Prof. MUDr. Jozef Černáček, DrSc., rodák z Nového Mesta nad Váhom maturoval v Bratislave a medicínu išiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy. Počas štúdia pracoval ako pomocná vedecká sila na neurologickej klinike prof. Haškovca kde ostal aj po promócii v r. 1933. Pôsobil tu až do okupácie v r. 1939 a potom odišiel na neurologicko–psychiatrickú kliniku do Bratislavy. V druhej polovici 30. rokov absolvoval niekoľko študijných pobytov v Taliansku, Španielsku a Francúzsku. Po vojne v r. 1945 bol poverený vedením neurologicko-psychiatrickej kliniky v Bratislave a po jej rozdelení sa stal prednostom neurologickej kliniky, ktorú viedol viac než 25 rokov. V r. 1946 sa habilitoval na docenta neurológie a o 2 roky neskôr bol menovaný za profesora. V r. 1954 ho Slovenská akadémia vied zvolila za člena korešpondenta a v r. 1964 za akademika SAV. Bol jedným z prvých doktorov lekárskych vied v Československej republike (1956) a prvým univerzitným profesorom neurológie na Slovensku. Široká znalosť jazykov mu umožňovala kontakt s osobnosťami v odbore na celom svete. Zúčastňoval sa početných medzinárodných konferencií a absolvoval množstvo zahraničných prednášok.
Jeho hlavnou vednou disciplínou bola klinická neurológia, ale popri nej venoval mnoho času neurofyziológii, neurochémii a ďalším príbuzným disciplínam, o čom svedčia aj práce: Diagnostika porúch centra pre diurézu pri parkinsonskom syndróme (1935), Zníženie diurézy po pituitríne a jeho diagnostický význam (1936), Janiševského fenomén úchopu pri temporálnom abscese (1938), Topický význam Janiševského fenoménu úchopu (1939), Versuche mit der Cardiazolbehandlung der Epilepsie (1941), Problém hranice medzi funkcionálnym a organickým v neuropatológii (1946) a mnoho ďalších. Jeho vzťah ku klinicko-experimentálnej práci vyústil vo vybudovaní moderného laboratória elektrofyziológie nervového systému Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV, ktorého sa stal riaditeľom (1954). V tomto období sa profesor Černáček intenzívne venoval najmä výskumu dominancie hemisfér a párovej činnosti hemisfér veľkého mozgu človeka. Za prioritné sú považované práce o poruchách motoriky a patofyziológie rečových funkcií. Všestranný vedecký záujem J. Černáčka mu nedovolil obísť i ďalšie významné oblasti, ako napr. problematiku cievnych ochorení – Resuscitácia v neurológii (1964), Vzťah zmien hladiny krvných elektrolytov k prognóze cievnych mozgových príhod (1965), problematiku zápalových ochorení centrálneho nervového systému Arachnoiditis spinalis a sclerosis multipex u tej istej pacientky (1941), Vírusové encefalitídy (1952), Nové poznatky v klinickom obraze niektorých vírusových neuroinfekcií (1954), Vírus kliešťovej encefalitídy ako možný etiologický faktor pri chronických polaradikuloneuritídach (1958) a ďalšie.
Príznačné pre prof. Černáčka bolo, že sa snažil budovať na klinike moderné laboratóriá (elektroencefalografické, elektromyografické, likvorologické a biochemické) a vyberal si spolupracovníkov podobného zamerania ako on. V ním začatom výskume potom pokračovali jeho žiaci. Neoddeliteľnou súčasťou jeho práce bola pedagogická činnosť. Udivoval svojimi prednáškami a o kvalite jeho učebnice Neurologická propedeutika svedčia jej štyri vydania. Zaslúžil sa o zavedenie tradície klinických neurologických, neurofyziologických, neurochirurgických, neuropediatrických a neuroanatomických seminárov v postgraduálnej výchove lekárov.
Popri rozsiahlej vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti prof. Černáček bol členom a funkcionárom rôznych vedeckých spoločností, redakčných rád a inštitúcií: Vedecké kolégium lekárskych vied ČSAV a SAV, Vedecká rada Ministerstva zdravotníctva, Slovenská a Československá neurologická spoločnosť, Spoločnosť pre výskum vyššej nervovej činnosti, časopisy Českoslovenksá neurologie a neurochirurgie, Bratislavské lekárske listy, Svetová neurologická federácia a ďalšie.
Za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, pedagogiky a liečebno-preventívnej starostlivosti mu boli udelené mnohé vyznamenania: Zlatá medaila Lekárskej fakulty UK, zlatá plaketa Purkyňovej spoločnosti , medaila J. A. Komenského, Rad práce ai. Prof. Jozefa Černáčka možno v pravom zmysle označiť za priekopníka slovenskej neurológie.
Základ písomnej pozostalosti prof. Černáčka získal Ústredný archív SAV v r. 1983 , zvyšok po jeho smrti v r. 2006. Celý materiál je spracovaný formou inventára. Je rozdelený do siedmych základných vecných skupín.
