Prof. Ing. dr. Oto DUB, DrSc., akademik ČSAV a SAV sa narodil 11.X.1902 v Uhlířskych Janoviciach, okres Kutná Hora. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy vo svojom rodisku a českej vyššej reálky v Prahe–Karlíne študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Ešte počas štúdia, ktoré úspešne ukončil v roku 1926 bol v r. 1925–1926 projektantom u firmy Ing. J. V. Jirbu v Prahe. Po ukončení vojenskej služby nastúpil ako zmluvný zamestnanec u Ministerstva verejných prác v odbore vodovodnom a kanalizačnom. V máji 1929 nastupuje do hydrografického oddelenia Hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Jeho práca bola prerušená v roku 1941, kedy bol pre politickú činnosť orgánmi ÚŠB a gestapa zatknutý a uväznený. Po prepustení z väzenia v roku 1944 bol vykázaný z Bratislavy a pracoval na Štátnej plavebnej správe v Šenkviciach. Vo februári 1945 odišiel k partizánskemu oddielu „Zarubežnyj“ (major Zorič) a do Bratislavy sa vrátil 4.IV. s Červenou armádou.
Po oslobodení bol poverený vedením Prezídia Povereníctva verejných prác a súčasne pracoval a viedol Hydrometeorologický ústav a ujal sa jeho vedenia. Od roku 1947 prednášal na Fakulte inžinierskeho staviteľstva ako honorovaný docent hydrológiu a hydrotechniku. Vo funkcii predsedu akčného výboru Národného frontu sa zúčastnil Februárových udalostí r. 1948. V päťdesiatych rokoch založil a viedol okrem menovaného ústavu Výskumný ústav vodného hospodárstva a Ústav hydrológie a hydrauliky. V roku 1951 na spomínanej fakulte získal doktorát, od roku 1952 ako riadny profesor viedol katedru hydromeliorácie a stal sa dekanom fakulty.
Akademik Oto Dub bol členom SAVU a zapojil sa do organizačných príprav vzniku SAV. V roku 1953 bol zvolený akademikom, v roku 1956 získal hodnosť DrSc., v roku 1960 bol zvolený za člena korešpondenta ČSAV a v roku 1968 za akademika ČSAV.
S menom akademika Duba sa spája rozvoj modernej povojnovej hydrológie. Jeho vedecká práca vyústila do prác základného významu. Sú to „Limnológia, hydrológia jazier a barín“ (r. 1953) a najmä „Všeobecná hydrológia Slovenska“ (r. 1954). Hlavný prínos publikácie je v tom, že na základe zobecnení umožňuje nepriamo vypočítať hodnoty základných hydrologických prvkov aj v povodniach, čo nebolo doteraz skúmané. Za túto prácu udelili akademikovi Dubovi v roku 1955 Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Spolupracoval na rade kolektívnych publikácií ako „Přírodné poměry ČSR“ (r. 1956), „Príroda Tatranského národného parku“ (r. 1956), „Limnológia československého úseku Dunaja“ (r. 1966) ai. Podieľal sa tiež na príprave kolektívnych prác slovníkového charakteru (Príručný slovník naučný, Stavebný náučný slovník, Encyklopédia Slovenska ai.). Bol prispievateľom do odborných časopisov; najviac štúdií a článkov publikoval však vo Vodohospodárskom časopise, kde pôsobil 25 rokov ako vedecký redaktor.
Za hlavný prínos akademika Duba do československej hydrológie sa považuje rozvinutie metódy matematicko-štatistického hodnotenia hydrometeorologických javov, čo pomohlo dať jednotnú mieru hydrologickým charakteristikám a tým aj definíciu požiadavkam praxe pri dimenzovaní vodných, respektíve vodou dotknutých diel. Akademik Dub sa iniciatívne zúčastnil na príprave metodických pokynov a vypracovaní Štátneho vodohospodárskeho plánu.
