Svätopluk Štúr sa narodil 24.I.1901 v Hodslaviciach, okres Nový Jičín v Čechách. Otec Antonín (Anton) Štúr1 bol evanjelickým farárom, matka Rozina, rodená Rýdlová ženou v domácnosti. Otec pochádzal z vlasteneckej a buditeľskej rodiny Štúrovcov; jeho otec Samuel Štúr bol mladší brat národovca Ľudovíta Štúra. Svätopluk Štúr mal štyroch súrodencov, bratov Ľudovíta a Svetozára a sestry Oľgu a Elenu.2
V rokoch 1907 – 1912 navštevoval základnú školu v Hodslaviciach. V rokoch 1912 – 1917 nemeckú štátnu reálku v Novom Jičíne. V roku 1919 maturoval s vyznamenaním na českej zemskej štátnej reálke v Hodoníne.
Po maturite začal študovať na Vysokej škole technickej v Prahe, odbor pozemné staviteľstvo. Zo štúdií však ešte v zimnom semestri odišiel. V tom istom období, teda v rokoch 1919 – 1920 študoval aj na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 1920 – 1921 absolvoval jednoročný Abiturienský kurz pre absolventov stredných škôl pri Československej obchodnej akadémii v Bratislave. Zároveň pracoval ako úradník na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovensku. V rokoch 1921 – 1937 pôsobil v Slovenskej banke v Bratislave.
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal študovať ako mimoriadny študent v roku 1932. Riadnym študentom sa stal v roku 1934. Hlavným študijným odborom bola filozofia, vedľajším dejiny umenia. Navštevoval aj prednášky z literatúry, estetiky, dejín umenia a dejín hudby. Prednášajúcimi boli napr. profesori Josef Tvrdý, Josef Král, František Žákavec, alebo docent Jan Mukařovský a iní. Svoje vedomosti si doplnil študijnými pobytmi v Drážďanoch, Berlíne a Hamburgu. Už v tomto období mal pomerne značnú publikačnú činnosť; publikoval v Prúdoch, Slovenskom denníku, Lidových novinách a inde. Patril k propagátorom hnutia Sokol, ktoré zdôrazňovalo jednotu fyzickej sily a sily ducha. Často prednášal v telovýchovných jednotách v Prahe, alebo Bratislave. V roku 1936 získal po úspešnej obhajobe práce K logickým problémom súčasnej filozofie titul PhDr. Zároveň sa stal vedeckým tajomníkom Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislave, v ktorej pôsobil až do jej faktického zániku v roku 1940. V roku 1938 sa Svätopluk Štúr habilitoval na docenta pre odbor filozofia na Slovenskej univerzite v Bratislave prácou Problém transcendentna v súčasnej filozofii. Po nástupe ľudáckeho režimu opustil univerzitnú pôdu a v rokoch 1941 – 1942 bol opäť na bývalom úradníckom mieste v Slovenskej banke. Z ideologických dôvodov mu bolo odopreté potvrdenie získanej docentúry. Spravodlivosti sa dočkal až po ukončení II. svetovej vojny v roku 1945, kedy mu Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu titul docenta filozofie svojim výnosom č. 110.271/A/V-1945 z 30.V.1945 potvrdilo.3
Napriek nepriazni doby bol Svätopluk Štúr mimoriadne aktívny. Písal recenzie na divadelné predstavenia, koncerty alebo výstavy výtvarných umelcov, články, štúdie. Prednášal v Živene, prípadne Kuzmányho spolku evanjelickej mládeže.
