Úvod k inventáru

Dňa 26.VI.1953 bola v Národnom divadle v Bratislave slávnostne vyhlásená Slovenská akadémia vied. Medzi členov prvého prezídia bol menovaný aj významný slovenský novinár, publicista a literárny kritik František Votruba.

Narodil sa 13.IV.1880 v Chyškách (osada Hrachov) pri Tábore v južných Čechách. Skoro po maturite prichádza na Slovensko, kde od r. 1902 pôsobil v Ružomberskom nakladateľstve K. Salvu. Tam sa stal korektorom a neskôr aj redaktorom Ľudových novín. V rokoch 1903–1911 pôsobil ako redaktor v Slovenskom týždenníku v Pešti, prispieval aj do Denníka slovenskej mládeže a do Prúdov. Redigoval tiež ženský kultúrny časopis Dennica. V roku 1911 odchádza Votruba do Prahy, kde pôsobil ako redaktor v Národních listoch, Čase a Venkove. V r. 1918 sa stáva členom Revolučného národného zhromaždenia. Po obnovení Prúdov v Bratislave sa opäť vracia na Slovensko. Okrem pôsobenia v nich bol redaktorom Slovenského denníka, neskôr šéfredaktor Slovenskej politiky. Počas okupácie žil v Čechách a zúčastnil sa ilegálneho odboja. Hneď po oslobodení v r. 1945 sa František Votruba vracia na Slovensko. Od r. 1946 viedol v denníku UV KSS Pravda poľnohospodársku časť, neskôr bol šéfredaktorom Roľníckej nedele. Od r. 1951 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAVU. V r. 1953 bol menovaný riadnym akademikom SAV. 18.XI.1953 zomrel.

František Votruba za svoju publicistickú činnosť a zásluhy bol nositeľom viacerých vyznamenaní. V r. 1947 dostal novinársku cenu Júliusa Fučíka za prácu v ilegalite, stal sa čestným doktorom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, čestným členom Zväzu spisovateľov, nositeľom Ceny mesta Bratislavy z r. 1952 za literatúru a v r. 1953 mu bola udelená Vedecká cena I. stupňa z odboru spoločenských vied.

Okrem novinárskej činnosti sa F. Votruba venoval slovenskej literárnej histórii a poézii. Ako literárny kritik bol zástancom a priekopníkom realizmu v slovenskej literatúre. Celé jeho dielo bolo späté s literatúrou. Jeho literárne práce a štúdie boli uverejňované v rôznych novinách a časopisoch. Známe sú jeho štúdie o Jankovi Kráľovi, Samovi Chalupkovi, P. O. Hviezdoslavovi a J. G. Tajovskom, J. Jesenskom ai. Súhra týchto literárnych úvah vyšla knižne v dvoch zväzkoch pod názvom „Literárne štúdie“ v rokoch 1949–1950. Zároveň sa venoval aj prekladateľskej činnosti. Prekladal z viacerých jazykov, najmä slovanských. F. Votruba ako novinár pôsobil aj na politickom poli. Uverejnil obsiahlu štúdiu (Slovensko v politickej aktivite) a spracoval dejiny slovenských novín v cykle článkov o slovenskej žurnalistike.

Počas jeho pobytu v Čechách vznikla „Kniha slovenského humoru“ a preklady H. Heineho do slovenčiny. Počas okupácie sa zúčastňoval na vydávaní odbojového časopisu „Český kurýr“.

Po oslobodení príkazom k socialistickej literárnej vete podnetne zasahoval ako autor úvodov ku kritickým vydaniam slovenských klasikov a stal sa aj radcom a podnecovateľom mladých literátov.

