Informácie o fondeÚvod k inventáru
Štefan Luby sa narodil 5.I.1910 v Liptovskom Hrádku. Po skončení gymnázia študoval na Právnickej fakulte Komenského univerzity v Bratislave. Po absolvovaní fakulty študoval v Lipsku, vo Viedni, v Zürichu a v Paríži. V roku 1934 sa stal asistentom na Právnickej fakulte v Bratislave, habilitoval sa v roku 1937, mimoriadnym profesorom sa stal v r. 1937 a riadnym profesorom v r. 1940.
Za Člena korešpondenta ČSAV ho zvolili 18.XI.1952, za Člena korešpondenta SAV 9.XI.1953. Za akademika SAV bol zvolený 10.IV.1968, za akademika ČSAV 17.IV.1968. Zomrel 10.X.1976.
Už počas vysokoškolských štúdií mal Štefan Luby nevšedný záujem o vedeckú prácu. Publikoval rad drobných článkov a prvú monografickú prácu venovanú právnej histórii vydal v roku 1932 pod názvom Liptovský a turčiansky register z roku 1391. V nej Štefan Luby presvedčivo dokázal, že slovenské právne dejiny majú svoj predmet, aj keď Slovensko v Uhorsku netvorilo osobitnú štátnopolitickú jednotku. Aj vo výskumoch z oblasti občianskeho práva vychádzal Štefan Luby z historicko-právneho základu a na dejinách práva pracoval neprestajne. V roku 1946 vydal dosiaľ neprekonané obsažné právnohistorické dielo Dejiny súkromného práva na Slovensku. Ako prvý podal v práci ucelený historický prehľad o všetkých súkromnoprávnych inštitúciách na území Slovenska od najstarších čias až do roku 1918. Osobitnú zmienku zasluhuje aj vyčerpávajúca bibliografia k právnym inštitúciám. Prof. Luby obdržal za túto prácu Národnú cenu v odbore spoločenských vied v roku 1947. Bol tiež spoluautorom kolektívnej syntézy Dejiny štátu a práva na území Československa v období kapitalizmu, kde napísal kapitoly o dejinách súkromného, obchodného, rodinného a sčasti aj procesného práva za obdobie 1867–1938. Ťažisko vedeckej tvorby Štefana Lubyho je v oblasti občianskeho práva. V roku 1937 vydal v Paríži monografickú prácu „Le probleme des changements monltaires en materies d'obligations“ a časť habilitačnej práce Peniaze a peňažné pohľadávky. V roku 1939 vychádza pozoruhodná právnoteoretická práca „Obyčajové právo a súdna prax“. Na uzávery vyplývajúce z poznania osobitosti slovenského právneho vývinu a právnych pomerov na Slovensku nadviazali pri kodifikácii socialistického občianskeho práva po roku 1948. Najvýznamnejším a najrozsiahlejším dielom z oblati občianskeho práva je dvojzväzková „Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve“, vydaná v roku 1958. Jeho teoretické vývody o význame predchádzania škodám v socialistickom zriadení a zásady, podľa ktorých by sa mali právne realizovať sa uplatnili pri tvorbe Občianskeho zákonníka a boli rešpektované v legislatíve iných socialistických štátov. Táto práca bola podkladom pre získanie hodnosti doktora vied. V roku 1971 akademik Luby publikoval monografiu „Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo úradným postupom“. Veľa tvorivého úsilia venoval problémom autorského práva a právam príbuzným (autorským právam). V tejto oblasti vyniká veľké syntetické dielo z roku 1962 „Autorské právo“, ktoré malo ohlas aj v zahraničí. Vypracoval v ňom klasifikáciu autorského práva, oboznámil s autorsko-právnou teóriou iných socialistických štátov a osvetlil aj buržoáznu teóriu autorského práva. Prácu „Práva príbuzné právam autorským“ publikoval v roku 1963. Uzávery jeho teoretického výskumu zakotvili v platnom autorskom práve v ČSSR. Z hľadiska legislatívy sú tiež dôležité jeho práce z problematiky osobného vlastníctva bytov. Jeho obsiahla monografická práca „Vlastníctvo bytov“ vyšla v roku 1973.