V roku 1948 bol prezidentom republiky menovaný do funkcie riadneho profesora filozofie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (neskôr opäť Univerzita Komenského) s účinnosťou od 1.VII.1946.4 Viedol Filozofický seminár kde pútavo prednášal dejiny filozofie a filozofického myslenia a ich vplyvu na jednotlivca a spoločnosť. Poslucháči filozofie spoznávali nielen dielo T. G. Masaryka, ale aj H. Bergsona, B. Croceho, I. Kanta, B. Russella a iných mysliteľov. V komplexnom pohľade im Svätopluk Štúr približoval problematiku napr. nemeckej filozofie, fašizmu, nacizmu, mravnosti v živote, politike, tradícií a pod. Zaoberal sa vzťahmi Čechov a Slovákov a to nielen v minulosti, ale aj s výhľadom do spoločnej budúcnosti; nadväzoval na národnú obrodeneckú tradíciu slovenských dejín. Práve v tomto čase vydal ďalšie svoje kľúčové vedecké monografie – Rozprava o živote (1946) a Zmysel slovenského obrodenia (1948). Zároveň koncipuje aj ďalšie nosné dielo Marxisticko-leninská vôľa k moci, ktoré však mohlo uzrieť svetlo sveta až v roku 1991. Plodné pedagogické a vedecké pôsobenie Svätopluka Štúra trvalo však krátko. Rozhodnutím Akademického senátu Slovenskej univerzity č. 93/1949-50 z 28.IV.1950 mu bola s okamžitou platnosťou zastavená pedagogická a akákoľvek iná činnosť na Slovenskej univerzite.5 Niet akýchkoľvek pochýb, že hlavným dôvodom odstavenia profesora Štúra najmä od pedagogickej a verejnej činnosti bol nástup „ľudovej“ moci, nového totalitného systému v ČSR. Človek, ktorý bol nepohodlný politickému systému vojnovej Slovenskej republiky začal byť opäť nepohodlný novej „ľudovej demokracii“.
Pôsobiskom Svätopluka Štúra sa v rokoch 1950 – 1961 stala Univerzitná knižnica v Bratislave. Opäť písal odborné články, štúdie, recenzie koncertov, výstav, divadelných predstavení a neúnavne študoval, vzdelával sa. Neskôr mu bolo umožnené vystúpiť v televízii a rozhlasovom vysielaní. Počas krátkeho času politického uvoľnenia mu v roku 1967 vyšla monografia Nemecká vôľa k moci.6 V septembri 1968 sa zúčastnil medzinárodného filozofického kongresu vo Viedni.
Koncom roku 1968 bol na základe rozhodnutia Vedeckej rady Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rehabilitovaný a ako dôchodcovi mu bolo umožnené opäť, síce len na krátky čas, sa zapojiť do pedagogického procesu.7 Pracovný pomer na univerzite trval do 30.IX.1970.8
Od roku 1930 žil v harmonickom manželstve s doktorkou medicíny Boženou Štúrovou-Kuklovou. Mali tri deti, dcéry Božicu a Alenu a syna Ivana. Doktorka Božena Štúrová-Kuklová patrila k priekopníčkam boja proti infekčnej tuberkulóze na Slovensku. Bola prvou ženou, ktorá sa v roku 1928 habilitovala a získala v odbore patológia a liečba chorôb vnútorných titul docent na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1934 bola opäť ako prvá žena v republike menovaná mimoriadnou profesorkou špeciálnej patológie a liečby chorôb vnútorných.9 Dcéra Božica Vilikovská pracovala ako redaktorka a prekladateľka z anglického jazyka, dcéra Alena Štruplová bola lekárka a syn Ivan bol vysokoškolský profesor, detský psychológ. Profesor Svätopluk štúr zomrel 12.II.1981 v Bratislave.
V roku 1991 bol profesorovi Svätoplukovi Štúrovi udelený prezidentom ČSFR Václavom Havlom Rad T. G. Masaryka in memoriam I. triedy.10
Archívne dokumenty, ktorých pôvodcom bol Svätopluk Štúr sa dostali do Ústredného archívu SAV v lete roku 2018. Pôvodne bola prevzatá pozostalosť po synovi Ivanovi Štúrovi (spis o prevzatí č. CSČ ÚA-56/2018 z 16. júla 2018), z ktorej sa následne vyčlenili dokumenty, ktorých pôvodcom bol syn Ivan Štúr, otec Svätopluk Štúr a matka Božena Štúrová-Kuklová. Dokumentov neostalo veľa; cca 3 banánové krabice dokumentov. Prevzaté dokumenty boli neusporiadané, bez akýchkoľvek pomocných zoznamov.