Okrem tejto bohatej činnosti sa F. Votruba venoval i poézii. Písal pod rôznymi pseudonymami. Sú to: Andrej Klas, Pavol Sivera, Janko Cigáň (len raz v Slovenskom týždenníku, keď sa chcel dozvedieť kto píše pod týmto pseudonymom), Jezumín, J. Zumín, JZM, Aurel Horník, Tandem, Hlasivec, Pavol Brázda, Ján Mártán, Ján Borovec, Ján Petriš, Andrej Benka, Andrej Križan, Peter Benka, Peter Križan, Peter Bazov, Ján Bazov, dr. Trnobranský, dr. T...ský, strýčko Ivan, Č. Bratec, Dunajský, Andrej Závada, Ján Letora, Ján Hronec, Cyril, Máčik, Jozef Missuth, Ján Borina, Ján Benda, Viera Hroncová, Samo Jurecký, V. Martin, Maryška a Sursum.

Andrej Klas bol jeho najznámejším pseudonymom. Pod ním uverejnil svoje prvé básne v Dennici pod názvom Tiché akordy. Pod pseudonymom Pavol Sivera písal sociálne ladené básne podmienené jeho cestou po východnom Slovensku. Básne tohto ladenia vychádzali v Prúdoch, neskôr v číslach peštianskeho Slovenského týždenníka. Pseudonymom Jezumín označil svoju polemickú politickú brožúru v časoch nástupu fašizmu.

F. Votruba bol príslušníkom tej generácie, ktorá sa prejavila v novom literárnom živote okolo r. 1910 ako pokračovateľka priebojných snáh hlasistov a prišla s pokrokovým kultúrno-politickým a literárnym programom. Grupovala sa okolo časopisu Prúdy. Mládež, ktorá vystúpila na verejnosť v Zborníku slovenskej mládeže, hlásala vo svojom programe nové cesty najmä v literatúre. V konzervatívnom martinskom tábore vyvolali pobúrenie smelé, nekompromisné a kritické náhľady Votrubove, ktorý sa nedržal úsudkov starších autorít, prišiel s novými prehodnocujúcimi hľadiskami na staršiu a novšiu literatúru. Priniesol do kritiky nový obsah a aj novú formu. Neštylizoval lyrické impresie na margo literárneho diela, ale analyzoval, hovoril konkrétne či je dielo správnym odrazom života a či iba vykonštruovanou náhražkou, očisťoval umenie od falošných romantických nánosov, hľadal aj sociálny obsah diela a jeho progresívnosť. Správne vedel hodnotiť už vtedy, keď ešte dominovali v spoločnosti opačné umelecké hľadiská. Väčsina jeho vývodov zostala správna dodnes. Vo všetkých štúdiách badať neobyčajnú autorovu rozhľadenosť vo svetových, najmä slovanských literatúrach, hlboký pohľad na umelecké dielo a lásku k odkazu minulosti. Práve láska k umeleckému prejavu spôsobila, že jeho štúdie sú naplnené oduševnením, nie sú objektivisticky suché, naopak je v nich sviežosť a bojovnosť ako v každom dobrom kritickom diele.

Pozostalosť Františka Votrubu bola zakúpená do Ústredného archívu SAV v r. 1967 a člení sa na časť knižnú, literárnu a novinovú. Knižnú časť tvorí asi 1120 kusov kníh najrozličnejšieho druhu. Sú tu knihy z oblasti literárnej kritiky, histórie, beletrie.

Je to materiál rôznorodý, nachádza sa tam korešpondencia, excerptá, bibliografický materiál, rukopisy vlastné a cudzie, noviny a časopisy. Osobná korešpondencia F. Votrubu však nie je kompletná. Časť sa nachádza v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine, časť v Múzeu Janka Jesenského, literárnom archíve J. G. Tajovského, Literárnom archíve PNP v Prahe a v rôznych súkromných archívoch, napr. súkromný archív Karola Rypáčka, Milana Slobodu, Františka Kaláča a Jozefa Rotnágla (A. Šimkovič: Korešpondencia Františka Votrubu, SAV, 1961, s. 403).

