25. máj 2022 (streda)
11.00 - 13.00 Prezentácia účastníkov
13.00 - 14.00 Otvorenie konferencie
14.00 - 15.00 1. BLOK moderuje doc. PhDr. Juraj Roháč, CSc.
Doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD.,
Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta
Archontológia a moderná slovenská historiografia. Perspektívy výskumu v najbližších desaťročiach.
Príspevok v stručnosti predstaví dejiny archontológie na Slovensku. Informuje o aktuálnom stave bádania. Pomenuje možnosti a perspektívy modernej archontológie, v spolupráci s vedeckou genealógiou a výskumom spoločenských elít.
PhDr. Michal Duchoň, PhD.,
Archív mesta Bratislavy
Mestské elity raného novoveku. Metódy, terminológia, bádanie.
Príspevok sa bude venovať problematike bádania mestských elít v domácej a zahraničnej historiografi, ktoré vychádzajú z archontologických a prozopografických výskumov predstaviteľov tejto vrstvy mestského obyvateľstva. [ >>> ]
Príspevok sa bude venovať problematike bádania mestských elít v domácej a zahraničnej historiografi, ktoré vychádzajú z archontologických a prozopografických výskumov predstaviteľov tejto vrstvy mestského obyvateľstva. S tým súvisí a otázka nevyjasnenej terminológie a načrtnutie možných tendencii vývoja. Autor vychádza z premís vlastného výskumu mestských elít v mestskom prostredí malokarpatskej oblasti (Bratislava, Modra, Pezinok, Svätý Jur) s dôrazom na 17. storočie. [ <<< ]
15.00 - 15.30 Prestávka
15.30 - 16.30 2. BLOK moderuje PhDr. Štefan Hrivňák
Mgr. Miroslav Baranek, Archív mesta Bratislavy
Archontológia zemepanských úradníkov panstiev Bytča a Strečno na sklonku feudalizmu (1794 — 1833).
V príspevku sa zaoberáme archontológiou zemepanských úradníkov panstiev Bytča a Strečno na sklonku feudalizmu (1794 – 1833), t.j. v období kedy tieto panstvá vlastnil knieža Mikuláš II. Esterházy (1765 – 1833). [ >>> ]
V príspevku sa zaoberáme archontológiou zemepanských úradníkov panstiev Bytča a Strečno na sklonku feudalizmu (1794 – 1833), t.j. v období kedy tieto panstvá vlastnil knieža Mikuláš II. Esterházy (1765 – 1833). Analyzujeme organizačno-správnu štruktúru týchto panstiev a personálne obsadenie jednotlivých pozícii a to od najvyššie predstavených úradníkov – prefekta, provízorov, až po ostatných zemepanských úradníkov na panstvách (fiškál, pokladník, obilník, pisári a pod.). Tiež približujeme jednotlivé archívne pramene (tabuľky úradníkov), na základe ktorých sme zostavili zoznamy úradníkov. V príspevku budú odprezentované aj archontologicko-biografické profily dvoch zemepanských úradníkov. Okrajovo sa venujeme aj téme nepotizmu a sociálnemu zabezpečeniu úradníkov a ich rodín. [ <<< ]
Mgr. Mária Feješová, PhD., MV SR, Štátny archív v Bratislave, pracovisko Archív Modra
Bratislavskí župani v 13. storočí – ich pôvod a význam v dejinách komitátu aj Uhorska.