Akademika Lubyho považujú za priekopníka slovenskej právnej porovnávacej vedy. Zaoberal sa jej teoretickými problémami a vypracovaním jej koncepcie a úloh, položil základy socialistickej právnej komparatistiky. Má veľa prác porovnávacieho charakteru o cudzích právnych poriadkoch, inštitúciách a koncepciách. Podľa neho teoretické porovnávanie slúži komplexnému výskumu všeobecných zákonitostí vývoja v socialistických krajinách, objasňuje jeho podstatu a funkcie v konfrontácii s kapitalistickými krajinami. Praktické porovnávanie slúži získaniu poznatkov, ktoré pomáhajú riešiť právnopolitické ciele pri legislatíve, pri kodifikácii a pri unifikačných pokusoch. Pod jeho vedením vyšlo v roku 1969 kolektívne dielo „Le droit civil tchéchoslovaque“, ktoré vyzdvihuje princípy socialistického právneho poriadku z hľadiska porovnania s inými právnymi úpravami. Akademik Luby sa venoval tiež problémom právneho aspektu transplantácie ľudských tkanív a orágnov, problémom vymedzenia pojmu smrti a medicínsko-právnej problematiky zistenia smrti. Zaujímal sa tiež o právnu úpravu tvorby a ochrany životného prostredia.
Akademik Luby sa zaslúžil o ustálenie slovenskej odbornej právnej terminológie a ovplyvnil aj dikciu zákonov a noriem. Bol aj v tomto smere priekopníkom, jeho práce sú prameňom pre skúmanie vývinu slovenského právnického názvoslovia. Publikoval rad štúdií z terminologickej oblasti a zúčastnil sa na vydaní „Právnického terminologického slovníka“ v roku 1952. Popri intenzívnej vedeckej činnosti zastával Štefan Luby aj vysoké akademické funkcie. V rokoch 1942–1944 a 1949–1950 zastával funkciu dekana Právnickej fakulty a v rokoch 1950–1953 bol prodekanom. Pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Vysokej škole hospodárskych vied, kde ho v roku 1947 vymenovali za riadneho profesora a za prvého rektora, v rokoch 1948–1949 bol jej prorektorom. Počas svojho pôsobenia na vysokej škole napísal prof. Luby do 30 učebných textov z oblasti občianskeho a rodinného práva, právnych dejín a sovietskeho občianskeho, rodinného a kolchozného práva. Významnou učebnicou bolo „Slovenské všeobecné súkromné právo I. – Všeobecná časť z roku 1941“. Rukopis tejto práce bol podkladom pre menovania riadnym profesorom. Prácu odmenili cenou P. J. Šafárika mesta Bratislavy za odbor spoločenských vied. V roku 1944 vyšla v stručnejšej forme učebnica Základy všeobecného súkromného práva, v prepracovanej forme vyšlo jej druhé vydanie v r. 1947. Ako autor aj redaktor sa podieľal na celoštátnej učebnici občianskeho a rodinného práva I. a II. z roku 1965 a na učebnici Československé občianske právo I. z roku 1973 a Československé občianske právo II. z roku 1974. Lubyho učebnice boli na vysokej úrovni, keďže obsahovali výsledky, ku ktorým dospel vo svojich vedeckých dielach. Svojimi vedeckými a organizačnými schopnosťami zasiahol významne aj do verejného právnického života. Predsedal Právnickej jednote, zúčastnil sa na redakčnej práci v redakciách právnických časopisov Právny obzor, Právnické štúdie, Socialistické súdnictvo a Bulletin československého práva. Pôsobil vo viacerých odborných a vedeckých komisiách, napr. bol predsedom Legislatívnej komisie vlády SSR pre životné prostredie. Bol tiež predsedom Sekcie pre občianske právo pri Právnickom ústave ministerstva spravodlivosti SSR, zúčastnil sa na príprave ústavného zákona o usporiadaní štátoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov. Bol členom medzinárodných spoločností napr. L'academie de droit comparé.
