Po vzniku 1. Československej republiky a následnej stabilizácii pomerov v kľúčových oblastiach spoločenského života vtedajšia akademická elita na Slovensku hľadala pre realizáciu svojich predstáv a vízií kultúrneho a vedeckého smerovania aj iné formy ako len každodennú realitu akademického života a vzdelávania. Jednou s takýchto foriem sa javilo založenie vedeckej učenej spoločnosti. Iniciatívu pri uvažovaní o zriadení takejto inštitúcie na Slovensku vyvíjal najmä literárny historik Albert Pražák, profesor dejín českej a slovenskej literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave. Spolu s právnikom Otakarom Sommerom ešte v roku 1925 ustanovil Prípravnú komisiu na zriadenie vedeckej spoločnosti, do ktorej jednotlivé fakulty delegovali dvoch členov. Predsedom komisie sa stal slavista, profesor porovnávacej jazykovedy Miloš Weingart. Právnickú fakultu zastupovali Otakar Sommer a Richard Horna, neskôr Rudolf Rauscher. Lekársku fakultu zastupovali Zdeněk Frankenberger a Roman Kadlický a filozofickú fakultu Albert Pražák a Karel Chotek.1
Návrh stanov bol schválený 23.VI.1926 akademickým senátom Univerzity Komenského. Zároveň sa členovia prípravnej komisie uzniesli na vytvorení Prípravného výboru, ktorý by cieľavedome kreoval založenie vedeckej spoločnosti. Do čela výboru bol ustanovený Otakar Sommer, ktorý predložil stanovy na schválenie Ministerstvu vnútra Československej republiky. To ich svojím rozhodnutím č. 77.673/1926 potvrdilo 29.XI.1926.
Hlavnou úlohou Učenej spoločnosti Šafárikovej bol sústavný vedecký výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi a celej ČSR a Slovanstva vôbec.2 Jej sídlom bola Bratislava. Spoločnosť garantovala vedeckú prácu, publikačnú a prednáškovú činnosť, usilovala sa tiež o to, aby výsledky vedeckého bádania boli známe aj v zahraničí.
Členmi spoločnosti sa mohli stať aj cudzinci. Pre členov spoločnosti boli vytvorené dve kategórie; riadni členovia a dopisujúci členovia.
Učená spoločnosť Šafárikova sa členila na duchovednú triedu a prírodovednú triedu. Duchovedná trieda sa členila na odbory právne, štátne a tie, ktoré boli zastúpené na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Prírodovedná trieda sa členila na vedy lekárske, prírodovedné a technické. Nikto z členov jednej triedy sa nemohol stať členom druhej triedy. Na čele tried boli volení predsedovia. Predsedovia obidvoch tried boli zároveň podpredsedami spoločnosti.
Na čele spoločnosti bol volený predseda. K ďalším funkcionárom patrili hlavný tajomník spoločnosti a tajomníci obidvoch tried, ktorí tvorili prezídium (úradujúce predsedníctvo spoločnosti). Všetci funkcionári boli volení na päť rokov. Okrem týchto funkcionárov stanovy umožňovali voľbu aj iných funkcionárov. Išlo o knihovníka, archivára, správcu nehnuteľnosti a rôznych ústavov, ako aj dvoch revízorov, po jednom z každej triedy.
Predsedníctvo spoločnosti zostavovalo rozpočet, zabezpečovalo správu majetku, rozhodovalo o prijímaní úradníkova a zriadencov spoločnosti a o ich platoch.
Predseda zastupoval spoločnosť navonok; komunikoval s úradmi, inými vedeckými spoločnosťami, zvolával a viedol zasadnutia predsedníctva a výročné zasadnutia spoločnosti.
Hlavný tajomník viedol evidenciu členov, vypracovával zápisnice z konaní výročných zasadnutí, zostavoval ich programy. Mal na starosti finančnú a ostatnú bežnú agendu spoločnosti.
Predsedovia tried zastupovali v určenom poradí predsedu spoločnosti a viedli bežnú agendu tried, zvolávali zasadnutia odborov a pracovných komisií.
Tajomníci tried vypracovávali zápisnice zo zasadnutí tried, pripravovali programy, mali na starosti finančnú agendu tried.
Najvyšším orgánom spoločnosti bolo valné zhromaždenie, ktoré sa konalo každý rok. Valné zhromaždenia boli dvojaké, najprv sa uskutočnilo výročné valné zhromaždenie a po jeho ukončení nasledovalo slávnostné zhromaždenie.
