Logo ÚA SAVLogo SAV
Home » Fonds » Personal fonds » Smolen, František
Information about fond
PDF file (slovak language)

Úvod k inventáru

Docent RNDr. František Smolen, CSc. pochádza z Oravy. Narodil sa 4.X.1928 v Pucove. Po maturite v Dolnom Kubíne a po smrti matky musel nastúpiť do zamestnania, aby si vytvoril podmienky pre ďalšie štúdium. Po ročnej prestávke sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. V r. 1954 ukončil štúdium špecializáciou meteorológia a klimatológia a nastúpil ako asistent na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodovedeckej fakulty UK. O rok neskôr sa prihlásil za interného ašpiranta do Zemepisného ústavu SAV v odbore meteorológia a klimatológia. Kandidátsku prácu na tému „Niektoré zákalové charakteristiky vzduchu podľa aktinometrických meraní“ obhájil v r. 1960. Po vytvorení samostatného ústavu meteorológie a klimatológie SAV pracoval na tomto pracovisku až do jeho včlenenia do Geofyzikálneho ústavu SAV v r. 1975, pričom od r. 1969 stál na jeho čele. V r. 1967 sa habilitoval na docenta pre odbor meteorológia a klimatológia na Prírodovedeckej fakulte UK. V r. 1988 mu bola udelená na základe obhajoby doktorskej dizertačnej práce „Priestorové a časové zmeny radiačných tokov v prízemnej vrstve atmosféry“ vedecká hodnosť doktora fyzikálno-matematických vied. v Geofyzikálnom ústave SAV pracoval F. Smolen ako vedúci Oddelenia fyziky prízemnej vrstvy atmosféry. Okrem toho pôsobil postupne vo Vedeckom kolégiu (VK) SAV pre matematiku, fyziku, astronómiu a jadrový výskum, vo VK matematicko-fyzikálnych vied a vo VK astronómie, geofyziky, geodézie a meteorológie. Bol členom rôznych komisií pre vedeckých kolégiách SAV, resp. Predsedníctve SAV, ako napr. Komisia pre koordináciu výskumu v Tatrách, Československá komisia pre INTERKOZMOS. Koordinoval hlavnú úlohu Štátneho plánu základného výskumu, bol riešiteľom viacerých čiastkových úloh, členom Československého národného komitétu pre vzťahy Slnko–Zem. Po vytvorení aktiometrickej základne pri meteorologickom observatóriu na Skalnatom Plese viedol tento útvar a podieľal sa na medzinárodnej spolupráci KAPG. Zúčastnil sa na výskumných prácach Medzinárodného programu IBP a na medzinárodných experimentoch KOPEX ´86 a BOHUNICE ´89. F. Smolen má aj bohaté pedagogické skúsenosti. Externe prednášal na viacerých vysokých školách, napr. na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, Elektrotechnickej fakulte SVŠT a ako hosť na Univerzite M. C. Sklodowskej v Lubline. Bol aj školiteľom ašpirantov vo vednom odbore meteorológia a klimatológia ako aj členom komisie pre obhajoby kandidátskych prác. Zoznam vedeckých prác doc. Smolena sa blíži k číslu sto. Je spoluautorom dvoch rozsiahlych monografií „Klíma Tatier“ a „Klíma a bioklíma Bratislavy“.Za výsledky dosiahnuté vo vedeckej práci Predsedníctvo SAV udelilo F. Smolenovi v r. 1977 striebornú plaketu D. Štúra Za zásluhy v prírodných vedách a o rok neskôr pri príležitosti jeho päťdesiatin Pamätnú medailu SAV.

Písomný materiál tvoriaci Osobný fond F. Smolena odovzdal jeho autor do Ústredného archívu SAV v r. 2002 pri odchode z Geofyzikálneho ústavu SAV do dôchodku. Fond je spracovaný a roztriedený do siedmych základných vecných skupín. Obsahuje 567 inventárnych jednotiek z obdobia rokov 1949–2002, uložených v 16 archívnych škatuliach.

