Informácie o fondeÚvod k inventáru
Vojtěch Ondrouch (1891–1963), historik, archeológ, numizmatik, univerzitný profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, výrazne formoval slovenský historický výskum v druhej tretine 20. storočia.
V. Ondrouch sa narodil 6.IV.1891 na Morave v obci Smržice, okres Prostějov do mnohopočetnej rodiny nemajetného krajčíra Jána Ondroucha. Matka Anna, rodená Vodičková, zomrela, keď bol ešte dieťa. Po ukončení gymnaziálnych štúdií v Olomouci a Prostějove začal študovať teológiu v Olomouci. V štúdiách ďalej pokračoval na Filozofickej a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v odbore učiteľstvo na vyšších stredných školách, kombinácia dejepis a zemepis. Dosiahnuté vzdelanie si v roku 1920 rozšíril o aprobáciu pre učiteľstvo na meštianskych školách z odborov dejepis, zemepis, čeština a slovenčina.
Na Slovensko prišiel V. Ondrouch na jeseň 1919, pričom patril k prvým českým pedagógom, ktorí po vzniku Československa v roku 1918 prišli učiť na slovenské stredné školy. Najprv pôsobil v štátnej mestskej škole v Handlovej, v rokoch 1920–1924 na gymnáziu v Skalici. Jeden školský rok (1924/1925) učil v Trnave, ale v septembri 1925 sa na rok opäť vrátil do Skalice. Po krátkom pôsobení na vyššej priemyselnej škole strojníckej v Karvinej prešiel v roku 1928 do Bratislavy, kde vyučoval až do roku 1939 na štátnej priemyselnej škole.
Vedecké zameranie V. Ondroucha predznačila dizertačná práca z odboru starovekých dejín Po stopách židovskej diaspóry (Príspevok k dejinám židovskej diaspóry v Egypte v 6.–8. storočí pred Kristom), na základe ktorej získal v roku 1930 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského titul doktora filozofie. V roku 1934 sa v rovnakom odbore habilitoval na docenta prácou na tému rímskych cisárskych denárov z náleziska Vyškovce nad Ipľom. Následne bol poverený výkonom prednášok a vedením seminárov zo starovekých dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Z jeho iniciatívy bola v roku 1936 pri Učenej spoločnosti Šafárikovej založená komisia Limes Romanus. Úlohou komisie bolo zosúladiť organizáciu výskumu a bádania rímskych pamiatok na Slovensku. V komisii pôsobil vo funkcii tajomníka. Ako archeológ preskúmal rímske pamiatky v Stupave, Rusovciach, Jarovciach a v Čunove.
10.VI.1937 bol navrhnutý profesorským zborom Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave za mimoriadneho profesora starovekých dejín, krátko na to bol k 1.VII.1939 menovaný za riadneho zmluvného profesora dejín staroveku. Až k tomuto dátumu ukončil svoje súbežné pôsobenie ako stredoškolský profesor. Na Univerzite Komenského prednášal a viedol semináre zamerané na dejiny starovekého Egypta, Prednej Ázie, Grécka a Ríma, v rámci ktorých komplexne približoval dejiny antickej civilizácie. Cieľavedome budoval knižnicu historického seminára.
V roku 1944 bol pre údajné styky s osobami pripravujúcimi Slovenské národné povstanie z univerzity prepustený. K práci vysokoškolského pedagóga sa vrátil až po ukončení druhej svetovej vojny. V roku 1947 bol zvolený za dekana a v roku 1948 za prodekana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Vo funkcii však pôsobil krátko, pretože v napätej atmosfére začiatku päťdesiatych rokov musel čeliť nespravodlivým a ničím nepodloženým obvineniam kolegov. K 30. septembru 1950 bol bez uvedenia dôvodov prepustený z Univerzity Komenského a od 1.X.1950 mu bolo určené nové miesto kustóda v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Počas pôsobenia v Slovenskom národnom múzeu vybudoval Rímske oddelenie, v ktorom zužitkoval svoje bohaté vedomosti z archeologického a historického výskumu venovaného rímskemu obdobiu, príchodu Slovanov na slovenské územie, a numizmatickému výskumu rímskeho, keltského a byzantského obdobia. Podieľal sa na výchove nových odborníkov.
V rokoch 1953–1955 pôsobil ako vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. V roku 1955 sa znova vrátil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Profesionálnu kariéru univerzitného pedagóga ukončil v roku 1959, keď odišiel do dôchodku.