Písomná pozostalosť F. Votrubu je uložená v 68 archívnych krabiciach. Bola rozdelená na 6 základných skupín podľa druhu a charakteru materiálu. Každá základná skupina je označená rímskym číslom a podskupiny, ktoré sa v nej nachádzajú podľa poradia a významu alfabeticky, veľkou a malou abecedou. Medaily sú uložené v Zbierke medailí Ústredného archívu SAV.

Základné skupiny sú tieto: I. Osobné písomnosti, II. Korešpondencia, III. Písomnosti z vlastnej tvorby, IV. Písomnosti z redaktorskej činnosti, V. Písomnosti z funkcionárskej a politickej činnosti, VI. Články o F. Votrubovi.

V skupine I. sa nachádzajú osobné doklady (fotografie, legitimácie) a gratulácie k rôznym osobným a pracovným jubileám.

Skupina II. sa člení na korešpondenciu osobnú a korešpondenciu s inštitúciami. Je zoradená v abecednom slede. Listy, ktoré obdržal sú zachované vo väčšine v origináloch, k niektorým boli vyhotovené aj odpisy.

Skupina III. sa skladá zo štyroch podskupín (A–D): A – Literárna tvorba, poézia, próza, B – Literárno-vedecké štúdie, C – Politická spisba, D – Bibliografia vlastná.

A – Literárna tvorba, próza, obsahuje poviedky, rozprávky, povesti z jeho vlastnej tvorby. K tomu sa pridružujú aj preklady autorov zo svetovej literatúry (Puškin, Goethe). Literárna tvorba, poézia, je spracovaná rovnakým spôsobom ako próza. Materiál je usporiadaný abededne.

Práce a štúdie, ktoré F. Votruba napísal v oblasti literárnej vedy patria do skupiny B. Delia sa na rukopisy a tlač, pričom rukopisy sú uložené abecedne a tlač podľa periodík v ktorých boli uverejňované.

Široké pole záujmov redaktora F. Votrubu dokumentuje politická spisba. Tvorí podskupinu C. Články v nej sú usporiadané chronologicky v abedecne zoradených periodikách.

D – vlastná bibliografia článkov v periodikách. Tu sú zoradené abecedne všetky časopisy, do ktorých F. Votruba prispieval.

IV – Písomnosti z redaktorskej činnosti (A–E): A – Redaktorská činnosť F. Votrubu v periodikách, B – literárna kritika a príležitostné články ku kultúrnym výročiam, C – beletria, D – politická spisba, E – zbierka nován, excerpt a výstrižkov z tlače. Celá táto skupina je v pozostalosti čo do rozsahu najobsiahlejšia (55 archívnych krabíc), čo potvrdzuje širokú oblasť Votrubových záujmov a činnosti.

Podskupiny A–D obsahujú rukopisné príspevky rôznych autorov, ktoré dostal ako redaktor na uverejnenie, prípadne posúdenie, taktiež i niektoré preklady. Uložené sú v abecednom slede. Patria sem aj novinové články k príležitostným jubileám. Zbierka novín, exceprt a výstrižkov z tlače tvorí podskupinu E. Zbierka novín je uložená v abecednom slede chronologicky, excerptá a výstrižky z tlače sú rozdelené podľa autorov a vecných hesiel.

V – písomnosti z funkcionárskej činnosti. Písomnosti zoradené abecedne obsahujú úradné oznámenia, pozvania na zasadania Predsedníctva SAV a stanovy klubov a spoločností.

VI – Články o F. Votrubovi. Do skupiny patria články o F. Votrubovi, ktoré boli napísané z príležitosti jeho životných jubileí.

Osobnosťou Františka Votrubu sa po jeho smrti zaoberali viacerí literárni pracovníci. V r. 1954 vyšiel Votrubov zborník; v r. 1957 monografia I. Kusého: Cesta kritika a v r. 1962 Korešpondencia F. Votrubu od A. Šimkoviča a Š. Votrubovej. Všetky tieto práce sa snažili podať obraz Votrubovho života a diela, jeho generačné poslanie a jeho boj za víťazstvo realistickej a ľudu blízkej literatúry, proti obmedzeniam a omylom doby.