Príspevok sa venuje vybraným osobnostiam vo funkcii župana Bratislavského komitátu v 13. storočí. V úvode autorka sumarizuje známe poznatky o kompetenciách a povinnostiach arpádovských županov. [ >>> ]
Príspevok sa venuje vybraným osobnostiam vo funkcii župana Bratislavského komitátu v 13. storočí. V úvode autorka sumarizuje známe poznatky o kompetenciách a povinnostiach arpádovských županov. Potom zameriava pozornosť na osobné profily županov, ich profesijnú kariéru v službách kráľa nielen na Bratislavskom hrade, ale aj v iných komitátoch Uhorska.Súčasťou osobného profilu župana je aj určenie jeho spoločenského postavenia, teda príslušnosť ku konkrétnemu aristokratickému rodu a pôvod tohto rodu. Príspevok sa v závere pokúsi zodpovedať otázku, či mali bratislavskí župani nejaký vplyv na transformáciu bratislavského kráľovského komitátu na šlachtickú samosprávu (stolicu). [ <<< ]
Mgr. Ľuboš Janaček, MV SR, Štátny archív v Bratislave
Personálne obsadenie úradov v Prešporskej stolici v rokoch (1611) 1665 – 1711.
Postupný proces viacerých kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien spojených s profesionalizáciou úradníctva viedol na začiatku 18. storočia k dotvoreniu samosprávnych štruktúr uhorských stolíc na modernom byrokratickom princípe. [ >>> ]
Postupný proces viacerých kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien spojených s profesionalizáciou úradníctva viedol na začiatku 18. storočia k dotvoreniu samosprávnych štruktúr uhorských stolíc na modernom byrokratickom princípe. Z archontologického hľadiska predstavujú na Slovensku títo úradníci dodnes takmer neprebádanú oblasť. Predkladaný príspevok si preto kladie za cieľ predstaviť úradnícke elity Prešporskej stolice v období raného novoveku. Pramennú bázu práce tvoria hlavne zachované kongregačné zápisnice a ich fragmenty, ktorých značná medzerovitosť nám umožňuje kontinuálne skúmať stoličnú problematiku až približne od druhej polovice 17. storočia. Prešporská stolica mala medzi ostatnými uhorskými stolicami pomerne významné postavenie, keďže priamo na jej území pôsobili v tomto období viaceré ústredné uhorské orgány, v ktorých mnohí stoliční úradníci aj neskôr pôsobili na významných postoch. Okrem personálneho obsadenia jednotlivých stoličných postov preto táto práca rozoberá aj otázky ohľadom ďalšieho pôsobenia a kariérneho postupu týchto úradníkov. [ <<< ]
16.30 - 16.50 Diskusia
0d 16.50 Individuálny program a večera
26. máj 2022 (štvtok)
9.30 - 10.10 3. BLOK moderuje Mgr. Branislav Geschwandtner
PhDr. Miroslav Martinický, MV SR, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči
Záznam ceremoniálu reštaurácií – prameň k dejinám archívov stolíc do roku 1723 (Liptovská, Oravská, Trenčianska a Turčianska).
Príspevok sa bude venovať porovnaniu záznamov ceremoniálu stoličných reštaurácií do roku 1723, ktorý je významným reorganizačným medzníkom verejnej správy a súdnictva v Uhorsku. [ >>> ]
Príspevok sa bude venovať porovnaniu záznamov ceremoniálu stoličných reštaurácií do roku 1723, ktorý je významným reorganizačným medzníkom verejnej správy a súdnictva v Uhorsku. V zákonnom článku č. 73 z roku 1723 sa prvýkrát priamo spomína stoličný archív v uhorskej legislatíve. Záznamy reštaurácií šľachtickej samosprávy stolíc sa zachovali až od roku 1543 (Zvolenská stolica) a prešli po formálnej stránke istým vývojom, ovplyvneným najmä osobou zostavovateľa zápisu – stoličného notára. Príspevok podrobnejšie porovná vývoj a vzájomné vplyvy pri koncipovaní zápisov na základe kongregačných protokolov Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a Turčianskej stolice. Obsah záznamov umožní porovnať a zrekonštruovať ceremoniál odovzdávania, voľby a prevzatia funkcií novozvolenými predstaviteľmi šľachtickej samosprávy s dôrazom na preberanie archívu, presnejšie kľúčov od archívu, ktoré sa v niektorých stoliciach stali jedným z atribútov úradu podžupana. Voliteľnosť predstaviteľov šľachtickej samosprávy stolíc je jedným z dôkazov vzniku pôvodcu archívov stolíc. [ <<< ]
