Úvod k inventáru

Prof. Ing. Alexander Sommer, DrSc. pochádza z Matejoviec pri Poprade. Navštevoval gymnáziá v Kežmarku a Poprade, po maturite v r. 1955 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po jej absolvovaní od r. 1960 začal pracovať v oblasti výskumu výživy hospodárskych zvierat vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre. Jeho nadanie, cieľavedomosť, tvorivosť a organizačné schopnosti sa rýchlo prejavili. V r. 1965 získal hodnosť CSc. a hodnosť DrSc. obhájil v r. 1977. V r. 1985 sa stal docentom a o tri roky neskôr bol menovaný za profesora pre oblasť výživy a fyziológie zvierat na Vysokej škole poľnohospodárskej. Jeho práce o metabolizme dusíkatých látok u prežúvavcov priniesli originálne poznatky a mali priaznivý ohlas v zahraničí. Od r. 1968 A. Sommer budoval vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby oddelenie výživy zvierat, ktoré postupne rozvinul až do formy ústavu. Vo svojich prácach sa zameral najmä na problematiku trávenia živín u prežúvavcov, stráviteľnosť aminokyselín u ošípaných, degradovateľnosť bielkovín, geneticky modifikované krmivá a na vzťahy medzi dusíkatými látkami a energiou vo výžive zvierat. Publikoval viac než 200 pôvodných vedeckých prác, vyše 300 príspevkov v zborníkoch z vedeckých podujatí, 38 knižných publikácií a množstvo odborných článkov.

Okrem členstva v Československej Akademii zemědělských věd bol členom SAV i ČSAV, v rokoch 1988–1990 aj členom ich prezídií. Vykonával funkciu predsedu Vedeckého kolégia SAV pre poľnohospodárske, lesnícke a veterinárne vedy, podpredsedu Vedeckého kolégia ČSAV pre teoretické základy poľnohospodárstva. V r. 2005 bol zvolený za riadneho člena Učenej spoločnosti SAV. Bol členom i predsedom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Po zriadení agentúry Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v r. 1994 ho minister vymenoval za jej riaditeľa. A. Sommer bol členom vedeckých rád mnohých výskumných pracovísk i univerzít doma i v zahraničí.

V r. 1981 kandidoval za vedecko-technickú spoločnosť a bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSSR, kde od roku 1986 vykonával funkciu predsedu výboru pre poľnohospodárstvo a výživu. V rokoch 2000–2004 bol členom rady vlády pre vedu a techniku.

Bohatá bola tiež pedagogická činnosť A. Sommera. Okrem domácich vysokých škôl prednášal aj na univerzitách v zahraničí. Ako školiteľ vychoval rad vedeckých pracovníkov, bol členom a predsedom komisií pre obhajobu kandidátskych a doktorských dizertačných prác.

A. Sommer aktívne spolupracoval s vedecko-pedagogickými inštitúciami v Nemecku, Holandsku, Anglicku, Francúzsku, Belgicku, Rakúsku, Poľsku, Rusku, Kanade. V r. 1973 sa stal koordinátorom medzinárodného vedeckého programu krajín východnej Európy „Bielkovinová a energetická výživa prežúvavcov“ a v rokoch 1977–1980 viedol experiment siedmich krajín zameraný na metabolizmus nebielkovinového dusíka u prežúvavcov. Osobitne úzko spolupracoval s Humboldtovou univerzitou v Berlíne. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckých konferenciách Európskeho zootechnického združenia svetových kongresov, na ktorých prezentoval výsledky slovenskej vedy. Jeho bohatá odborná činnosť bola viackrát ocenená doma i v zahraničí.

Písomnú pozostalosť prof. Ing. A. Sommera dostal Ústredný archív SAV v máji 2007 od jeho syna. Je pomerne skromná, niektoré druhy materiálov sú zastúpené len ilustratívne, niektoré celkom chýbajú. Pozostalosť je spracovaná formou inventára. Je rozdelená do základných vecných skupín.

Prvou sú Materiály z vedeckej činnosti, ktoré obsahujú Rukopisy nepublikované, označené IA, Rukopisy publikované – IB, najrozsiahlejšiu podskupinu Tlačené práce – IC a Vedecké podujatia – ID, ktoré sú len dve.

Druhá vecná skupina, v osobných fondoch obyčajne venovaná materiálom z vedeckých, pedagogických, redaktorských a celospoločenských funkcií, tak domácich ako i zahraničných v tomto fonde celkom chýba.

Tretiu vecnú skupinu tvoria Biografické materiály. Sú rozdelené na Osobné doklady – IIIA zastúpené len legitimáciami, menovania – IIIB, resp. odvolania z funkcií v rámci SAV, ČsAZV, univerzít, rôznych výskumných pracovísk, vládnych organizácií a zahraničných akadémií. podskupina IIIC obsahuje osvedčenia o zlepšovacích návrhoch, Životopisy sú označené IIID, Udelené vedecké hodnosti IIIE, Súpis publikovaných prác IIIF a vecnú skupinu C uzatvárajú početné Vyznamenania a ocenenia – IIIG.

Štvrtá vecná skupina je Korešpondencia – IV. Obsahuje len 5 odosielateľov.

Piatu skupinu tvoria Fotografie – V. Okrem portrétov tu nájdeme fotografie z Ústavu výživy zvierat, zo spoločenských a pracovných stretnutí, napr. z odovzdávania cien na medzinárodnom festivale Agrofilm.

Poslednou vecnou skupinou sú materiály O pôvodcovi fondu – VI. Tvoria ju najmä príležitostné a jubilejné články o A. Sommerovi.

Celkový rozsah osobného fondu je 92 inventárnych jednotiek uložených v 5 archívnych škatuliach.