Vedecký výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi a celej ČSR a Slovanstva realizovaný spoločnosťou mal byť sústavný.
Ustanovujúce valné zhromaždenie Učenej spoločnosti Šafárikovej sa konalo 2.XII.1926 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na tomto zhromaždení boli zvolení prví funkcionári spoločnosti. Predsedom sa stal právnik Augustín Ráth, hlavným tajomníkom Albert Pražák. Za predsedu duchovednej triedy bol zvolený Josef Hanuš, tajomníkom sa stal Rudolf Rauscher. Predsedom prírodovednej triedy sa stal Kristián Hynek a za tajomníka bol zvolený Zdeněk Frankenberger. Tiež boli prijaté rozhodnutia o vydávaní vedeckého časopisu, začatí prednáškovej činnosti, organizovaní edičnej činnosti a zriadení biologickej stanice.
Prvé slávnostné zhromaždenie Učenej spoločnosti Šafárikovej sa uskutočnilo 6.XII.1926 opäť na Právnickej fakulte Univerzity Komenského už za prítomnosti ministra školstva a národnej osvety Milana Hodžu a ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Jozefa Kállaya. Rečníci poukázali vo svojich vystúpeniach na dôležitosť vzájomnej spolupráce novej vedeckej spoločnosti a spoločností, ktoré už vznikli, napr. Matica česká, Matica slovenská, Česká akadémia vied a umení. Bol zdôraznený princíp vzájomného prepojenia národného, slovanského a vedeckého programu v zmysle poslania a odkazu diela Pavla Jozefa Šafárika.
Členovia spoločnosti mali právo zúčastňovať sa na všetkých jej aktivitách, používať jej zariadenia, zdarma dostávali publikácie vydané spoločnosťou. Všetci členovia spoločnosti sa zaviazali raz do roka pripraviť referát alebo prednášku a predložiť správu o svojej vedeckej činnosti.
Organizovanie vedeckej činnosti sa v spoločnosti začalo hneď od jej založenia. Začiatkom roku 1927 boli na zasadnutí duchovednej triedy 25.I. ustanovené tri komisie: Komisia pre vydávanie Slovenského archívu, Komisia pre vydávanie prameňov k dejinám poddanstva na Slovensku a Komisia na vydávanie štátnych pamiatok a prameňov k dejinám slovenským.3 Na rovnakom zasadnutí bol tiež prijatý názov časopisu spoločnosti Bratislava. Časopisom sa zaoberalo aj I. mimoriadne valné zhromaždenie 25.I.1927. Hlavným redaktorom sa stal Albert Pražák, redaktorom za duchovednú triedu Otakar Sommer, za prírodovednú triedu filozof, biológ a lekár Jozef Florián Babor.
Časopis Bratislava sa stal počas celého trvania spoločnosti publikačným priestorom pre jej členov. V priebehu jedenástich rokov vyšlo celkom jedenásť ročníkov.4 Popri uverejňovaní pôvodných vedeckých štúdií týkajúcich sa priamo Slovenska sa kládol dôraz aj na informácie, ktoré sa k skúmanej problematike objavili v zahraničí. Časopis Bratislava bol žiadaný v zahraničných vedeckých spoločnostiach, združeniach, zväzoch aj v knižniciach, múzeách, archívoch a pod. Vo veľkej miere boli zahraničné kontakty Učenej spoločnosti Šafárikovej založené práve na výmene Bratislavy a iných publikácií za iné zahraničné publikácie. Takto spoločnosť komunikovala s Prahou, Viedňou, Parížom, Haagom a pod. Pravidelné kontakty boli s centrami krajín Balkánu (Ľubľana, Záhreb, Nový Sad, Belehrad a iné).
Spoločnosť postupne pristúpila k rozšíreniu vydavateľskej činnosti. Okrem časopisu Bratislava začala vydávať edičné rady Práce USŠ, Prednášky USŠ a Pramene USŠ. V edícii Práce USŠ vyšli mnohé prelomové diela, napr. Vodopis starého Slovenska od Vladimíra Šmilauera, Slovensko v praveku od Jana Eisnera, Limes Romanus na Slovensku, Der römische Denarfund von Vyškovce aus der Frühkaiserzeit od Vojtěcha Ondorucha a iné. Z oblasti prírodných vied to boli napr. práce Zdeňka Frankenbergera Antropológia starého Slovenska alebo Katalóg Coleopter Slovenska a Podkarpatskej Rusi od Jana Roubala.