Významná a rozsiahla bola jeho práca vedecko-organizačná. Akademik Dub bol funkcionárom viacerých významných orgánov: bol predsedom Vodohospodárskej sekcie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, členom Vedeckej rady Ministerstva školstva, Štátnej komisie pre vedecké hodnosti, Slovenského výboru pre vysoké školy, podpredsedom Vládneho výboru pre štátne ceny Klementa Gottwalda ai. Zastával význačné funkcie v ČSAV; bol podpredsedom Komisie Prezídia ČSAV pre vodné hospodárstvo, členom Vedeckého kolégia mechaniky a energetiky atď. Odrazom významného postavenia akademika Duba bola funkcia podpredsedu v Československom národnom výbore pre Medzinárodnú hydrologickú dekádu, Československom národnom komitéte Medzinárodnej asociácie hydrologických vied a Československom národnom komitéte geodeticko-geofyzikálnom. Aktívne sa zúčastnil početných medzinárodných konferencií, sympózií a porád. V SAV zastával akademik Dub funkciu predsedu a člena Predsedníctva SAV, bol členom kolégia pre technické vedy a viedol Ústav hydrológie a hydrauliky. Okrem toho bol činný v Encyklopedickej komisii, Komisii pre stavebníctvo a vodné hospodárstvo, vo Vedeckej rade Encyklopedického ústavu a pod. Záslužná a bohatá je účasť akademika Duba na príprave Encyklopédie Slovenska vo funkcii člena Predsedníctva Hlavnej redakcie, predsedu lexikálnej skupiny Príroda a vedúceho lexikálnej skupiny Vodstvo.
V neposlednej miere je záslužná aj pedagogická činnosť akademika Duba. Aj tu zastával dôležité funkcie (člen Vedeckej rady Slovenskej vysokej školy technickej, dekan, predseda Komisie pre obhajoby doktorských a kandidátskych prác a pod.). Akademik Dub vychoval celý rad inžinierov – vodohospodárov a vedeckých pracovníkov. Pre svojich poslucháčov vydal obsiahlu učebnicu „Hydrológia, hydrografia a hydrometria“ (r. 1957. 1963), ktorá bola prvou slovenskou učebnicou modernej hydrológie s veľkým ohlasom aj v cudzine. Vypracoval tiež skriptá „Vodné hospodárstvo“, „Základy meteorológie a klimatológie“.
Akademik Dub bol výrazne politicky angažovaný. Ešte za študenstkých čias sa zúčastnil protivojnových demonštrácií (1.V.1918) a pracoval v komunistickej študentskej frakcii (KOSTUFRA) v Prahe. Po presťahovaní do Bratislavy bol členom „Okrajových zložiek Komunistickej strany ako BIS – Blok inteligencie Slovenska“, „Spoločnosť pre hospodárske a kultúrne zblíženie so ZSSR“ a pod. Od vydania zákazu činnosti strany sa v jeho byte schádzali vedúci funkcionári KSČ ilegálne, za čo bol akademik Dub v roku 1944 perzekvovaný. Po vojne ako člen KSČ bol predsedom mestského akčného výboru Národného frontu. Roku 1955 bol zvolený do Krajského výboru strany, v rokoch 1962–1966 bol členom ÚV KSS.
Akademik Dub pracoval tiež aktívne v spoločenských organizáciách, kde vykonával osvetovú, uvedomovaciu a organizačnú prácu ako funkcionár Vedecko-technickej spoločnosti a člen Predsedníctva Socialistickej akadémie.
Za svoju vedeckú, organizačnú, pedagogickú a politickú činnosť bol akademik Dub viac razy vyznamenaný. Obdržal: Rad SNP (1947), Laureáta Štátnej ceny K. Gottwalda (1955), Rad práce (1962), Pamätnú medailu SNP (1964), Striebornú medailu SNP (1964), Striebornú medailu Slovenskej vysokej školy technickej (1967), Zlatú medailu Slovenskej vysokej školy technickej (1972), Čestné uznanie Socialistickej akadémie (1972), Zlatú plaketu St. Bechyně (ČSAV, 1975), Zlatú plaketu Za zásluhy o vedu a ľudstvo (ČSAV, 1977), Zlatú medailu SAV (1978) a iné.
Akademik Oto Dub, nestor československej hydrológie zomrel 1.X.1979.
Písomnosti akademika O. Duba získal Ústredný archív SAV darom od pani Dubovej v novembri 1984. Fond nie je obsiahly, je uložený v 26 archívnych škatuliach. Materiály sú rozdelené do 7 tematických skupín.