Mgr. Michal Celnar, Archív mesta Bratislavy a Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra archívnictva a PVH
Korešpondencia budínskych beglerbegov ako prameň archontologického výskumu
Budínsky ejálet patril medzi najvýznamnejšie provincie Osmanskej ríše. Niet preto divu, že najdôležitejším osmanským hodnostárom v Uhorsku bol budínsky beglerbeg. [ >>> ]
Budínsky ejálet patril medzi najvýznamnejšie provincie Osmanskej ríše. Niet preto divu, že najdôležitejším osmanským hodnostárom v Uhorsku bol budínsky beglerbeg. Tento priamy zástupca osmanského sultána hral ako miestodržiteľ pohraničnej provincie dôležitú úlohu v osmansko-habsburských vzťahoch 16. a 17. storočia. Ako najvyšší vojenský veliteľ a úradník, budínsky beglerbeg do značnej miery ovplyvňoval aj mocensko-politickú situáciu v regióne. O význame tohto úradu svedčí aj skutočnosť, že jeho držiteľmi boli často príbuzní aktuálnych veľkovezírov alebo švagrovia či zaťovia samotného sultána.
Napriek tomu je pre slovenskú historiografiu tento úrad do veľkej miery stále neznámy. Naše poznanie by však mohla prehĺbiť zachovaná diplomatická korešpondencia, ktorú budínski miestodržitelia adresovali tak Habsburgovcom ako aj predstaviteľom kráľovského Uhorska. Dôvodom komunikácie bola predovšetkým napätá situácia na vzájomnom pohraničí, ktoré sa v značnej miere rozkladalo aj na našom území. V rámci prerokovávaných tém sa dozvedáme aj o kompetenciách a úradných povinnostiach, no často aj o osobných záležitostiach budínskych beglerbegov. Jedná sa preto o cenný zdroj informácií pre priamy výskum jedného z dôležitých osmanských úradov v Uhorsku.
[ <<< ]
10.10 - 10.30 Prestávka
10.30 - 11.30 4. BLOK moderuje PhDr. František Chudják, PhD.
Mgr. Peter Konečný, PhD., Slovenský národný archív, špecializované pracovisko Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici
Archontológia banských úradov v Uhorsku 1571 – 1854. Metodologické a heuristické aspekty výskumu.
Administratíva štátneho baníctva v Habsburskej monarchii patrila k prvým oblastiam, kde sa veľmi skoro presadili moderné byrokratické postupy, progresívna administratívna štruktúra a funkčné elity so špeciálnym odborným vzdelaním. [ >>> ]
Administratíva štátneho baníctva v Habsburskej monarchii patrila k prvým oblastiam, kde sa veľmi skoro presadili moderné byrokratické postupy, progresívna administratívna štruktúra a funkčné elity so špeciálnym odborným vzdelaním. Uhorské baníctvo, ktoré bolo po nástupe Habsburgovcov na trón podriadené priamo cisárskej Dolnorakúskej komore vo Viedni, nebolo žiadnou výnimkou. Po viac ako dve desaťročia trvajúcom zápase s banskými mestami presadil cisár Maximilián II. v roku 1571 banský poriadok, ktorý reguloval všetky bansko-právne záležitosti v krajine. (Aj keď jeho presadenie v Hornom Uhorsku trvalo o viac ako storočie dlhšie.) Tento Maximiliánov banský poriadok, ktorý bol publikovaný prvýkrát v roku 1573, definoval počas takmer troch storočí základný rámec banského podnikania a banskej správy v Uhorsku.