V edícii Prednášky USŠ vyšli prednášky Eduarda Beneša Masarykovo ponímanie ideje národnej a problém jednoty československej a Kamila Kroftu Stará ústava česká a slovenská.5
Z edície Pramene USŠ možno spomenúť napr. publikáciu Kniha Žilinská pripravenú Václavom Chaloupeckým alebo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft, Starý a nový vek Slovákov od Ľudovíta Štúra v edičnej príprave Jozefa Jiráska.
V edícii Slovenský archív, ktorá mala byť zameraná na pramene k dejinám Slovenska, vyšli len Stredoveké listy zo Slovenska, edične pripravené Václavom Chaloupeckým.
Samostatným edičným počinom bolo vydanie Básnických spisov P. J. Šafárika pripravené Janom Vilikovským.
Rozsiahla edičná činnosť spoločnosti zameraná tak na vedecké práce, ako aj na pramene sa realizovala s neveľkými finančnými a personálnymi možnosťami. O vydané publikácie bol veľký záujem, o čom svedčia aj bohaté vzájomné kontakty spoločnosti s viacerými významnými európskymi vedeckými inštitúciami. V zahraničí bol najväčší záujem o kompletné ročníky časopisu Bratislava, z knižných prác najmä o diela Vladimíra Šmilauera, Vojtěcha Ondroucha, Jana Eisnera a iných. Za získané publikácie partnerské inštitúcie zasielali vlastnú vedeckú produkciu. Takto sa budovala vedecká knižnica spoločnosti.
Súčasťou vedeckého života spoločnosti bola bohatá prednášková činnosť. Prednášky odzneli napr. na valných zhromaždeniach, na zasadnutiach jednotlivých tried alebo odborných komisií. Učená spoločnosť Šafárikova pri organizovaní prednášok pozývala do Bratislavy mnohých vedcov aj zo zahraničia.
V rozvoji prírodných vied zohrala dôležitú funkciu výstavba a následná činnosť Hydrobiologickej stanice v Šamoríne, ktorá sa zameriavala na hydrobiologický výskum fauny a flóry na južnom Slovensku.
Vývin udalostí v Európe a v Československu koncom tridsiatych rokov 20. storočia poznačil aj ďalšie pôsobenie Učenej spoločnosti Šafárikovej.
Po vzniku slovenskej autonómnej vlády v októbri 1938 museli mnohí predstavitelia verejného života českej národnosti opustiť Slovensko. Spoločnosť tak prišla skoro o všetkých svojich predstaviteľov a Slovensko o značnú časť svojej vedeckej elity. Po vyhlásení Slovenskej republiky bol Ministerstvom školstva a národnej osvety v Bratislave 28.III.1939 do Učenej spoločnosti Šafárikovej menovaný na pozíciu vládneho komisára JUDr. Štefan Luby.6 Jeho menovaniu do funkcie predchádzalo faktické zrušenie Učenej spoločnosti Šafárikovej. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už 24.III.1939 svojim uznesením č. 6043/4/1939 nariadilo Učenú spoločnosť Šafárikovu rozpustiť, lebo jej činnosť bola v rozpore s vtedajším právnym stavom, pomermi a verejným záujmom.7
V zmysle stanov zaniknutej spoločnosti mal o jej majetku rozhodnúť akademický senát vtedy už Slovenskej univerzity. Ten rozhodol, že majetok Učenej spoločnosti Šafárikovej prešiel na novovzniknutú Slovenskú učenú spoločnosť. Jej zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 16.VI.1939. Predsedom novej vedeckej spoločnosti sa stal chemik a teológ František Valentin, generálnym tajomníkom jazykovedec Ľudovít Novák. Na čele duchovednej triedy stál teológ a filozof Alexander Spesz, prírodovednú triedu viedol lekár a predstaviteľ básnickej katolíckej moderny František Šubík (pseudonym Andrej Žarnov). Stanovy Slovenskej učenej spoločnosti boli schválené Krajinským úradom v Bratislave 31.VIII.1939.8
Význam a prínos Učenej spoločnosti Šafárikovej bol aj napriek krátkemu trvaniu značný. V nemalej miere sa zaslúžila, aj v súčinnosti s vysokoškolským akademickým prostredím, o organizovanie vedeckého života na Slovensku. Jej predstavitelia významnou mierou prispeli k rozvoju prírodovedných, lekárskych, technických a spoločenských vied. Časopis Bratislava si svojou vysokou odbornou úrovňou získal uznanie v Európe.
