Úvod k inventáru

Akademik Jozef Čabelka, doktor technických vied, člen korešpondent ČSAV, riadny profesor Strojníckej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave sa narodil 15.II.1910 v Holíči. Po ukončení strednej školy v Hodoníne študoval na Vysokej škole technickej v Brne strojárstvo konštrukčného smeru a silnoprúdovú elektrotechniku. Po ročnej praxi študoval na Vysokej škole zváračskej v Paríži (École supérieure de soudure autogéne), po úspešnom štúdiu obdržal titul E.S.S.A. inžinier–zvárač.

Pracoval v zahraničí v závodoch Air-Liquide a Babcock Wilcoc, neskôr nastúpil ako inžinier v Banskej a hutnej spoločnosti v Bohumíne, kde ho poverili vybudovaním oddelenia pre výrobu prídavného materiálu pri zváraní kovov. Absolvoval študijnú cestu do Švédska a pracoval v Laboratóriách i v závode firmy ESAB v Göteborgu. Kovoznalectvo a problematiku zvárania študoval v Nemecku, v Kralovej huti, Bismarkovej huti a Kruppových závodoch. Skúsenosti nadobudnuté v cudzine uplatnil u Banskej a hutnej spoločnosti, ktorú evakuovali za okupácie z Bohumína do Vamberku. Tu vybudoval jednu z najmodernejších elektródovní v Európe a zaviedol aj nový druh výroby: obalené elektródy pre zváranie ocelí a tavidlá pre tvrdé spájkovanie liatiny, farebných a bielych kovov pri opravárstve. Vybudoval tu zváračskú školu, kde vyškolil okolo 1200 odborníkov a vypracoval normy „Predpisy pre skúšanie materiálu pre tavné zváranie“. Za vyriešenie problému metalurgickej zvariteľnosti mäkkých ocelí obdržal doktorát technických vied. Stal sa odborným poradcom viacerých závodov (Škodových závodov v Plzni, ČKD, Baťu, Mostární Ippen, Kolínskej vagónky, Závodov Righofen, Tatra Praha Mostárne a Válcovne Karlovej huti, Železnickej dielne Nimburk a Vrútky).

V roku 1942 bol vymenovaný za mimoriadneho a v roku 1947 za riadneho profesora Slovenskej vysokej školy technickej pre odbor mechanickej technológie. Vybudoval na Slovenskej vysokej škole technickej tri druhy postgraduálneho štúdia a to v odboroch zvárania, tvárnenia a fyziky kovov. Na špecializovanom nadstavbovom štúdiu pre výchovu inžinierov–zváračov, Inžiniersko-zváračskom inštitúte študovalo aj veľa odborníkov zo zahraničia. Zastával funkciu prodekana Slovenskej vysokej školy technickej pre vedu a výskum a bol prednostom Ústavu mechanickej technológie.

Po roku 1945 sa podieľal na vybudovaní kovorobných a strojárenských závodov na Slovensku, zastával funkciu riaditeľa znárodneného kovopriemyslu na Slovensku do roku 1949.

Od roku 1949 ako riaditeľ buduje v Bratislave významné pracovisko Výskumný ústav zváračský. V tejto funkcii sa prejavila organizátorská schopnosť akademika Čabelku, ako aj pozoruhodná agilnosť v zavádzaní novej technológie. Pod jeho vedením sa tu riešili viaceré štátne úlohy, ktoré vyplynuli z potrieb znárodneného hospodárstva. Rad patentov akademika Čabelku bol prihlásený v zahraničí a viac ako 50 výrobkov jeho konštrukcie zaviedli v ČSSR do výroby. Exponáty Výskumného ústavu zváračského pozostávajúce z prototypov najmodernejších zváracích strojov sú pravidelne vystavované na medzinárodných výstavných trhoch v ČSSR aj v zahraničí. Lis Výskumného ústavu zváračského – 1000 získal na medzinárodnej výstave v Bruseli v r. 1958 „Veľkú cenu“. Činnosť Výskumného ústavu zváračského bola viackrát ocenená vládou ČSSR a je uznávaná aj v zahraničí, o čom svedčia početné delegácie vo Výskumnom ústave zváračskom z cudziny. Pod záštitou akademika Čabelku sa konali každoročne zváračské kongresy s medzinárodnou účasťou. Ústav obdržal čestné uznanie ZSSR v rámci 10. výročia sovietsko-československej vedeckej spolupráce.

