s lýrovitým znakom, typu Divinka, takzvaného nitrianskeho typu, mincí s hrboľom a norických mincí nachádzajúcich sa v priestore bratislavského oppida. Prekvapujúce boli jej zistenia o poklade keltsko-dáckych mincí z Ptičia. V rámci rímskej numizmatiky priniesla zásadné poznatky k nálezu Aes grave z Nitry, k pokladu rímskych republikánskych denárov z Prešova a najmä k výnimočnému nálezu 108 zlatých solidov z 5. storočia z Bíne.
Jej výsledky analýzy fondu rímskych mincí zo Slovenska boli prezentované v roku 1986 a sú všeobecne platné do dnes. Dané obdobie zhodnotila aj vo svojich štyroch monografiách Peniaze v našich dejinách, Keltské mince na Slovensku, Rímske mince na Slovensku, Bratislavské keltské mince. Práca v archeologickom ústave priniesla množstvo situácií, kedy bolo potrebné zaoberať sa aj stredovekou aj novovekou numizmatikou. V roku 1956 vytvorila v Archeologickom ústave základ jeho numizmatickej zbierky, ktorý publikovala v Študijných zvestiach a v AVANSe od ročníka 1976. Viackrát sa zaoberala tovarovo-peňažnými vzťahmi na Slovensku v období od polovice 5. do 14. storočia. Zaujímavé zistenia priniesla v príspevku o karolínskej minci z mincovne Bledonis z Nitry. Publikovala viac ako 40 pokladov mincí z 13. až 18. storočia. Poskytla tak množstvo informácií nevyhnutných na sledovanie politického a hospodárskeho vývoja Slovenska v danom období. Podieľala sa na vytvorení viacerých zborníkov z konferencií ako napr. Kremnická mincovňa a metodológia numizmatického bádania (1982), Problematika keltského mincovníctva na Slovensku (1984), Bádanie o rímskych minciach na Slovensku (1986), Problematika mincovníctva Jagelovcov (1984), Tovarovo-peňažné vzťahy na Slovensku v období od polovice 5. do 14. storočia (1989), Menový vývoj na Slovensku od 14. do polovice 16. storočia (1990), Menový vývoj na Slovensku v toliarovom období (1992), Sto rokov korunovej meny (1994). Spolu so Z. Šustekom prispela k vydaniu rukopisu práce G. Chlapoviča v práci Kremnická mincovňa. História razby československých a slovenských mincí (1921-1992).
Jej prínos sa prejavil aj pri tvorbe publikácie Kronika peňazí na Slovensku. Od najstarších čias do roku 2000. V rámci spoločnosti Antona Točíka redigovala a zostavovala viacero kníh, ktoré vyšli v edícii Biografia, Bibliografia, Spomienky A. Točík 1918–1994 (Nitra 2000) a Stanislav Šiška 1935-2001 (Nitra 2003). K medzinárodnému numizmatickému kongresu v Londýne pripravila spoločne s E. Šimekom a J. Sejbalom reprezentatívnu publikáciu Československá numizmatika. Současný stav, úkoly a perspektívy (Brno 1986).
Osobný fond Evy Kolníkovej bol do ÚA SAV prevzatý v novembri 2015 aj s osobným fondom jej manžela Tita Kolníka v štyroch banánových škatuliach na viacero etáp. Bol zaevidovaný pod prírastkovým číslom 452. V škatuliach bol materiál uložený v papierových obaloch chronologicky a každý rok bol jednotlivo zabalený v jednom papierovom obale. Každý obal bol previazaný trikolórovou stuhou. Toto roztriedenie urobila samotná Eva Kolníková. Písomnosti boli vo veľmi dobrom fyzickom stave. Dôležitým krokom bolo prezretie celého materiálu po jednotlivinách vzhľadom k tomu, že niektoré dokumenty z fondu Evy Kolníkovej boli zamiešané v osobnom fonde jej manžela Tita Kolníka. Po roztriedení osobných fondov sa pokračovalo v triedení archívneho materiálu už len v osobnom fonde Evy Kolníkovej. Pri obsahovom rozbore tohto materiálu bolo zistené, že sa tu nachádzajú originály aj kópie vlastných prác, materiál z vedeckých činností, materiály z funkcii, korešpondencia, biografický materiál, udelenie vedeckých hodností, vyznamenania, fotografie a materiál o pôvodcovi fondu.
Prvú skupinu dokumentov v osobnom fonde tvorí fondové oddelenie s názvom Materiály z vedeckej činnosti pôvodcu a je označené signatúrou I.
Prvé pododdelenie tohto základného fondového oddelenia tvoria Rukopisy nepublikované (IA). V tejto skupine je zaradená jedna malá skupina s názvom Prednášky (IA1). Obsahuje dve inventárne jednotky, obe v nemeckom jazyku.
Druhé pododdelenie s názvom Posudky (IA2) obsahuje 7 posudkov vytvorených Evou Kolníkovou. Päť z nich bolo k záverečným prácam a dva boli napísané ako recenzné posudky pre časopisy.