Archívne dokumenty z činnosti Učenej spoločnosti Šafárikovej boli pôvodne uložené v budove Univerzity Komenského v Bratislave. Bombardovaním v roku 1945 bola však väčšina z nich zničená. Písomnosti, ktoré v súčasnosti tvoria archívny fond, sú len dochovaným fragmentom, ktorý bol nájdený spolu s písomnosťami SAVU v pivničných priestoroch v budove na Štúrovej ulici č. 9 v Bratislave. Množstvo tvorili tri archívne krabice, šesť kníh a jeden kus pamätnej knihy spoločnosti. Archívne dokumenty boli zamestnancami Ústredného archívu SAV v minulosti usporiadané v chronologickom poradí a aj sprístupňované bádateľskej verejnosti. Archívna pomôcka – inventár však absentovala. Preto sme pristúpili k čiastočnému premanipulovaniu dokumentov a k tvorbe archívnej pomôcky. Štruktúra nového usporiadania zodpovedá vecnému hľadisku. Tvoria ju dve hlavné časti: prvá časť sa člení na päť skupín, druhú časť tvoria dve skupiny archívnych dokumentov. Štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
V štruktúre usporiadania archívnych dokumentov rímska číslica označuje hlavnú časť archívnych dokumentov (napr. I. Organizačno-odborná agenda). Veľké písmená latinskej abecedy označujú členenie na skupiny dokumentov (napr. IA. Materiály zo zasadnutí Predsedníctva).
Jazykom dokumentov boli popri slovenčine a češtine aj bulharčina, francúzština, srbčina, chorvátčina, slovinčina, macedónčina, poľština, nemčina, angličtina a portugalčina.
Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný archívny dokument alebo súbor archívnych dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. Časový údaj v okrúhlej zátvorke vyjadruje presah rozpätia archívneho fondu.
Prvá časť I. Organizačno-odborná agenda je členená do piatich skupín dokumentov: IA. Materiály zo zasadnutí Predsedníctva, IB. Organizačno-odborná a vedecká agenda, IC. Výmena publikácií, ID. Skladové knihy (Evidenčné knihy zaslaných publikácií) a IE. pamätná kniha. V prvej skupine archívnych dokumentov IA. Materiály zo zasadnutí Predsedníctva sa nachádzajú zachované pozvánky, prezenčné listiny účastníkov, zápisy zo zasadnutí, uznesenia a iné materiály prerokované na zasadnutiach predsedníctva Učenej spoločnosti Šafárikovej. Sú z rokov 1932–1937. V nasledujúcej skupine dokumentov IB. Organizačno-odborná a vedecká agenda je uložený spisový materiál vypovedajúci o práci spoločnosti, vedení kancelárie predsedu, generálneho tajomníka, agendy vyplatenia odmien pomocnému personálu, pracovných aktivít knižnice spoločnosti a iné. Rozsah archívnych dokumentov danej skupiny ohraničuje obdobie rokov 1927–1940. Tretiu skupinu dokumentov IC. Výmena publikácií tvorí spisový materiál približujúci podstatnú náplň činnosti spoločnosti, ktorou bolo aj budovanie medzinárodných kontaktov a stykov. Výmenou za publikácie spoločnosti sa získavali cenné zahraničné publikácie a vytvárali sa aj osobné kontakty a väzby v rôznych vedeckých a iných kultúrno-pamäťových inštitúciách. Najpočetnejšia výmena sa realizovala v štátoch na Balkáne – dnešné Srbsko, Chorvátsko a Slovinsko. Z ďalších krajín to boli Francúzsko, Rakúsko, Poľsko a iné. Bohatý kontakt bol s inštitúciami v Prahe. Časový rozsah dokumentov tvoria roky 1927–1939. Do nasledujúcej skupiny dokumentov ID. Skladové knihy (Evidenčné knihy zaslaných publikácií) sú zaradené evidenčné knihy zaslaných publikácií spoločnosti rozdelené na Zborníky, Prednášky, Práce, Pramene a Slovenský archív. Evidencia bola vedená aj po zrušení Učenej spoločnosti Šafárikovej v roku 1939, a to v rámci činnosti nástupníckej organizácie – Slovenskej učenej spoločnosti až do roku 1944. Kníh v pevnej väzbe je päť kusov a evidencia je z rokov 1937–1939 (1944). Poslednú skupinu IE. Pamätná kniha tvorí pamätná kniha spoločnosti, do ktorej sa v priebehu rokov 1928, 1934, 1937, 1938 zapisovali významné návštevy (sú v nej záznamy od osobností ako napr. Milan Hodža, Robert Wiliam Seton–Watson).
