Materiál Dolnorakúskeho remeselného spolku so sídlom vo Viedni bol do Ústredného archívu SAV odovzdaný v roku 2002 RNDr. Ivanom Hrabovcom, CSc., ktorý dlhé roky pôsobil ako vedecký pracovník oddelenia dejín vied a techniky Historického ústavu SAV. Do Ústredného archívu SAV odovzdal jednu škatuľu materiálov, z ktorých časť pochádzala z činnosti Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku (1856–1938), druhá časť tvorila produkciu c.k. Poľnohospodárskej spoločnosti vo Viedni a tretia vznikla z úradnej činnosti Dolnorakúskeho remeselného spolku. Fondy oboch posledne menovaných spoločností tvoria najstaršie dokumenty, ktoré uchováva Ústredný archív SAV.
Dolnorakúsky remeselný spolok bol založený v roku 1839. Prvej generálnej schôdzi konanej 8. decembra 1839 predsedal gróf Ferdinand Colloredo-Mannsfeld (*1777 – †1848). Jedným za zakladajúcich členov spoločnosti bol aj viedenský veľkoobchodník a podnikateľ Rudolf Arthaber. Dolnorakúsky remeselný spolok sa tešil protektorátu arcikniežaťa Františka Karla Habsburského (*1802 – †1878), podporovateľa vied a umení, ktorý bol protektorom mnohých vedeckých a dobročinných spolkov.
Remeselné spolky začali vznikať v predrevolučných rokoch ako regionálne stavovské a záujmové organizácie obchodíkov a remeselníkov v jednotlivých rakúskych krajinách. Boli prejavom snahy a požiadavky podnikateľov spolupôsobiť pri riešení hospodárskych a politických problémov, ktoré sa ich dotýkali, a svojou činnosťou pripravili cestu pre vznik obchodných a priemyselných komôr po roku 1848. Hlavným poslaním remeselných spolkov bolo združovať podnikateľov a odborníkov (vedcov) z jednotlivých oblastí remesiel a priemyslu a spolu podporovať rozvoj domáceho priemyslu, predovšetkým malých a stredných podnikateľov, aby bolo Rakúsko konkurencieschopnou krajinou. Remeselné spolky mali veľký záujem na odbornom vzdelávaní svojich členov, sprostredkovali im technické a ekonomické výdobytky a novinky, zoznamovali ich s príslušnou literatúrou vychádzajúcou v zahraničí. Veľká pozornosť sa preto venovala spolkovej knižnici, čo dokazuje množstvo zachovaného materiálu. Knižnica bola založená bezprostredne po vzniku spolku a jej riadením bol poverený Ján Zahlbruckner (*1782 – †1851), funkcionár spolku. Získavaním darov, v neposlednom rade aj od príslušníkov panovníckeho rodu, získala behom prvého roku svojej existencie 305 diel v 568 zväzkoch. K tomu je treba prirátať štyri atlasy obsahujúce 254 máp, päť geognostických tabuliek a trinásť skíc a nákresov. Spolok vydával i vlastný zborník Verhandlungen des Niederösterreichischen Gewerbevereins a od roku 1846 časopis Österreich Wirtschaft, zaoberajúci sa hospodárstvom Rakúska. Činnosť spolku sa však neobmedzovala iba na vzdelávanie, spolky svojim členom poskytovali často poradenstvo pri podnikaní, v právnych otázkach či otázkach získavania podpory. Členmi spolku boli aj viacerí významní slovenskí vedci ako chemik a mineralóg Viliam Haidinger (*1795 – †1871), jeden z najväčších organizátorov praktickej geológie v Uhorsku, autor novej (avšak nedokonalej a neúplnej) prehľadnej geomapy Rakúskej monarchie (1847), ktorú vypracoval na základe montánnych údajov a dovtedajších vedeckých výskumov svojich predchodcov. Na činnosti spolku sa aktívne zúčastňoval i Jozef Maximilián Petzval (*1807 – †1891), matematik a konštruktér objektívov. V činnosti Dolnorakúskeho remeselného spolku sa pravdepodobne angažoval aj arciknieža Ján Habsburský (*1782 – †1859), ktorý nadšene podporoval rozvoj rakúskeho priemyslu. Zo svojich rozsiahlych zbierok materiálnej kultúry Rakúska vybudoval technologický kabinet umiestnený v cisárskom sídle.
