Fond Štátneho meteorologického a geomagnetického observatória (ďalej ŠMaGO) vznikol z činnosti observatória v Starej Ďale. Observatórium začalo oficiálne svoju činnosť v septembri v r. 1900. Pokračovalo v pozorovaniach súkromného observatória, ktoré na svojom tamojšom majetku založil Dr. Mikuláš Konkoly-Thege a koncom 60. rokov 19. storočia zahájil meteorologické, astronomické a geomagnetické pozorovania. Napriek tomu, že observatórium bolo súkromným majetkom (až v r. 1901 prišlo pod štátnu správu, ale riaditeľom ostal Dr. M. Konkoly-Thege) malo priaznivé podmienky pre rozvoj svojej činnosti. Dr. Konkoly-Thege sa stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti a z tejto funkcie sa snažil podporovať jeho činnosť vhodným materiálnym a personálnym zabezpečením.
Po vzniku I. ČSR prevzalo observatórium do svojej starostlivosti Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe. Do funkcie riaditeľa v r. 1923 menovalo Dr. Jiřího Kavána a neskôr dočasného správcu Dr. Bohumila Šternberka. Štruktúra ústavu sa v podstate nezmenila. Jeho ďalšiemu rozvoju, zodpovedajúcemu požiadavkám modernej vedy chýbali primerané finančné prostriedky. Negatívnou stránkou pre observatórium z odborného hľadiska bolo jeho nevýhodné umiestnenie vzhľadom na astronomické pozorovania, ktoré vyžadujú vyššie zemepisné polohy. Výsledkom bolo zrušenie tamojšieho astronomického oddelenia v r. 1938. V tom istom roku sa však Stará Ďala v dôsledku politických a štátoprávnych zmien (Viedenská arbitráž) stala na šesť nasledujúcich rokov súčasťou Maďarska. Riaditeľom sa stal Dr. Kálmán Kenessy, ktorý viedol ústav až do r. l945. Počas 2. svetovej vojny observatórium okrem bežnej pozorovacej činnosti fungovalo aj ako vojenská meteorologická stanica. Vojnové udalosti pocítil ústav najmä v tom, že v r. 1944 bola časť meracích prístrojov evakuovaná.
Po oslobodení prevzal observatórium do svojej správy vtedajší Štátny hydrologický a meteorologický ústav v Bratislave. Geofyzikálnu zložku observatória prevzalo do svojho rezortu Povereníctvo školstva a osvety v r. 1946. Vedenie observatória prevzal profesor Štefan Ochaba. Nový rozmach ústavu nastal od r. 1948, kedy bola jeho činnosť legalizovaná zákonom SNR č. 29 z 12.XI.1948 a vzniklo Štátne meteorologické a geomagnetické observatórium v Hurbanove. (Obec Stará Ďala bola v júni 1948 premenovaná na Hurbanovo) V r. 1954 prešlo observatórium od Povereníctva školstva do správy Slovenskej akadémie vied. Od r. 1957 sa observatórium stalo organickou súčasťou Geofyzikálneho ústavu SAV s oficiálnym názvom Geofyzikálne laboratórium Hurbanovo. Jeho riaditeľom sa stal Ing. Eduard Csitneki. Táto redukcia výskumnej činnosti pracoviska v Hurbanove vyplynula z rozvoja a špecializácie jednotlivých vedných disciplín. Dokumentácia o materiálnom a personálnom zabezpečení počas okupácie hovorí o ročnom rozpočte vo výške 28 044 forintov a 3 stálych zamestnancoch. Rozpočet na rok 1945 pri 6 zamestnancoch predstavoval 70 000 Kčs. V roku 1948 malo observatórium 8 pracovníkov, v r. 1953 pri tom istom počte ľudí rozpočet činil 170 000 Kčs. V roku 1962 malo laboratórium 12 zamestnancov. Pretože observatórium v Hurbanove sa stalo súčasťou SAV, jeho spisový materiál zahrňujúci roky 1882–1965 bol prevzatý v r. 1969 na trvalú úschovu a odborné spracovanie do Ústredného archívu SAV.
Z činnosti observatória sa zachovalo pomerne málo spisového materiálu, čo možno pravdepodobne pripísať viacerým politickým zmenám, ktoré postihli územie, na ktorom sa ústav nachádzal. Zachovaný spisový materiál sa člení na dve základné skupiny: A – administratívna a B – účtovná.
