Popredný československý orientalista akademik SAV a ČSAV Ján Bakoš sa narodil 2.III.1890 v Modre. Tu vychodil základnú školu a po absolvovaní lyceálneho gymnázia začal študovať na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, kde sa hlbšie venoval hebrejčine a arabčine. Vo vysokoškolskom štúdiu pokračoval na univerzite v Göttingene (1912–1915), kde si prehĺbil vedomosti zo sýrčiny a napísal aj svoju prvú prácu (1913) „Die Bezeichung der Vokale durch Konsontenzeichen in der nordsemitischen Sprachen“, za ktorú získal cenu univerzity. Počas 1. svetovej vojny pôsobil v Rumunsku a v r. 1919 bol vymenovaný za profesora starozákonných vied na Evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Po konsolidácii pomerov sa vracia do Göttingenu, kde v r. 1920 získal doktorát z filozofie. V r. 1922–1924 pokračuje v štúdiách na parížskej Sorbone, v Ríme a Berlíne. V r. 1931 sa v Bratislave na Univerzite Komenského habilitoval v odbore semitskej filológie a semitských kultúr. Svoju pozornosť sústreďoval predovšetkým na sýrske a arabské rukopisy, pri ktorých využíval svoje hlboké znalosti antickej filozofie a stredovekej scholastiky. Jána Bakoša zaujala najdôležitejšia časť encyklopedického diela veľkého filozofia Grig(h)ora Abul-l-Faraga známeho aj pod menom Barhebraeus, s názvom Svieceň svätýň. V r. 1930 a 1933 vydal sýrsky text dvoch častí tohto diela teologicko-filozofického obsahu s francúzskym prekladom. V r. 1948 vydal ďalšiu časť tohto diela zaoberajúcu sa psychológiou. Vo svojom ďalšom výskume sa Ján Bakoš venoval aj zdrojom Barhebraeovho diela. Tak sa začal zaoberať dielom Moše bar Kep(h)a a vydal jeho sýrsky text zoológie s nemeckým prekladom. Neskôr začal skúmať hlavný zdroj Barhebraeovej psychológie, časť encyklopédie Aš-Šifa, islamského učenca Avicennu. Štúdiu jeho diela venoval prof. Bakoš dlhé roky. V r. 1956 vydal vo dvoch zväzkoch arabský text s francúskym prekladom a komentármi. Po spracovaní Avicennovej Psychológie Ján Bakoš pokračoval v práci na logike z diela Aš-Šifa, ktorú však už nestihol dokončiť. Kritické vydanie a preklad Avicennovej Psychológie do francúzštiny, ktoré sa v zahraničí stretlo s mimoriadne priaznivým ohlasom spolu s vedeckým zhodnotením jeho Logiky je vrcholom Bakošovho celoživotného diela.
Vedecká práca akademika Jána Bakoša bola úzko spätá s jeho pedagogickou činnosťou. Dlhé roky pôsobil ako profesor na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, kde niekoľkokrát zastával aj funkciu dekana. V r. 1931 sa habilitoval na Filozofickej fakulte UK v odbore „severosemitské jazyky a kultúry“. Veniam docendi dostal v r. 1944 a v r. 1946 sa stal riadnym profesorom semitskej filolófie na Filozofickej fakulte UK, kde ho zvolili aj za dekana. Počas svojho pedagogického pôsobenia vychoval niekoľko dobrých odborníkov – orientalistov. Ako jeden z prvých slovenských akademikov sa zaslúžil aj o založenie prvého orientalistického pracoviska na Slovensku – Kabinetu orientalistiky SAV. Úzko spolupracoval s českými orientalistami. Bol členom Orientálneho ústavu ČSAV od jeho založenia v r. 1927 a členom redakčnej rady najstaršieho orientalistického časopisu Archívu orientálneho. Ešte pred 1. svetovou vojnou sa stal dopisujúcim členom Kráľovskej českej spoločnosti náuk a Českej akadémie vied a umení. Bol aj riadnym členom Učenej spoločnosti Šafárikovej. Pôsobil aj ako predseda slovenskej odbočky Československej spoločnosti orientalistickej. Bol podpredsedom SAVU.
Akademik Ján Bakoš, nositeľ viacerých domácich i zahraničnch vyznamenaní si získal vynikajúce meno medzi orientalistami celého sveta.
