Názov fondu: | Učená spoločnosť Šafárikova |
Skrátený názov fondu: | USŠ |
Evidenčné číslo: | 36403 |
Pôvodca: | Učená spoločnosť Šafárikova |
Klasifikačná schéma: | H/I.1 Ústredné vedeckovýskumné inštitúcie |
Pomôcka: | inventár |
Časový rozsah: | 1927–1939 (1944) |
Rozsah: | 0,84 bm. (7·kr.) |
Počet inventárnych jednotiek: | 97 |
Spracovateľ: | Hučko, Ján |
Zostavovateľ pomôcky: | Hučko, Ján |
Schvaľovateľ: | Gubášová Baherníková, Jana |
Rok spracovania: | 2018 |
Stav k: | 31.XII.2018 |
Poznámka: | fragment |
Príbuzné fondy: | Slovenská učená spoločnosť ((1935) 1939–1944) Slovenská akadémia vied a umení (1942–1955) Umelecká a vedecká rada (1945–1951) Luby, Štefan, st. – osobný fond (1932–1976 (1978)) |
Učená spoločnosť Šafárikova (USŠ) vznikla v roku 1926 na pôde Univerzity Komenského v Bratislave. Iniciatívu pri zriadení tejto inštitúcie vyvíjali univerzitní profesori; literárny historik Albert Pražák, jazykovedec Miloš Weingart a právnici Otakar Sommer, Richard Horna a Rudolf Rauscher. Hlavnou úlohou USŠ bol sústavný vedecký výskum Slovenska, Podkarpatskej Rusi a celej ČSR a Slovanstva vôbec. Spoločnosť garantovala vedeckú prácu, publikačnú a prednáškovú činnosť. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení 2.XII.1926 bol do funkcie predsedu spoločnosti zvolený právnik Augustín Ráth, hlavným tajomníkom sa stal Albert Pražák. USŠ sa členila na duchovednú triedu a prírodovednú triedu. Za predsedu duchovednej triedy bol zvolený Josef Hanuš, tajomníkom sa stal Rudolf Rauscher. Predsedom prírodovednej triedy sa stal Kristián Hynek a tajomníkom Zdeněk Frankenberger. Zároveň sa rozhodlo o vydávaní vedeckého časopisu spoločnosti s názvom Bratislava. Časopis Bratislava sa stal počas celého trvania spoločnosti publikačným priestorom pre jej členov. V priebehu jedenástich rokov vyšlo celkom jedenásť ročníkov. Časopis Bratislava začal byť žiadaný v zahraničných vedeckých spoločnostiach, združeniach, zväzoch, redakciách, knižniciach, múzeách a archívoch. USŠ si takto vytvorila sieť výmenných kontaktov s Prahou, Viedňou, Parížom, ale aj s centrami krajín Balkánu. Z významných edičných počinov USŠ možno uviesť edičné rady Práce USŠ, Prednášky USŠ, Pramene USŠ a Slovenský archív. Samostatným edičným počinom bolo vydanie Básnických spisov P. J. Šafárika. V rozvoji prírodných vied zohrala dôležitú funkciu výstavba a následná činnosť Hydrobiologickej stanice v Šamoríne, ktorá sa zameriavala na hydrobiologický výskum fauny a flóry južného Slovenska. Význam a prínos USŠ bol aj napriek jej krátkemu trvaniu značný. V súčinnosti s vysokoškolským akademickým prostredím sa zaslúžila o organizovanie vedeckého života na Slovensku počas 1. ČSR. Jej predstavitelia prispeli významnou mierou k rozvoju prírodovedných, lekárskych, technických a spoločenských vied. Vývin udalostí v Európe a v Československu koncom tridsiatych rokov 20. storočia poznačil aj ďalšie pôsobenie USŠ. Krátko po vzniku Slovenskej republiky bola 24.III.1939 zrušená a jej majetok prešiel na novovzniknutú Slovenskú učenú spoločnosť. |