Materiály z vedeckej činnosti (I), aj keď nie sú v úplnosti zachované, tvoria značnú časť fondu. Rukopisov nepublikovaných (A) nie je veľa – obsahujú koncepty prednášok (1), štúdie (2) a značný počet referátov (3) odprednášaných pri rozličných príležitostiach. Rukopisov publikovaných (B) je viac. Obsahujú veľký počet štúdií a článkov (1) a recenzií (2) usporiadaných chronologicky s udaním, kde boli publikované. Z tlačených prác (C) je zachovaná len jedna a to neúplná monografia (1) a väčší počet chronologicky usporiadaných štúdií a článkov (2). Osobitnú skupinu tvoria návrhy, pripomienky a posudky (D). Okrem odborných návrhov a pripomienok (1) je tu veľký počet posudkov (2), ktoré sme rozdelili na posudky rukopisov štúdií a článkov (2a), doktorských dizertácií (2b), kandidátskych prác (2c) a celkovej vedeckej činnosti iných pracovníkov pri ich menovaní do funkcií či preradeniach (2d) a napokon výskumných správ a úloh (2e). Zoradené sú alfabeticky podľa mien posudzovaných autorov a riešiteľov. Ďalej sú tu priradené posudky výročných správ Ústavu hydrológie a hydrauliky (2f). Vedecká dokumentácia (E) obsahuje pomocný študijný materiál, ako sú denníky, výpisky, poznámky (1) a materiály z konferencií a služobných ciest (2) usporiadané chronologicky. Dokumentujú účasť pôvodcu na medzinárodných konferenciách a sympóziách, najmä v rámci Medzinárodnej hydrologickej dekády.
Obsiahlejší je materiál z pôsobenia pôvodcu vo vedeckých a pedagogických funkciách a z členstva v redakčných a vydavateľských radách (II). Málo písomností sa zachovalo z pôsobenia vo funkciách vedeckých (A), najmä v medzinárodných organizáciách (1), viac z pôsobenia vo funkciách v domácich vedeckých inštitúciách (2) a to najmä pri ČSAV (2a), kde sú zachované botaté písomnosti najmä z pôsobenia akademika Duba ako predsedu Československého výboru pre medzinárodnú hydrologickú dekádu. Menej sa zachovalo písomností dokumentujúcich pôsobenie pôvodcu v rezortných orgánoch (2b), zato viac z funkcií pri SAV (2c) – z jeho činnosti ako predsedu Encyklopedickej komisie, z členstva v Rade kľúčovej úlohy II-7, z pôsobenia vo vedeckom kolégiu pre technické vedy. Nedostatočne je dokumentovaná činnosť akad. Duba na Slovenskej vysokej škole technickej (B). Najbohatší materiál sa zachoval z pôsobenia pôvodcu v redakčných a vydavateľských radách (C), pretože sa akademik Dub podieľal na organizácii Encyklopédie Slovenska ako člen predsedníctva Hlavnej redakcie a vedúci lexikálnej skupiny Príroda a Vodstvo a 25 rokov bol hlavným redaktorom Vodohospodárskeho časopisu. Nedostatočne je doložená aj činnosť pôvodcu vo funkciách politických (D) a vôbec chýbajú materiály z činnosti osvetovej (Socialistická akadémia).
Bohato sú zastúpené biografické materiály (III). Sú tu uložené osobné doklady (A), doklady k zamestnaniu (B), životopisy (C) a plány a správy o činnosti (D). Úplne však chýbajú vyznamenania a ocenenia pôvodcu (E) – ostali u rodinných príslušníkov.
Neobsiahla korešpondencia (IV) obsahuje osobnú korešpondenciu (A) prijatú a odoslanú (1) a cudziu korešpondenciu (2). Je zoradená podľa odosielateľov a adresátov. Ďalej sú tu uložené gratulácie, ktoré pôvodca obdržal k 50 a 60-ročnému výročiu svojho narodenia (B).
Fotografie (V) sú rozdelené na portréty (A) a príležitostné fotografie (B) dokumentujúce prevzatie vyznamenaní (1) a účasť na konferenciách a služobných cestách (2). Sú uložené chronologicky a ilustrujú napríklad zaujímavú medzinárodnú limnologickú výpravu k prameňom Dunaja.
Materiály o pôvodcovi fondu (VI) obsahujú odborné posudky jeho činnosti (A) a značný počet príležitostných článkov v tlači a jeden televízny scenár (B) o mnohostrannom pôsobení pôvodcu.
V iných materiáloch (VII) sú uložené články (A) a publikáie a časopisy (B) iných autorov zo záujmových oblastí pôvodcu fondu.
Ústredný archív SAV obdržal písomnosti akademika O. Duba v neusporiadanom stave. Fond dáva relatívne ucelený obraz o vedeckej a organizačnej činnosti pôvodcu. Cenné, aj keď nezahrňujú celú oblasť, sú písomnosti z pôsobenia vo funkciách vedeckých a z činnosti v redakčných a vydavateľských radách. Bohaté materiály biografické prispievajú k poznaniu života a diela pôvodcu.