Akademik Luby sa zaslúžil o ustálenie slovenskej odbornej právnej terminológie a ovplyvnil aj dikciu zákonov a noriem. Bol aj v tomto smere priekopníkom, jeho práce sú prameňom pre skúmanie vývinu slovenského právnického názvoslovia. Publikoval rad štúdií z terminologickej oblasti a zúčastnil sa na vydaní „Právnického terminologického slovníka“ v roku 1952. Popri intenzívnej vedeckej činnosti zastával Štefan Luby aj vysoké akademické funkcie. V rokoch 1942–1944 a 1949–1950 zastával funkciu dekana Právnickej fakulty a v rokoch 1950–1953 bol prodekanom. Pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Vysokej škole hospodárskych vied, kde ho v roku 1947 vymenovali za riadneho profesora a za prvého rektora, v rokoch 1948–1949 bol jej prorektorom. Počas svojho pôsobenia na vysokej škole napísal prof. Luby do 30 učebných textov z oblasti občianskeho a rodinného práva, právnych dejín a sovietskeho občianskeho, rodinného a kolchozného práva. Významnou učebnicou bolo „Slovenské všeobecné súkromné právo I. – Všeobecná časť z roku 1941“. Rukopis tejto práce bol podkladom pre menovania riadnym profesorom. Prácu odmenili cenou P. J. Šafárika mesta Bratislavy za odbor spoločenských vied. V roku 1944 vyšla v stručnejšej forme učebnica Základy všeobecného súkromného práva, v prepracovanej forme vyšlo jej druhé vydanie v r. 1947. Ako autor aj redaktor sa podieľal na celoštátnej učebnici občianskeho a rodinného práva I. a II. z roku 1965 a na učebnici Československé občianske právo I. z roku 1973 a Československé občianske právo II. z roku 1974. Lubyho učebnice boli na vysokej úrovni, keďže obsahovali výsledky, ku ktorým dospel vo svojich vedeckých dielach. Svojimi vedeckými a organizačnými schopnosťami zasiahol významne aj do verejného právnického života. Predsedal Právnickej jednote, zúčastnil sa na redakčnej práci v redakciách právnických časopisov Právny obzor, Právnické štúdie, Socialistické súdnictvo a Bulletin československého práva. Pôsobil vo viacerých odborných a vedeckých komisiách, napr. bol predsedom Legislatívnej komisie vlády SSR pre životné prostredie. Bol tiež predsedom Sekcie pre občianske právo pri Právnickom ústave ministerstva spravodlivosti SSR, zúčastnil sa na príprave ústavného zákona o usporiadaní štátoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov. Bol členom medzinárodných spoločností napr. L'academie de droit comparé.
Akademik Luby bol vedúcim tajomníkom a členom správneho výboru Slovenskej akadémie vied a umení. Po založení ČSAV zastával funkciu podpredsedu Sekcie ekonómie, práva a filozofie ČSAV a v SAV funkciu podpredsedu Sekcie spoločenských vied. Má významný podiel na zriadení Kabinetu právnych vied SAV. Stal sa prvým predsedom jeho Vedeckej rady. Bol členom Prezídia ČSAV, predsedom Vedeckého kolégia vied o štáte a práve ČSAV, členom Predsedníctva SAV, Vedeckého kolégia vied o štáte a práve SAV a viacerých komisií SAV. Je nositeľom Striebornej medaily SAV a vyznamenania „Za vynikajúcu prácu“.
Pozostalosť akademika Štefana Lubyho bola zakúpená do Ústredného archívu SAV v roku 1978 a je uložená v 42 archívnych škatuliach. Bola rozdelená do 6 tematických skupín. Materiály z vedeckej činnosti (I) tvoria najbohatšiu časť pozostalosti. Rukopisov nepublikovaných (A) je zachovaných pomerne málo. Sú to práce, referáty a prednášky, ktoré neboli v zozname publikovaných prác osobného spisu akademika Lubyho. Zaradili sme sem aj posudky kandidátskych, doktorských a diplomových prác, vedeckých prác, súdnoznalecké posudky, personálne posudky a pripomienky a návrhy k osnovám zákonov. Každý druh posudku tvorí inventárnu jednotku. Posudzovaní autori sú zoradení v abecednom slede. Ak ide o posudky zákonov, je uvedená právna oblasť, ktore sa zákony týkajú. Rukopisov publikovaných (B) sa zachovalo viac. Sú to uložené učebnice (1), práce týkajúce sa občianskeho práva (podľa kapitol z občianskeho zákonníka) (2), hospodárskeho práva (3) a medzinárodného práva (4), práce z oblasti porovnávacej právnej vedy (5), práce z dejín práva (6), práce kritizujúce buržoázne teórie práva (7) a práce z oblasti trestného práva (8). Nakoniec sme zaradili recenzie a posudky prác, ktoré sú usporiadané abecedne podľa autorov (9).