Prvou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti – I. Obsahujú niekoľko podskupín: Rukopisy nepublikované tvoria Štúdie, články, referáty – IA1, Posudky, návrhy, expertízy – IA2, Príležitostné prejavy – IA3, Prednášky – IA4. Zvláštnym druhom písomností medzi nim sú znalecké posudky pre súdy, resp. poisťovne. Rukopisy publikované sú členené podobne na: Štúdie, články a referáty – IB1 a Recenzie – IB2. Ďalšou podskupinou sú Tlačené práce: Monografie – IV1 a Štúdie a články – IC2. Podskupina Vedecké podujatia pozostáva z Konferencií, sympózií a seminárov – ID1 a Služobných ciest – ID2. Písomný materiál z medzinárodných i domácich vedeckých podujatí dokumentuje väčšinou aktívnu účasť J. Černáčka, pozvánku s programom, zoznam účastníkov prípadne správu o priebehu akcie. Prvú vecnú skupinu uzatvára Vedecká dokumentácia – IE. Obsahuje poznámky, výpisky, podkladové materiály k výskumom, grafy, tabuľky a koncepty prác.
Druhou vecnou skupinou sú Materiály z pôsobenia vo funkciách vedeckých, pedagogických, redakčných a celospoločenských – II. Materiály z pôsobenia vo vedeckých funkciách sa delia na: Materiály z pôsobenia v SAV – IIA1, napr. činnosť vo Vedeckom kolégiu SAV pre lekárske vedy, v prognostickej skupine Centra fyziologických vied SAV, vo Vedeckej rade Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV; Materiály z pôsobenia v ČSAV – IIA2 – vo Vedeckom kolégiu lekárskych vied ČSAV, v Rade Štátneho plánu základného výskumu – VII, v Rade kľúčovej úlohy – VII; Materiály z pôsobenia na Lekárskej fakulte UK – IIA3 ako koordinátor riešenia hlavných úloh ŠPZV; Materiály z pôsobenia vo vládnych inštitúciách – IIA4 – v komisiách a pracovných skupinách Ministerstva zdravotníctva; Materiály z pôsobenia vo vedeckých spoločnostiach – IIA5 – medzinárodných, zahraničných i národných, napr. viceprezident Medzinárodnej neurologickej federácie, predseda Medzinárodnej posturografickej spoločnosti, člen newyorskej akadémie vied a mnohých ďalších. Materiály z pôsobenia v pedagogických funkciách – IIB obsahujú písomnosti o vedení Katedry neurológie na Lekárskej fakulte UK, sylaby prednášok, zápisnice zo seminárov, správu o činnosti komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác z odboru neurológie. Poslednou podskupinou sú Materiály z pôsobenia v redakčných radách – IIC napr. časopisov Zdravoveda, Bratislavské lekárske listy, Československá neurologie a neurochirurgie a viaczväzkovej encyklopédie neurológie ako aj iných.
Tretia vecná skupina Biografické materiály – III sa skladá z nasledovných podskupín: Osobné doklady – IIIA; Osvedčenia a potvrdenia – IIIB – o štátnom občianstve, národnosti, zamestnaní; Životopisy – IIIC, Vysvedčenia – IIID; Dekréty, menovania, odvolania a pracovné zmluvy – IIIE; Udelenie vedeckých hodností – IIIF napr. diplom o ukončení štúdia na Karlovej univerzite, diplom doktora vied, diplom o špecializácii v odbore neurológie; Zoznamy publikovaných vedeckých prác – IIIG; Správy o činnosti člena SAV – IIIH a Vyznamenania – IIICH. Vyznamenania sú v inventári zoradené chronologicky a inventárny záznam obsahuje údaj o fyzickom uložení medaily, plakety, alebo odznaku v Zbierke medailí Ústredého archívu SAV.
Štvrtá vecná skupina je Korešpondencia – IV. Je spracovaná abecedne, okrem mena adresáta resp. odosielateľa a mesta inventárny záznam obsahuje údaj o počte kusov a časový rozsah. Záver skupiny tvoria gratulácie k okrúhlym jubileám.
Piata vecná skupina Fotografie – V sa skladá z Portrétov a príležitostných fotografií – VA, napr. zo štúdií, z výletov, narodenín a pod; Fotografie z pracovných stretnutí – VB, akými sú vedecké podujatia, alebo jedinečné fotografie zo súdneho procesu s V. Tukom, ktorého sa J. Černáček zúčastnil ako súdny znalec; Odborná fotodokumentácia – VC pozostáva z diapozitívov, pozitívov a negatívov.
Šiestou vecnou skupinou sú Materiály o pôvodcovi fondu – VI. Obsahuje posudky, resp. anotácie prác J. Černáčka, príležitostné články k výročiam, pozvánky a programy slávnostných pracovných schôdzí k okrúhlym jubileám prof. Černáčka.
Poslednú vecnú skupinu tvoria Práce iných autorov – VII. Sú to odborné štúdie, alebo články, ktoré J. Černáčka zaujali, prípadne práce s venovaním autorov.
Osobný fond profesora Jozefa Černáčka obsahuje materiál z rokov 1909–2006 a je uložený v 61 archívnych škatuliach.
