M. Barnovský sa narodil v Jarabine na východnom Slovensku. Gymnázium začal navštevovať v Humennom, neskôr prestúpil na ukrajinskú jedenásťročnú strednú školu v Prešove. Po maturite v r. 1955 začal študovať na Historicko-filozofickej fakulte Štátnej univerzity T. Ševčenka v Kyjeve odbor históriu. Po jej absolvovaní pracoval v Krajskom vlastivednom múzeu v Prešove a krátko v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. V roku 1962 nastúpil do Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Tu v r. 1968 obhájil kandidátsku prácu „Strojárenský a kovospracujúci priemysel na Slovensku 1945–1955“ a získal hodnosť CSc. Pokračoval vo výskume hospodárskych a sociálnych dejín Slovenska po r. 1945. Výsledkom bola monografia „Československé hospodárstvo v r. 1945–1955, 4. zv.: Hospodársky vývoj Slovenska“. V r. 1968 v rámci pôsobenia v pracovnej skupine tzv. Pillerovej rehabilitačnej komisie ÚV KSČ sa dostal k štúdiu dovtedy neprístupných archívnych prameňov o politických procesoch v 50. rokoch. Získané poznatky , okupácia Československa v r. 1968 a následná normalizácia ovplyvnili názory M. Barnovského. Pri straníckych previerkach v r. 1970 mu bolo zrušené členstvo v KSČ, ale nemusel ako viacerí iní z ústavu odísť a mohol sa venovať hospodárskej a sociálnej problematike. Výsledkom bola monografia „Sociálne triedy a revolučné premeny na Slovensku v rokoch 1945–1948“. V r. 1980 M. Barnovského znovu prijali do KSČ, stal sa vedúcim Oddelenia dejín výstavby socializmu, zástupcom riaditeľa HÚ SAV a neskôr tajomníkom Vedeckého kolégia SAV pre historické vedy. Bol členom redakčnej rady celej edície dlho pripravovaných Dejín Slovenska a vedúcim autorského kolektívu ich VI. zväzku (1945–1960). V r. 1989 obhájil doktorskú dizertačnú prácu „Slovensko v období revolúcie a budovania socializmu“. Po r. 1989 sa M. Barnovský zameral na jemu najbližšie obdobie, na roky 1945–1948. Sprístupnenie archívnych materiálov mu umožnilo prekonať nielen predchádzajúce „oficiálne“ hodnotenie udalostí, ale i korigovať vlastné názory, k čomu sa sám priznal v úvode k monografii „Na ceste k monopolu moci. Mocenskopolitické zápasy na Slovensku v rokoch 1945–1948“. V nových podmienkach sa zameral na štúdium vzťahu štátu a cirkví. Vzhľadom na prostredie, z ktorého vyšiel ho zaujalo najmä pôsobenie gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Výsledkom boli viaceré publikácie, ktoré vydal v spolupráci s J. Peškom: „Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948–1953“, „Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953–1970“ a „V zovretí normalizácie. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1969–1989“. Za nový prístup k problematike boli tieto práce ocenené prémiami Literárneho fondu i cenami SAV.
Hoci M. Barnovský sa zaoberal predovšetkým udalosťami v rokoch 1945–1948, predmetom jeho profesionálneho záujmu sa stali i viaceré iné oblasti. Skúmal otázky industrializácie Slovenska a kolektivizácie poľnohospodárstva. Publikoval i niekoľko štúdií o dejinách Rusínov a Ukrajincov na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi v prvej polovici 20. storočia, o maďarskej otázke na Slovensku po 2. svetovej vojne. Výsledky bohatého výskumu publikoval aj v Českej republike, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku a v Ruskej federácii. Recenzoval desiatky publikácií, oponoval množstvo kandidátskych prác, bol školiteľom ašpirantov. M. Barnovský bol tiež zostavovateľom a spoluautorom viacerých zborníkov, napr. „Slovenská otázka v dejinách Československa 1945–1992“, „Od diktatúry k diktatúre. Slovensko v rokoch 1945–1953“, „Kronika Slovenska 2. Slovensko v 20. storočí“ a „Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti“.