Vytlačené práce, separáty, skriptá (C) sú rozdelené na knižné práce (1), štúdie a články (2) a učebnice, skriptá a prednášky (3).
Vedecká dokumentácia (D) obsahuje práce iných autorov, výstižky z novín a bibliografiu k rozličným právnym odborom. Dokumentuje široké pole záujmu akademika Lubyho. Obsahuje vládne návrhy, komentáre k občianskemu právu ČSSR a ZSSR. Ďalej sú tu práce z občianskeho práva (1), materiály z oblasti hospodárskeho práva (2), ktoré obsahujú zákonník, práce k ekonomike, k riadeniu, zmluvám a záväzkom. Potom nasledujú práce z oblasti medzinárodného práva (3), z dejín filozofie a práva (4), práce o buržoáznych vlastníckych teóriách (5), materiály z oblasti trestného práva (6) a z oblasti jazykovedy (7). Materiály z konferencií sú zoradené chronologicky (8).
Materiály z pôsobenia vo funkciách (II) vedeckých a školských (A) dokumentujú Lubyho činnosť v celoštátnych, slovenských a akademických komisiách, v ČSAV a SAV, pričom je uvedená funkcia Lubyho v komisii a charakter zachovaného materiálu. Z pôsobenia v školských funkciách je zachovaný záznam o Lubyho prednáškach na postgraduálnom štúdiu. Luby pôsobil tiež v komitétoch medzinárodných organizácií (B), v Academie de droit comparé, AISJ, AIPPI a redigoval periodiká a vedecké práce (C).
Biografické materiály (III) sú delené na osobné dokumenty (A) obsahujúce pracovné zmluvy, materiály týkajúce sa získania vedeckých hodností a slávnostné pozvánky zahraničných univerzít a na bibliografiu Lubyho prác (B), ktorá obsahuje zoznam jeho publikovaných prác, angažovanú publicistiku z rokov 1968–1972 a publikačnú činnosť Lubyho ako člena Brigády socialistickej práce. Napokon nasledujú zmluvy s vydavateľstvami (C).
Korešpondencia (IV) je rozdelená na prijatú (A) a odoslanú (B). Je zoradená v abecednom slede podľa odosielateľov a adresátov. Je uvedený počet listov a časový rozsah, kedy boli listy obdržané či odoslané. Materiály o pôvodcovi fondu (V) obsahujú pripomienky, posudky, recenzie a anotácie k Lubyho prácam. Práce sú usporiadané abecedne a je udaný časový rozsah kedy boli publikované.
Iné materiály (VI) sa delia na materiály z právnej pomoci Lubyho (A), ktoré obsahujú opisy úradných rozhodnutí, rozličné intervencie a materiály týkajúce sa Lubyho sporu s telekomunikačnou správou. Z materiálov rodiny (B) sa zachovala žiadosť Petra Lubyho o prijatie za vedeckú pomocnú silu.
Pozostalosť akademika Lubyho ukazuje na široký vedecký záujem pôvodcu, ktorý harmonicky spájal činnosť vedca, pedagóga a konzultanta praxe a legislatívy. Najmä rukopisná časť dokumentuje šírku problematiky, ktorej sa akademik Luby venoval. Vo vytlačených prácach zaujímajú vedľa vedeckých prác významné miesto učebnice, skriptá a prednášky. Túto šírku záujmu (otázky medicínsko-právne, problematiku právnych otázok životného prostredia, jazykovednú problematiku atď.) podčiakuje bohatá vedecká dokumentácia Lubyho, ktorá tvorí značnú časť pozostalosti. Obsahuje aj materiály k predchodcom SAV, k Učenej spoločnosti Šafárikovej, Slovenskej akadémie vied a umení a k počiatkom ČSAV. Bohato sú zastúpené aj materiály z organizačno-vedeckej činnosti, z funkcií vo vedeckých a odborných komisiách celoštátnych, slovenských, akademických a aj medzinárodných. Jeho činnosť pedagogickú a redakčnú pozostalosť zachycuje málo. Zachovaná osobná korešpondencia zachycuje predovšetkým odborné polemiky a diskusie, listov v záležitostiach osobných a rodinných sa zachovalo málo. Takisto sú slabo zastúpené životopisné materiály, ktoré by prispeli k hlbšiemu poznaniu osobnosti akademika Lubyho.
Pozostalosť akademika Lubyho bola prijatá v neusporiadanom stave.