Druhá časť II. Hospodárska agenda je rozdelená do dvoch skupín archívnych dokumentov IIA. Účtovná agenda a IIB. Daňová agenda. Do prvej skupiny dokumentov IIA. Účtovná agenda sú zaradené bankové výpisy, oznamy o pohybe na účtoch spoločnosti za obdobie rokov 1935–1939. V druhej skupine IIB. Daňová agenda sú uložené dokumenty týkajúce sa daní, daňových priznaní, platieb a pod. Skupinu archívnych dokumentov ohraničujú roky 1934–1939.
Rozsah archívneho fondu Učená spoločnosť Šafárikova je neveľký; tvorí ho len sedem archívnych krabíc s 97 inventárnymi jednotkami. Časový rozsah spadá do obdobia rokov 1927–1939. Dokumenty však zasahujú aj do neskoršieho obdobia, až do roku 1944. Je to v prípade skupiny ID. Skladové knihy (Evidenčné knihy zaslaných publikácií), v ktorej sú knihy pevne viazané a záznamy pokračujú v chronologickom slede až do roku 1944. Dokumenty približujúce pôsobenie filozofa Svätopluka Štúra vo funkcii tajomníka kancelárie spoločnosti siahajú do roku 1940, keď mu nové vedenie Slovenskej učenej spoločnosti ukončilo pracovný pomer. Tieto dokumenty sú uložené v skupine IB. Organizačno-odborná a vedecká agenda. Z pôvodného počtu šesť kníh sme jednu knihu vyčlenili a na základe pertinenčného hľadiska zaradili do archívneho fondu Slovenská učená spoločnosť. Z pôvodného usporiadania neboli vyradené žiadne dokumenty. Takisto sú zachované všetky pôvodné spisové obaly. Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky a čísla vpravo archívne krabice.
Archívne dokumenty Učenej spoločnosti Šafárikovej môžu slúžiť záujemcom o dejiny novodobej vedy na Slovensku v rámci existencie 1. Československej republiky. Podávajú informácie o začiatkoch formovania spoločenských, prírodovedných, lekárskych a technických vied v danom čase a o ich prepojení s vysokoškolským prostredím vtedajšej Univerzity Komenského v Bratislave.
Archívny fond premanipuloval, určil a ohraničil zamestnanec Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko a v roku 2018 sprístupnil bádateľskej verejnosti pod názvom Učená spoločnosť Šafárikova 1927–1939 (1944) fond právneho predchodcu SAV.
1) Všeobecné informácie o vzniku Učenej spoločnosti Šafárikovej sme čerpali z BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1967, s. 35-71, ISBN 71-058-67; KOVÁČ, Dušan a kol.: Dejiny Slovenskej akadémie vied. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2014,s. 42-52, ISBN 978-80-224-1316-9; Bratislava, časopis Učené společnosti Šafaříkovy, roč. 1., Bratislava 1927.
2) Stanovy Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě (Zkratka USŠ).In: Bratislava, časopis Učené společnosti Šafaříkovy, roč. 1., Bratislava 1927, s. 575-580.
3) Zprávy USŠ. In: Bratislava, časopis Učené společnosti Šafaříkovy, roč. 1., Bratislava 1927, s. 151-152.
4) BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 1967, s. 60, ISBN 71-058-67.
5) BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 1967, s. 65-71, ISBN 71-058-67.
6) Oznámenie MŠANO v Bratislave o menovaní Štefana Lubyho vládnym komisárom pre Učenú spoločnosť Šafárikovu, fond Učená spoločnosť Šafárikova, arch. šk. 2, inv. j. 66, Ústredný archív SAV Bratislava.
7) Bližšie o zániku spoločnosti pozri BOKES, František: Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 1967, s. 68-69, ISBN 71-058-67. Prevzatie majetku USŠ, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 4, Ústredný archív SAV Bratislava.
8) Stanovy SUS, fond Slovenská učená spoločnosť, arch. šk. 1, inv. j. 5, Ústredný archív SAV Bratislava.
| ČSR | Československá republika |
| arch. šk. | archívna škatuľa |
| inv. j. | inventárna jednotka |
| ISBN | International Standard Book Number (Medzinárodné štandardné číslo knihy) |
| MŠANO | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| SAV | Slovenská akadémia vied |
| SAVU | Slovenská akadémia vied a umení |
| SUS | Slovenská učená spoločnosť |
| USŠ | Učená spoločnosť Šafárikova |