Aktívne sa akademik Čabelka podieľal na budovaní SAV. Za riadneho člena akademika ho vymenovali pri jej založení 23.VI.1953, za člena korešpondenta ČSAV 18.XI.1952. Od 23.VII.1953 bol predsedom technickej sekcie SAV, zastával aj funkciu druhého podpredsedu SAV. Stal sa predsedom Komisie pre výchovu vedeckých ašpirantov, členom Energetickej komisie pri SAV a predsedom Komisie pre vodné dielo na Dunaji pri SAV. V rámci SAV založil a riadil Laboratórium strojníctva a hutníctva SAV (Ústav kovových materiálov SAV) a Laboratórium hutníckej technológie v Košiciach.

Je vedcom pedagógom s bohatou publikačnou činnosťou. Napísal a vydal rad monografií a skrípt: Metalografia (skriptá, 1944, 1959, Slovenská vysoká škola technická), Metalurgická zvariteľnosť mäkkých konštrukčných ocelí (1948, SAVU), Náuka o materiáli (skriptá, 1947, 1950, 1954, Ústav mechanickej technológie), Rezanie kyslíkom I. Povrchové kalenie plameňom (skriptá, 1948, Ústav mechanickej technológie), Odporové zváranie (skriptá, 1953, Slovenská vysoká škola technická), Výroba povliekaných a platovaných konštrukčných ocelí (1953, SAV), Jadrová fyzika kovov (skriptá, 1955, Slovenská vysoká škola technická), Schweissbartbreitpfrufung (1956, Výskumný ústav zváračský), Ĺ essai de soudabilité metallurgiqué (1957, Výskumný ústav zváračský), L influence de ĺ oxygéne sur la ténacité et la vieitlissement des aciers (1958, Výskumný ústav zváračský).

Napísal okrem toho rad štúdií a článkov, ktoré publikoval v „Strojníckom obzore“, „Svařování“, „Technikovi“, „Soudure autogéne francais“, „Schweisstechnik“ ai. V roku 1967 bol okrem spoluautorstva zodpovedným redaktorom zborníka „Mechanická technológia“. Založil a redigoval časopisy „Zváranie“, „Zváračský zborník“ a „Kovové materiály SAV“.

V rámci nadväzovania a udržiavania stykov s poprednými vedeckými pracovníkmi na celom svete prednáša akademik Čabelka na medzinárodných konferenciách z rôznych technických oborov, najmä však zvárania, hutníctva, strojárenstva, technológie fyziky a atomistiky. Zúčastňuje sa na rokovaniach medzinárodných spoločností, ktorých je členom, najmä International institut of Welding (I.I.W., Londýn), Electro and Ion Beam Science and Technology (New York), Institut of Metalls (Londýn) a Societé des Ingenieres des soudure (Paríž). Je členom aj celoštátnych vládnych komisií a spoločností napr. vládnej Komisie ČSSR pre otázky technologického rozvoja, Komisie energetického plánu ČSSR, pracovnej skupiny Ministerstva plánovania SSR, je predsedom Vedeckotechnickej spoločnosti pre zváranie, členom Vedecko-technickej spoločnosti pre hutníctvo a zlievarenstvo ai.