V mojom príspevku by som sa na príklade výskumu, ktorý začína realizovať Slovenský národný archív, špecializované pracovisko Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici ako svoju dlhodobú výskumnú úlohu, rád venoval jeho metodologickej a heuristickej problematike. Hlavný komorsko-grófsky úrad v Banskej Štiavnici vznikol na základe Maximiliánovho banského poriadku a postupne sa sformoval do podoby dominantnej inštitúcie, ktorá spravovala nielen banské záležitosti v Dolnom Uhorsku. Podrobným archontologickým výskumom jeho úradníkov a úradníkov podriadených úradov nielenže môžeme pokryť výrazný deziderát v novovekých dejinách správy, ale aj poskytnúť dôležité poznatky pre ďalší historický výskum v oblasti sociálnych, hospodárskych a kultúrnych dejín Strednej Európy.
[ <<< ]
Mgr. Ivana Červenková, PhD., Slovenský národný archív
Zamestnanci manufaktúry na majoliku a kameninu v Holíči.
V príspevku sa pokúsime o rekonštrukciu správy manufaktúry na majoliku a kameninu v Holíči, ktorá bola založená cisárom Františkom Štefanom Lotrinským v 40. rokoch 18. storočia. [ >>> ]
V príspevku sa pokúsime o rekonštrukciu správy manufaktúry na majoliku a kameninu v Holíči, ktorá bola založená cisárom Františkom Štefanom Lotrinským v 40. rokoch 18. storočia. Išlo o import priamo spojený s osobou cisára, keďže v jeho rodnom Lotrinsku bola manufaktúrna výroba fajansy značne rozšírená. Manufaktúra sa zameriavala na výrobu žiadaného módneho tovaru, ktorý bol predtým do Uhorska dovážaný z cudziny. Do Holíča boli pozvaní mnohí odborníci z cudziny, ktorí sa podieľali na jednotlivých fázach výroby. Našou snahou bude zhromaždiť dostupné informácie o ľuďoch, ktorí zastávali jednotlivé posty v správe manufaktúry. Ide o prvotný pokus v tejto oblasti, keďže doteraz nebola tejto problematike venovaná bližšia pozornosť. [ <<< ]
Mgr. Ladislav Jurányi, Centrum spoločných činností SAV, v. v. i., Archív SAV
Pôsobnosť benediktínskeho opátstva Pannonhalma na území dnešného Slovenska a archontológia jej cirkevno-hospodárskej správy.
Benediktínske opátstvo v Pannonhalme vznikol ako najstarší kláštor na území bývalého historického Uhorska a zanechal výraznú stopu v dejinách stredoeurópskeho priestoru. [ >>> ]
Benediktínske opátstvo v Pannonhalme vznikol ako najstarší kláštor na území bývalého historického Uhorska a zanechal výraznú stopu v dejinách stredoeurópskeho priestoru. Stalo sa kultúrnym a vzdelanostným centrom. Opátstvo od svojho vzniku (okolo roku 996) získavalo donáciami rozsiahle majetky nielen v bezprostrednom okolí, ale aj na území dnešného Slovenska. Príspevok sa venuje práve týmto lokalitám v správe opátstva, a snahou je i vytvorenie archontologických zoznamov (hodnostárov, farárov, úradníkov) do takej miery, akej nám dostupnosť prameňov dovolí. Z majetkov opátstva sme sa zamerali na dnešné obce na Dunajská Lužná, časť Jánošíková, Trávnik a Diakovce, fungujúce aj ako farnosti. Tiež sa vybrali mestá Modra a Bratislava, v ktorých malo opátstvo svoje kláštory a pri nich spravovalo katolícke gymnáziá. [ <<< ]
11.30 - 11.50 Diskusia
11.50 - 13.30 Obed
13.30 - 17.00 Exkurzie
0d 18.30 Spoločenský večer
27. máj 2022 (piatok)
9.00 - 12.00 Valné zhromaždenie Spoločnosti slovenských archivárov
od 12.00 Obed