Prvou vecnou skupinou sú písomnosti pochádzajúce z vedeckej činnosti (I). delia sa na Rukopisy nepublikované, Rukopisy publikované, Tlačené práce a Vedecké podujatia. Rukopisy nepublikované (IA) tvoria Články a štúdie (IA1), Prednášky (IA2), napríklad pre vedecké spoločnosti, alebo k Svetovému meteorologickému dňu; Posudky (IA3) sa týkajú odborných štúdií, čiastkových úloh, diplomových a dizertačných prác. Rukopisy publikované (IB) majú v inventárnom zázname aj údaje o mieste publikovania, ktorým sú väčšinou odborné časopisy. Bibliografické údaje rovnako obsahujú aj Tlačené práce (IC). Vedecké podujatia (ID) sa skladajú z dvoch častí. Prvou sú konferencie, semináre a sympóziá (ID1) dokumentujúce aktívnu účasť F. Smolena aj s konkrétnym príspevkom. Najpočetnejšou podskupinou celého osobného fondu sú Správy zo služobných ciest (ID2) za obdobie 42 rokov.

Druhou vecnou skupinou sú Materiály z funkcií (II). Podskupina Vedecké funkcie (IIA) pozostáva z Funkcií v ČSAV (IIA1). Zachytáva činnosť F. Smolena v pracovnej skupine pre diaľkový výskum Zeme – INTERKOZMOS, v Československom národnom komitéte pre vzťahy Slnko–Zem, v pracovnej skupine medzivládneho programu UNESCO Človek a biosféra, v odborovom grémiu pre hodnotenie činnosti Ústavu fyziky atmosféry ČSAV a iné. Funkcie v SAV (IIA2) predstavujú pôvodcu fondu ako člena vedeckých kolégií SAV, člena Komisie grantovej agentúry pre vedy o Zemi a vesmíre a člena viacerých komisií pri Predsedníctve SAV. Je tu zdokumentované aj jeho pôsobenie v Ústave meteorológie a klimatológie SAV a v Geofyzikálnom ústave SAV. Rezortné funkcie (IIA3) sú zastúpené členstvom v spoločnej komisii doktorandského štúdia v odbore meteorológia-klimatológia. Podskupinu uzatvárajú Funkcie vo vedeckých spoločnostiach (IIA4) napr. Slovenská bioklimatologická spoločnosť a Slovenská geografická spoločnosť. Pedagogické funkcie (IIB) poskytujú obraz o bohatej pedagogickej praxi F. Smolena. Redaktorské funkcie (IIC) predstavujú F. Smolena ako vedeckého redaktora odborných prác. Poslednou podskupinou sú Celospoločenské funkcie (IID) ilustrované teoretickopraktickým seminárom Domu politickej výchovy Mestského výboru KSS v Bratislave.

Tretia vecná skupina Biografické materiály (III) sa člení na: Osobné doklady (IIIA) napr. rodný a krstný list, vysvedčenia a osvedčenia; vlastný životopis (IIIB); zoznam publikačnej činnosti (IIIC) a udelenie vedeckých hodností (IIID).

Štvrtá vecná skupina obsahuje Korešpondenciu (IV). Je zoradená abecedne podľa odosielateľa, resp. adresáta s uvedením počtu kusov.

Fotografie (V) tvoria ďalšiu vecnú skupinu. Zachytávajú výskum v teréne, stretnutia so zahraničnými spolupracovníkmi a kolegami na vedeckých podujatiach.

Vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VI) pozostáva väčšinou z posudkov a recenzií odborných prác F. Smolena, prípadne z novinových článkov.

Poslednou skupinou sú Práce iných autorov (VII). Sú to štúdie a články z vlastného, alebo príbuzných vedných odborov, ktorých autormi sú väčšinou kolegovia F. Smolena.

Docent F. Smolen sa významne podieľal na riadiacej i organizačnej činnosti SAV. Pod jeho vedením boli vybudované meteorologické observatóriá na Skalnatom Plese, v Mlyňanoch a v Bábe, ktoré v 70. rokoch patrili medzi najmodernejšie observačné pracoviská v Európe. Najviac úsilia však pôvodca tohto fondu venoval vedeckej a výskumnej práci. Položil základy pre systematické štúdium radiačných procesov v prízemnej vrstve atmosféry ako vednej disciplíny. Výsledky, ktoré dosiahol pri štúdiu vyžarovania aktívneho povrchu, spätného žiarenia atmosféry a bilancie žiarenia v dlhovlnnej oblasti slnečného spektra boli nielen mimoriadne cenné, ale vôbec prvé na našom území.