PhDr. Pavol Horváth, DrSc. (10.X.1926), známy odborník na staršie slovenské dejiny so širokým prehľadom o archívnych dokumentoch pracoval v Historickom ústave SAVU po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského od r. 1951 (od r. 1953 v Historickom ústave SAV) až do svojho odchodu do dôchodku v r. 1992. Špecializoval sa na hospodárske a sociálne dejiny 16.–18. storočia s osobitným zreteľom na poľnohospodárstvo.
Ako jeden z prvých interných pracovníkov Historického ústavu SAVU sa P. Horváth zapojil do celoslovenského archívneho výskumu, pripravovaného od r. 1949 s cieľom vypracovať súpis o druhoch a množstve zachovaného archívneho materiálu na území Slovenska. Správy o archívoch z konca minulého storočia po viacerých štátnopolitických zmenách už boli neauktuálne. Už v r. 1949 riaditeľ Historického ústavu SAVU T. Lamoš vyhotovil prvý súpis 328 archívov podľa literatúry, ktoré rozdelil do 8 kategórií. Počiatok výskumu však musel byť pre nedostatok financií presunutý až na rok 1950. Pri Historickom ústave SAVU bola v r. 1950 vytvorená Archívna komisia pre prípravu výskumu. Vychádzalo sa pôvodne z regionálneho členenia Slovenska na župy. Realizátormi výskumu mali byť archivári a historici, študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského za spolupráce Archívu Povereníctva vnútra a Pôdohospodárskeho archívu. Na pracovnej porade Archívnej komisie v máji 1950 boli menovite definitívne určené pracovné oblasti (15) podľa žúp. Plánovaní odborníci (Jeršová, Lehotská, Polla, Lamoš, Ratkoš, Gindl, Balaša, Marsina, Oravský, Horváth, Hutlas, Svrčková, Lasab, Varsík, Barták) mali pracovať pod vedením profesora archívnictva A. Húščavu, ktorý bol zodpovedný za výskum po odbornej stránke. Za finančno-organizačnú stránku zodpovedal T. Lamoš. Archívna komisia stanovila aj rámcový plán výskumu i štruktúru konečných správ jednotlivých účastníkov. Podľa správy Historického ústavu SAVU o činnosti na celoslovenskom archívnom súpise do 31.VIII.1950 pracovalo v teréne 210 dní 8 pracovníkov, ktorí navštívili archívy v 245 obciach. V pláne rozpočtu na r. 1951 Historický ústav SAVU požadoval 416 000 Kčs na pokračovanie výskumu a v pláne na 1. päťročnicu (1949–1953) boli presne rozvrhnuté jednotlivé etapy výskumu. Napriek tomu sa situácia v decembri 1950 zmenila. Na pracovnej porade Historického ústavu SAVU profesor A. Húščava reagoval na pripomienky, ktoré hodnotili ako nezdravý jav, že sa práca Historického ústavu SAVU vyvíja jednostranne, t.j. zameriava sa hlavne na archívny súpis. Súhlasil s návrhom urýchliť a skrátiť celý proces. Výsledkom bolo obmedzenie prác v r. 1951 iba na súpis mestských archívov. Súpis ostatných archívov sa mal uskutočniť kolektívnou formou práce za pomoci vysokoškolských poslucháčov a stredoškolských profesorov dejepisu. V zápisnici z porady archívno-dokumentačnej sekcie Historického ústavu SAVU v júni 1951 sa konštatovalo, že účastníci výskumu boli v teréne spolu 357 dní, prezreli a popísali 476 archívov. Spracovaním výsledkov letného výskumu v r. 1951 bol poverený dr. P. Horváth. Pravdepodobne z tejto činnosti (obdobia) pochádza fragment súpisu, ktorý odovzdal Ústrednému archívu SAV v máji 1993.
Vládny uznesením z 2.IX.1951 bola ustanovená Štátna archívna komisia na riadenie a organizovanie archívnej služby v celoštátnom merítku. Menovanie Slovenskej archívnej komisie riešilo i otázku slovenského archívnictva. Pokračovanie v archívnom súpise prešlo tiež do jej kompetencie.