Prvú časť materiálu skupiny A tvoria knihy – podacie protokoly. Zachovalo sa z nich len 5 kusov z rokov 1932–1938, 1945, 1947 a 1948. Skutočnosť, že podacie protokoly ako základný orientačný materiál sa zachovali v minimálnom rozsahu štyroch rokov nedovoľuje si vytvoriť reálnu predstavu o celkovom množstve spisového materiálu, ktorý sa sám o sebe nezachoval. Druhú časť skupiny A tvorí vlastný spisový materiál. Z počiatočného obdobia činnosti observatória zahrňujúceho roky 1899–1917 sa zachovali spisy týkajúce sa hospodárskej správy majetku observatória (nájomné a darovacie zmluvy pozemkov, resp. budov, adaptačné a stavebné práce na hospodárskych budovách, rozpočty finančných nákladov a pod.).
Z obdobia I. ČSR sa zachoval len celkom nepodstatný zlomok materiálu z rokov 1923 a 1936. Minimálne množstvo písomného materiálu z obdobia rokov 1918–1938 je pravdepodobne spôsobené tým, že v roku 1938 pred okupáciou južného Slovenska bola administratíva observatória aj s časťou meracích prístrojov evakuovaná čiastočne do Prešova, čiastočne na územie Čiech. K ďalšej evakuácii došlo zasa v roku 1944, tentoraz do Maďarska. Preto nemožno vylúčiť možnosť, že časť evakuovaného spisového materiálu sa nachádza v archíve príslušného vedeckého pracoviska v Budapešti, resp. Ondřejove u Prahy. V materiáli Státní observatoře v Ondřejove, sústredenom v Ústrednom archíve AV ČR sa nachádza 8 ks protokolov Štátneho meteorologického a geomagnetického observatória v Starej Ďale z rokov 1920–1936.
Po obsahovej stránke najbohatší a relatívne najkompletnejší materiál z činnosti observatória je z obdobia rokov 1939–1965. Od tejto doby v záujme prehľadnosti je materiál rozdelený do štyroch tematických skupín v rámci každého kalendárneho roku.
I. – do prvej skupiny patria spisy, dokumentujúce vlastnú výskumnú činnosť observatória (plány, resp. výkazy výskumnej činnosti observatória za jednotlivé roky, odborná korešpondencia s domácimi i zahraničnými vedeckými ústavmi, návštevy vedeckých pracovníkov v observatóriu, správy zo študijných ciest jednotlivých pracovníkov, spolupráca observatória na výskumných programoch medzinárodného rozsahu atď.).
II. – druhú skupinu (najmenej obsiahlu) tvoria výsledky vlastných pozorovaní a meraní observatória. Dávali sa k dispozícii pre potreby príbuzných vedných odborov ako je geológia, banský výskum, letecká meteorológia a pod. (kópie magnetogramov, magnetické elementy, údaje o zemskej deklinácii).
III. – kvantitatívne najobsiahlejšia je tretia skupina obsahujúca spisy hospodársko-administratívneho charakteru (finančné rozpočty, resp. návrhy, objednávky meracích prístrojov, pracovných pomôcok, odevov, časopisov a kníh, hospodárska správa majetku observatória, adaptácie budov, inventárne súpisy hnuteľného i nehnuteľného majetku atď.).
IV. – štvrtou skupinou je materiál týkajúci sa personálnych vecí zamestnancov (pracovné zmluvy, platy, odmeny, sociálne poistenie, evidencia práceneschopnosti, dovoleniek a pod.).
Druhá základná skupina B obsahuje účtovnú agendu observatória. Materiál je zachovaný len z rokov 1946–1952 a 1960–1964 (účtovné doklady, faktúry, poštovné poplatky a iné). Do tejto skupiny patrí i 12 ks účtovných kníh z rokov 1920–1963.
Fond ŠMaGO je spracovaný chronologicky, pričom pri materiáli z rokov 1899–1938 sa časová jednotka (kalendárny rok) zhoduje s inventárnou jednotkou. Spisy z obdobia 1939–1965 sú rozdelené do spomínaných štyroch vecných skupín v každom roku a každá tvorí inventárnu jednotku. Tento spôsob usporiadania fondu je určený malým rozsahom zachovaného spisového materiálu z činnosti observatória do r. 1939. Materiál fondu ŠMaGO v Hurbanove je uložený v 20 škatuliach.
Fond dokumentuje činnosť druhého najstaršieho ústavu akadémie. Podáva svedectvo o jeho rozvetvenej spolupráci so zahraničnými ústavmi v Anglicku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Indonézii, Japonsku, NDR, Nigérii, USA, ZSSR atď. Dokazuje tiež účasť pracovníkov na výskumných programoch medzinárodného rozsahu: Medzinárodný rok slnka, Medzinárodný geofyzikálny rok a pod. Osobitnú pozornosť si zasluhuje materiál II. vecnej skupiny, ktorý obsahuje údaje a výsledky získané vlastnými pozorovaniami a meraniami. Tieto však v novšom období bude treba konfrontovať s údajmi vo fonde Geofyzikálneho ústavu SAV.