Prof. Vojtěch Ondrouch zomrel 15.VI.1963 v Bratislave. Bol dva razy ženatý. Prvá manželka Cyrila (Cyra), rodená Šrotová zomrela v roku 1944. Druhou manželkou sa stala Mária Urbanová, rodená Šmitmajerová. Z prvého manželstva mal dve deti – syna Aleša a dcéru Danušu.
Archívne dokumenty po profesorovi Vojtěchovi Ondrouchovi sa dostali do trvalej úschovy Ústredného archívu SAV v roku 2004. Dokumenty v množstve cca 4 bm boli uložené na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z nich približne 1 bm tvorili knihy. Dokumenty boli neusporiadané, v stave rozsypu, len s poznámkami, ktorých autorom bol pravdepodobne doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.
Štruktúra usporiadania dokumentov archívneho fondu Vojtěch Ondrouch 1902, 1908–1963 je vytvorená na základe vecného hľadiska. Tvorí ju sedem hlavných častí, z ktorých prvé tri sú členené na skupiny. Niektoré skupiny sú ďalej členené na podskupiny.
V štruktúre usporiadania označuje rímska číslica hlavnú časť dokumentov. Členenie na skupiny označujú veľké písmená abecedy. Následné členenie na podskupiny je označené arabskými číslicami.
Základná štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
Jazykom dokumentov je popri slovenčine a češtine aj nemčina, francúzština, taliančina. V zbierke kníh sú knihy v poľskom jazyku.
Za inventárnu jednotku bol zvolený jeden dokument alebo súbor dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časom období. Pri dokumentoch, kde nebolo možné určiť datovanie ani na základe obsahovej analýzy, je uvedená skratka s.d. (sine data) – nedatované.
Prvá časť I. Materiály z vedeckého pôsobenia sa člení na štyri skupiny: A. Rukopisy nepublikované, B. Rukopisy publikované, C. Posudky na práce, D. Excerptá vedeckých prác.
Skupina A. Rukopisy nepublikované sa na základe tematického hľadiska delí na desať podskupín: 1 Bójovia; 2 Gréci; 3 Kelti; 4 Mytológia a náboženstvo; 5 Numizmatika; 6 Osobnosti; 7 Rimania; 8 Skýti; 9 Slovania; 10 Územie ČSR. V tejto skupine archívnych dokumentov sú nepublikované rukopisy približujúce napr. život Bójov na slovenskom území, starovekých mystérií v antickom období, postavu sv. Václava v národnej tradícii a i. Skupina A. Rukopisy nepublikované je nedatovaná.
Skupinu dokumentov B. Rukopisy publikované tvorí deväť podskupín: 1 Bójovia; 2 Gréci; 3 Kelti; 4 Numizmatika; 5 Osobnosti; 6 Rimania; 7 Skýti; 8 Slovania; 9 Územie ČSR. Skupina dokumentov B. Rukopisy publikované je ohraničená obdobím rokov 1931–1961. V skupine dokumentov sú uložené publikované rukopisy súvisiace napr. s nálezmi keltských, antických, byzantských mincí, Vanniovým kráľovstvom, hospodárskymi a kultúrnymi vzťahmi južných Slovanov v 1. a 2. storočí a pod.
Skupina dokumentov C. Posudky na práce je ohraničená obdobím 1940–1961. Nachádza sa v nej napr. posudok týkajúci sa Limes Romanus na Slovensku alebo hodnotenia vedeckých prác Jiřího Frela, Oldřicha Pelikána či Jozefa Kudláčka.
Skupina dokumentov D. Excerptá vedeckých prác je rozdelená na deväť podskupín: 1 Bójovia; 2 Gréci; 3 Kelti; 4 Mytológia a náboženstvo; 5 Numizmatika; 6 Rimania; 7 Skýti; 8 Slovania; 9 Územie ČSR. Túto skupinu archívnych dokumentov ohraničuje obdobie rokov 1933–1961. Excerptá sú venované napr. problematike pôsobenia Slovanov, Keltov a Skýtov na slovenskom území, rímskym dejinám, numizmatike a pod. Zároveň sú v tejto skupine uložené bibliografické záznamy, súpis literatúry použitej vo vedeckej práci prof. Ondroucha a fotografie mincí (zväčša typu Biatec).
Časť II. Materiály z pedagogického pôsobenia sa člení na dve skupiny: A. Dokumenty z vysokoškolského pôsobenia a B. Dokumenty zo stredoškolského pôsobenia.