V rokoch predchádzajúcich revolúcii 1848/49 sa spolok stal nositeľom pokrokových myšlienok a poprední predstavitelia spolku sa snažili o odstránenie starého poriadku a zastaranej štátnej správy. 6. marca 1848 predložil spolok cisárovi Ferdinandovi I. vyhlásenie, v ktorom vykreslil bezútešné, zaostalé hospodárske pomery monarchie a požadoval reformy administratívneho a politického aparátu. Súčasne však predstavitelia spolku uistili cisára, že obetujú „svoj majetok a krv“ pre vládnuci cisársky rod v presvedčení, že panovník zvolí len tie „najmúdrejšie a najúčelnejšie prostriedky, ktoré odvrátia hroziace zlo.“ Podobné vyhlásenie, v ktorom boli zhrnuté sťažnosti tejto vrstvy spoločnosti, odovzdal v roku 1848 Rudolf Arthaber na zasadaní vedenia spolku arcikniežaťu Františkovi Karlovi.
Záber pôsobenia Dolnorakúskeho remeselného spolku bol veľmi široký, čoho dôkazom je aj rôznorodosť materiálu, ktorý sa zachoval v Ústrednom archíve. Materiál pochádza z rokov 1839–1849. Vo fonde sa však zachovalo aj niekoľko dokumentov z obdobia pred vznikom spolku, dokumentujúcich snahy jednotlivcov o rozvoj v priemysle a technických vedách, ktoré vyústili do založenia spolku. Fond tvorí 41 jednotlivín listov od predstaviteľov najrôznejších odvetví priemyslu a remesiel, ale aj od viacerých významných vedcov (V. Haidinger, G. Fiedler, K. Keferstein, J. J. Littrow a ďalší) tak z monarchie ako aj zo zahraničia. Materiál je písaný prevažne v nemeckom jazyku, ojedinele po francúzsky. Jedinou zachovanou správou z pôsobenia spolku je správa vypracovaná spolkovou „komisiou kultúrnych činiteľov a obchodníkov“ pod vedením Jána Zahlbrucknera o stave pestovania a spracovania ľanu v rakúskych krajinách z roku 1845. Správa bola vypracovaná na objednávku dolnorakúskej krajinskej vlády, ktorá si vytýčila za cieľ získať prehľad o stave tohto priemyselného odvetvia a prijať opatrenia na jeho rozvoj a prekonanie zaostávania.
Materiál Dolnorakúskeho remeselného spolku je rozdelený do vecných skupín podľa oblastí priemyslu a vedných odborov, ktorých sa dotýka. Na úvod fondu boli vyčlenené organizačné materiály spolku, ďalej členené na písomnosti súvisiace so zasadnutiami spolku a členské záležitosti.
Druhú vecnú skupinu tvoria písomnosti týkajúce sa mineralógie, geológie a geognostiky. Nasledujú rozsahom malé vecné skupiny:
Poslednú vecnú skupinu tvorí samostatná skupina odzrkadľujúca fungovanie spolkovej knižnice.
Najrozsiahlejšími sú skupiny organizačné, ďalej skupina mineralógia, geológia, geognostika a skupina písomností knižnice spolku. Ostatné vecné skupiny sú vzhľadom na rôznorodosť materiálu tvorené len jednou prípadne dvom jednotlivinami.
Zachovaný materiál Dolnorakúskeho remeselného spolku umožňuje vykresliť šírku záberu pôsobenia spolku, ako aj jeho zahraničných kontaktov. Správa o pestovaní a spracovaní ľanu podáva obraz o dobovom stave tohto odvetvia v Rakúsku. Viaceré listy obsahujú cenné údaje o pomeroch v tej-ktorej oblasti hospodárstva a priemyslu.