Tretie pododdelenie má názov Podklady (IA3) a tvorí ho jedna inventárna jednotka – podklad ku kandidátskej dizertácií Evy Kolníkovej z roku 1971.
Ďalším fondovým oddelením sú Rukopisy publikované (IB). Obsahujú len jedno pododdelenie - Štúdie, články (IB1) vymedzené rokmi 1969–2009, dve z inventárnych jednotiek sú v nemeckom jazyku.
Tretie fondové oddelenie Tlače (IC) obsahuje jedno pododdelenie s názvom Štúdie, články (IC1). Jeho obsahom sú dva články a jedna štúdia z rokov 1989–2008.
Pododdelenie Konferencie, služobné cesty (ID) obsahuje ďalšie tri podskupiny. Prvou sú Prihlášky, pozvánky (ID1), kde sa nachádza 35 pozvánok a prihlášok, druhú podskupinu tvora Správy zo služobných ciest (ID2) a tretiu podskupinu tvorí Dokumentácia (ID3). Tu sú uložené správy, záznamy z návštev, rôzne pripomienky, numizmatické súpisy, adresy k subskripcií, bibliografické zoznamy.
Druhým základným fondovým oddelením sú Materiály z funkcií (II). Toto oddelenie je členené na dve menšie pododdelenia, ktoré majú ešte svoje skupiny.
Vedecké funkcie (IIA) sa ďalej členia na Domáce organizácie (IIA1), Komisie (IIA2) a Spoločnosti (IIA3). Skupina Domáce organizácie (IIA1) obsahuje len jednu inventárnu jednotku – Materiály z funkcie vedeckej pracovníčky. Skupina Komisie (IIA2) obsahuje materiály z numizmatických komisií pri archeologických ústavoch SAV aj ČSAV, skupina Spoločnosti (IIA3) zas dokumenty Slovenskej numizmatickej spoločnosti z rokov 1961 až 2010.
Druhým pododdelením fondového oddelenia Materiály z funkcií (II) sú Redakčné a vydavateľské rady (IIB) obsahujúce záznamy z pôsobenia v redakčných radách časopisov Slovenská numizmatika a Archeologické rozhledy.
Tretie fondové oddelenie tvorí Biografický materiál (III). Osobné doklady (IIIA) obsahujú napr. preukazy, vysvedčenia, menovania, odvolania, žiadosti, pracovné zmluvy, ocenenia, uznania.
Fondového pododdelenie Biografické materiály (IIIB) obsahuje šesť životopisov vytvorených Evou Kolníkovou, ktoré boli vytvorené pri rôznych príležitostiach a súpisy príspevkov angažovanej publicistiky.
Najväčšie množstvo materiálu obsahuje fondové oddelenie Korešpondencia (IV). Je usporiadaná podľa korešpondentov, s ktorými udržiavala Eva Kolníková písomný styk. Zoradené sú abecedne podľa priezvisk. Jedno priezvisko alebo názov inštitúcie tvorí jedno inventárne číslo, korešpondencia nie je delená na fyzické a právnické osoby a v rámci jednej inventárnej jednotky sú písomnosti usporiadané chronologicky. Písané sú najmä v slovenskom, českom a nemeckom jazyku, ale objavuje sa aj maďarčina, francúzština, poľština. V niektorých prípadoch sa zachovala aj obálka alebo je súčasťou korešpondencie aj parte alebo telegram.
Piatym fondovým oddelením sú Fotografie (V). Obsahujú Portréty vlastné (VA), Fotografie z pracovného prostredia (VB), Príležitostné fotografie (VC) a Vlastné fotografie (VD). Príležitostné fotografie (VB) vznikli pri rôznych príležitostiach ako výstavy, kongresy, kolokviá, konferencie, sympózia a podobne. Poznámky Evy Kolníkovej na zadných stranách uvádzajú rok udalosti zachytenej na fotografii, miesto, príležitosť a v niektorých prípadoch aj mená osôb. Väčšinu príležitostných fotografií (VC) tvoria najmä snímky z rôznych osláv a podujatí.
Predposledným fondovým oddelením sú Materiály o pôvodcovi fondu (VI). Je členené na dve menšie pododdelenia – prvé Príležitostné (VIA) tvoria články z publikácií a druhé Posudky (VIB) zahŕňa trinásť posudkov o Eve Kolníkovej.
Posledné fondové oddelenie tvoria Vyznamenania (VII). Toto fondové oddelenie sme sa rozhodli dať na koniec štruktúry osobného fondu z dôvodu, že časť inventárnych jednotiek je uložená v tubusoch. Materiál v tubusoch sa nachádza pod inventárnymi číslami 497–499, 506 a 512. Materiál je písaný v slovenskom jazyku iba jedna inventárna jednotka je písaná v poľštine.
Spracovanie osobného fondu Evy Kolníkovej bolo témou diplomovej práce Bc. Lenky Michalovovej, ktorú obhájila v júni 2016 na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Fond pozostáva z 512 inventárnych jednotiek uložených v 16 škatuliach a 5 tubusoch. Tvorí ho materiál z rokov 1941–2015.