Za podnetnú vedecko-výskumnú, pedagogickú a aj popularizačnú činnosť bol akademik Čabelka neraz vyznamenaný a odmenený. Za prácu „Zvariteľnosť mäkkých konštrukčných ocelí“ obdržal v medzinárodnej súťaži Cenu I. stupňa Lincoln Welding Foundation Cleveland USA (1947).

Za výsledky dosiahnuté v odbore zvárania mu udelili Vedeckú cenu mesta Bratislavy v r. 1950. Titul Laureát štátnej ceny obdržal v r. 1952. Za výsledky dosiahnuté v budovaní hutníctva bol v r. 1954 odmenený Ministerstvom hutí a rudných baní odznakom vzorného pracovníka. V r. 1959 obdržal cenu „Za vynikajúcu prácu“ a „Cenu I. stupňa Juraja Dimitrova“. V r. 1960 obdržal diplom Dr. Ing. h.c. Vysokej školy tažkého strojárenstva v Magdeburgu.

Materiály akademika Jozefa Čabelku prevzal Ústredný archív SAV v r. 1977 a sú uložené v 24 archívnych škatuliach.

Materiály z vedeckej činnosti akademika Čabelku (I) sa delia na nepublikované rukopisy (A), ktoré obsahujú dizertačnú prácu (1), vysokoškolské prednášky (2), zadávacie štúdie štátnych výskumných úloh (3) a štúdie, prednášky a články (4). Zaradené sú tu materiály z konferencií (5), pretože obsahujú prednesené referáty, diskusné a iné príspevky. Nasledujú patentové prihlášky (6), expertízy, návrhy a pripomienky (7), ktoré dokumentujú šírku Čabelkovho záujmu nielen o problematiku v technickej oblasti, ale aj jeho spoločenskú angažovanosť. Pomerne málo sa zachovalo jeho posudkov kandidátskych a dizertačných prác (8). Podskupinu uzatvárajú jeho príležitostné prejavy (9), t.j. populárnovedné príspevky určené najmä pre rozhlas. Publikované rukopisy (B) obsahujú chronologicky uložené monografie (1) a štúdie a články (2). Z vytlačených prác (C) sa zachovali knižné publikácie (1), štúdie a články (2) a skriptá (3). Vedecká dokumentácia (D) je pomerne malá. Je rozdelená na publikácie, časopisy, tlač (1), rukopisy iných autorov (2), posudky iných autorov na kandidátske a dizertačné práce (3) a správy a štatúty z podnikov (4).

Obsiahly je materiál akademika Čabelku z pôsobenia vo vedeckých a pedagogických funkciách, ako aj v komisiách a spoločnostiach (II). Materiály z pôsobenia vo funkciách domácich, vedeckých, školských a rezortných (A) dokumentujú činnosť akademika Čabelku v ČSAV, SAV (1), na Slovenskej vysokej škole technickej (2), v komisiách rezortných a najmä bohatých materiálom ako riaditeľa Výskumného ústavu zváračského (3). Zachovaný je tiež materiál z funkcií medzinárodných (B), bohatý je z jeho pôsobenia v International Institute of Wolding, kde zastával funkciu člena predsedníctva. Rozsahom menej je dokumentované jeho pôsobenie vo funkciách politických (C), viac vo funkciách redakčno-vydavateľských (D).

V skupine biografických materiálov (III) sú vlastné životopisy a dotazníky Čabelku (A), návrhy na udelenie vedeckých hodností a cien (B) a jeho správy o činnosti v SAV (C).

Korešpondencia (IV) je rozdelená na prijatú (A) a odoslanú (B). Je zoradená v abecednom slede a chronologicky. Charakterizuje do značnej miery jeho vedecké styky s poprednými vedeckými pracovníkmi v zahraničí.

Materiálu o akademikovi Čabelkovi (V) nie je veľa a je rozdelený na posudky jeho vedecko-výskumných prác (A) a články, ktoré hodnotia jeho činnosť pri príležitosti 50- a 60-ročného jubilea.