Písomnú pozostalosť akademika Jána Bakoša skompletizoval Ústredný archív SAV v r. 1991, keď získal od jeho dcéry MUDr. Bakošovej druhú časť osobného fondu. Prvá časť, zlomok fondu sa dostal do archívu po smrti J. Bakoša v r. 1967. Celkový rozsah fondu je 25 archívnych krabíc s časovým rozpätím rokov (1850) 1890–1967 (1990). Materiál je sprístupnený formou inventára.
Fond je rozdelený do 7 vecných skupín.
Prvá skupina Materiály z vedeckej činnosti (I) sa skladá z Rukopisov nepublikovaných (A), Rukopisov publikovaných (B), Tlačených prác (C), Vedeckej dokumentácie (D) a Konferencií (E). Prvú podskupinu Rukopisy nepublikované (A) tvoria len dva invertárne záznamamy a to prednáška J. Bakoša pri oslavách perzského básnika Sá´diho a odborný posudok k návrhu na udelenie štátnej ceny. Obsiahlejšia je druhá časť, Rukopisy publikované (B). Sú to väčšinou arabské rukopisy, prípadne ich francúzske preklady. Tlačené práce (C) sú rozdelené na Monografie (1) a Štúdie a články (2). V prevažnej väčšine sú cudzojazyčné (francúzske, nemecké, arabské). Podskupinu Vedecká dokumentácia (D) tvoria osobné poznámky a podklady k prekladom jednotlivých prác. Posledná podskupina Konferencie (E) pozostáva z materiálov 2. konferencie európskcyh národných komisií pri UNESCO.
Druhou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckých, pedagogických a redakčných funkcií (II). Sú rozdelené na Funkcie vedecké (A) v Slovenskej akadémii vied (1), vo vedeckých spoločnostiach (2) a medzinárodných organizáciách (3). Dokumentujú činnosť akademika Jána Bakoša vo funkcii riaditeľa Kabinetu orientalistiky SAV, ako predsedu slovenského výboru Československej komisie pre spoluprácu s UNESCO. Funkcie pedagogické (B) odzrkadľujú zasa jeho pôsobenie na Filozofickej fakulte UK. Poslednou podskupinou sú Funkcie redakčné (C), ktoré dokladujú menovanie do funkcie vedeckého redaktora publikácie Slavische namen bei dem arabischen und persischen Geographien.
Biografické materiály (III) tvoria tretiu vecnú skupinu rozdelené na Osobné doklady (A), Životopisné materiály (B) a Vyznamenania a diplomy (C). Osobné doklady (A) obsahujú okrem kópií rodného a krstného listu doklady o štúdiu, rôzne legitimácie, osvedčenia a menovania. Z menovaní zaujme menovací dekrét poľného kuráta, menovanie za profesora starozákonných vied na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave ako aj mnohé ďalšie. Životopisné materiály (B) obsahujú správu o činnosti pre Predsedníctvo SAV a zoznam publikačnej činnnosti. Podskupinu Vyznamenania a diplomy (C) zastupujú diplomy o členstve v Matici slovenskej, ČAVU a Kráľovskej českej spoločnosti nauk a rôzne medaily a plakety, ktoré sú fyzicky uložené v Zbierke medailí.
Štvrtá vecná skupina Korešpondencia (IV) sa skladá z Osobnej korešpondencie (A) podchytenej v abecednom slede podľa odosielateľa, resp. adresáta, z Gratulácií k jubileám (B) a Vizitiek a zoznamu adries (C).
Fotografie a filmy (V), piata vecná skupina, je usporiadaná chronologicky a rozdelená na Portréty (A), Príležitostné fotografie (B) z rodinného prostredia i pracovných stretnutí a Filmy a fotokópie (C) väčšinou arabských textov a dvoch filmov o Jánovi Bakošovi.
Obsiahla je šiesta vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VI). Delí sa na Hodnotenia, posudky, anotácie (A) odborných prác J. Bakoša, na príležitostné články (B) uverejňované v odborných i populárnych časopisoch a na Kondolencie (C) k úmrtiu akademika J. Bakoša.
Rozsiahla je aj posledná vecná skupina Práce iných autorov (VII). Je rozdelená na monografie (A), pozostávajúce z učebníc gramatiky a slovníkovo rôznych jazykov a odborných, prevažne cudzojazyčných prác a na Štúdie a články (B) uverejňované v odborných časopisoch, v mnohých prípadoch separáty s venovaním J. Bakošovi.
Osobný fond veľkého demokrata a humanistu, akademika Jána Bakoša nám vytvára obraz o vedeckom diele, ktoré sa stretlo s mimoriadnym medzinárodným ohlasom medzi semitistami celého sveta.