Rozsiahla bola aj vedecko-organizačná činnosť M. Barnovského. Okrem funkcie zástupcu riaditeľa Historického ústavu SAV a vedúceho Oddelenia najnovších dejín bol členom vedeckej rady a predsedom atestačnej komisie na ústave. Bol dlhoročným členom redakčnej rady Historického časopisu a Vojenskej histórie a členom vedeckej rady Vojenského historického ústavu. Vykonával aj funkciu predsedu slovenskej časti Komisie historikov Slovenska a Ruskej federácie a bol členom Rady programu centier excelentnosti SAV, ako aj vedúcim niekoľkých výskumných projektov VEGA. Výsledky práce M. Barnovského ocenilo Predsedníctvo SAV udelením striebornej a zlatej plakety Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách a cenou SAV za popularizáciu vedy. Osobnú pozostalosť M. Barnovského získal Ústredný archív SAV od jeho manželky v roku 2008. Je spracovaná formou inventára a obsahuje tieto základné vecné skupiny:
I. Materiály z vedeckej činnosti, II. Materiály z funkcií, III. Biografické materiály, IV. Korešpondencia a VI. O pôvodcovi fondu. Skupina V. Fotografie chýba.
Prvá vecná skupina Materiály z vedeckej činnosti – I sa delí na Rukopisy nepublikované, Rukopisy publikované, Tlačené práce, Vedecké podujatia a Služobné cesty a na Vedeckú dokumentáciu. Rukopisy nepublikované – IA sa skladajú z podskupiny Štúdie a články – IA1 a Posudky rukopisov, štúdií, kandidátskych, resp. habilitačných prác – IA2. Rukopisy publikované sú označené IB a inventárny záznam, pokiaľ je to možné, uvádza aj bibliografický údaj. To isté platí aj u Tlačených prác, označených IC. Podskupina ID je rozdelená na dve časti. ID1 sú vedecké podujatia, t.j. semináre a konferencie, domáce i zahraničné. Inventárny záznam pozostáva z názvu podujatia, času a miesta jeho konania a z druhu zachovaných písomností, napr. program, zoznam účastníkov, text referátu a pod. Druhú časť tvoria Správy zo služobných ciest, označené ID2. Poslednou podskupinou je Vedecká dokumentácia – IE. Obsahuje poznámky, excerptá, novinové články k rôznym skúmaným témam.
Druhou základnou vecnou skupinou sú Materiály z funkcií – II. Delia sa na Funkcie vedecké, a to v SAV, označené IIA1. Odrážajú činnosť M. Barnovského vo vedeckej rade a ako vedúceho oddelenia v Historickom ústave SAV, pôsobenie v Rade programu centier excelentnosti SAV, účasť v rôznych grantoch a projektoch. Funkcie v komisiách – IIA2, dokumentujú napr. pôsobenie v Komisii pre posúdenie otázok rehabilitácie poslancov SNR v r. 1946–1968, či v medzištátnych historických komisiách.
Tretia základná vecná skupina Biografické materiály – III pozostáva z týchto podskupín: Menovania a odvolania - IIIA (do vedeckej rady, vedeckého kolégia); Pracovné zmluvy – IIIB (v HÚ SAV, s vydavateľstvami); Udelenie vedeckých hodností – IIIC (DrSc.); Súpis publikovaných prác – IIID; Ceny a vyznamenania – IIIE.
Štvrtú vecnú skupinu tvorí Korešpondencia – IV. Je usporiadaná abecedne, inventárny záznam obsahuje okrem mena adresáta, resp. odosielateľa aj údaj o mieste, počte kusov a časovom rozsahu.
Piata vecná skupina Fotografie chýba.
Poslednou vecnou skupinou sú materiály O pôvodcovi fondu – VI. Pozostáva väčšinou z recenzií a posudkov na práce M. Barnovského.
Osobný fond PhDr. Michala Barnovského, DrSc. tvorí 128 inventárnych jednotiek uložených v 29 archívnych škatuliach.