Skupinu A. Dokumenty z vysokoškolského pôsobenia tvoria dve podskupiny archívnych dokumentov: 1 Prednášky a 2 Záznamy z učiteľského pôsobenia. Skupina dokumentov 1 Prednášky je nedatovaná a nachádza sa v nej päť prednášok venovaných gréckym, rímskym, slovanským dejinám, dejinám starovekého Egypta a jedna prednáška o numizmatike. V podskupine dokumentov 2 Záznamy z učiteľského pôsobenia sa nachádzajú napr. seminárne práce študentov, prezenčné listiny z prednášok, anketa o rozdelení študentských štipendií a iné. Časové rozpätie dokumentov ohraničujú roky 1934–1950. Skupina dokumentov B. Dokumenty zo stredoškolského pôsobenia sa tiež delí na dve podskupiny dokumentov 1 Prednášky a 2 Záznamy z učiteľského pôsobenia. Podskupiny nie sú datované. V prvej podskupine sa nachádzajú rôzne prednášky, o. i. napr. z francúzskych a anglických dejín. V druhej podskupine sú zaradené obsahy povinnej literatúry, maturitné otázky z českej literatúry a prehlásenie absolventov priemyselnej školy v Karvinej.
Časť III. Materiály z pôsobenia vo funkciách je rozdelená do dvoch skupín: A. Komisia Limes Romanus a B. Numizmatická komisia. V prvej skupine dokumentov A. Komisia Limes Romanus sú uložené napr. zápisnice zo zasadnutí komisie, pozvánky na zasadnutia a pod. Archívne dokumenty sú ohraničené rokmi 1936–1937. V skupine písomností B. Numizmatická komisia sa nachádza jeden dokument z roku 1962, ktorý dokladuje členstvo profesora Ondroucha v tejto komisii.
Časť IV. Osobné materiály obsahuje bibliografické záznamy zostavené V. Ondrouchom, jeho dotazníky pre zamestnávateľov, vlastný životopis a iné. Časť je časovo ohraničená rokmi 1919–1962.
V časti V. Korešpondencia sa nachádzajú listy právnických aj súkromných osôb, je usporiadaná abecedne. Listy pochádzajú napr. z Talianska, Francúzska, Nemecka. Z inštitúcií sú zastúpené napr. Mestské múzeum v Bratislave, Matica slovenská v Martine, Krajinský úrad v Bratislave. Medzi súkromnými osobami sú napr. Jan Eisner, Michal Kušík, Anton Točík. Časť V. Korešpondencia ohraničujú roky 1933–1963.
V časti VI. Práce iných autorov sú zaradené štúdie a články o. i. napr. Pavla Čaploviča, Gabriela Hajzlara, Igora Hrubca, Jiřího Krála. Tematicky sa viažu k hodnoteniam archeologických výskumov na Slovensku a v Čechách z obdobia praveku, staroveku, prípadne doby rímskej. Práce sú nedatované, výnimku tvorí článok Jiřího Krála z roku 1951, týkajúci sa výskumu Českého krasu.
V poslednej časti VII. Zbierka kníh sa nachádzajú knižné publikácie s rôznym tematickým zameraním. Ide o diela svetovej prózy (Balzac, Gorkij, Zola), poézie (Lermontov, Rostand) a tiež práce slovenských a českých historikov (Rapant, Král). Súčasťou zbierky sú aj publikácie, ktorých autorom je V. Ondrouch. Knižná zbierka pochádza z obdobia rokov 1902, 1908–1960.
Osobný fond Vojtěcha Ondroucha dokumentuje činnosť a život vysokoškolského pedagóga – profesora starovekých dejín v celej rozmanitosti. Archívne dokumenty približujú v pomerne ucelenej mozaike jeho životné osudy, profesijnú dráhu a vedeckú a odbornú činnosť.
Rozsah archívneho fondu spracovaného formou inventára je 32 archívnych škatúľ, z toho 8 archívnych škatúľ tvoria knihy. Inventár obsahuje 443 inventárnych jednotiek s časovým rozsahom 1902, 1908–1963. Datovanie kníh pochádza z rokov 1902, 1908–1960. Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky. Čísla vpravo sú označením pre archívne škatule.
Pri žiadosti o štúdium a pri citácii je potrebné uviesť názov archívu – ÚA SAV (Ústredný archív SAV), archívneho fondu – Osobný fond Vojtěch Ondrouch a číslo inventárnej jednotky (jednotiek), prípadne archívnej škatule.