Pri tvorbe štruktúry usporiadania sme vychádzali zo zaužívanej štruktúry usporiadania archívnych dokumentov tvoriacich osobné fondy osobností uložených v Ústrednom archíve SAV. Štruktúra usporiadania zodpovedá vecnému hľadisku. Tvorí ju osem fondových oddelení, (napr. I. Materiály z vedeckej činnosti, II. Materiály z funkcií a pod.).
Prvé tri fondové odddelenia sú členené na fondové pododdelenia (napr. I.A. Vedecké práce, II.A. Pedagogické funkcie, III.C. Pracovné doklady a pod.). Zostávajúce fondové oddelenia nie sú ďalej členené. Štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
Jazykom dokumentov je slovenčina a čeština, niektoré dokumenty sú v nemčine, francúzštine a angličtine.
Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný archívny dokument alebo súbor archívnych dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. Platí to aj v prípade, kedy sme si neboli istí menom. V okrúhlej zátvorke v regeste je uvedený zdrojový dokument, napr. časopis, alebo zborník, v ktorom bola štúdia, alebo článok uverejnený. V hranatej zátvorke za regestom je údaj či sa zachovalo napr. celé číslo prípadne išlo o rukopis, alebo separátny výtlačok. Ak išlo o text, ktorý nebol v slovenčine, alebo češtine údaj o jazyku dokumentu je uvedený tak isto. Pri korešpondencii je uvedený štát v oficiálne používanom tvare. Časový údaj v okrúhlej zátvorke na titulnej strane inventára vyjadruje presah rozpätia archívneho fondu.
Prvé fondové oddelenie I. Materiály z vedeckej činnosti je členené do štyroch fondových pododdelení dokumentov: I.A. Vedecké práce, I.B. Odborné posudky, I.C. Vystúpenia, rozhovory, prednášky, príležitostné práce, I.D. Vedecká dokumentácia, poznámky, výpisky, fragmenty, pramene. V prvom fondovom pododdelení I.A. Vedecké práce sa nachádzajú zachované vedecké štúdie, články a monografie Svätopluka Štúra. Niektoré z jeho kľúčových vedeckých prác ako napr. Zmysel slovenského obrodenia, Zápasy a scestia moderného človeka, alebo Hovory s mládeží sú zachované v rukopisoch. Toto fondové pododelenie ohraničuje obdobie rokov 1930 – 1999. V nasledujúcom fondovom pododdelení I.B. Odborné posudky sú uložené odborné posudky, ktoré vypracoval Svätopluk Štúr ako pedagóg Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave na dizertačné práce napr. Jána Bodnára, Vojtecha Filkorna, alebo Michala Bartka. Sú z roku 1948, niektoré sú nedatované a posudok na prácu Štefan Polakoviča „O pojem filozofie“ je pravdepodobne z roku 1944. V treťom fondovom pododdelení dokumentov I.C. Vystúpenia, rozhovory, prednášky, príležitostné práce sú uložené texty prednášok, prejavov, ktoré sa uskutočnili napr. v Župnej osvetovej škole v Bratislave, Klube priateľov umenia pri Matici slovenskej v Leviciach, Biskupiciach, ale aj v Slovenskom rozhlase a inde. Tematický záber je široký. Išlo o napr. moderné trendy vo výtvarnom umení, hodnotenie úrovne hudobného života v Bratislave, o zdôraznenie duchovných hodnôt v československom hnutí Sokol, význame kultúrneho spolubytia a spolužitia Čechov a Slovákov, slovanskej vzájomnosti a pod. Články, ktoré sú najmä z obdobia tesne po skončení II. svetovej vojny sú venované novej nádeji na znovuvytvorenie demokratickej ČSR na princípoch duchovného, kultúrneho a sociálneho spolužitia našich národov. Mnohé boli publikované v novinách Demokratickej strany Čas. Svätopluk Štúr pútavou formou približoval osobnosti ako bol napr. Rembrandt van Rijn, Leonardo da Vinci, ale aj Jean Jacques Rousseau a iní velikáni umenia, kultúry a vzdelanosti. V tomto fondovom pododdelení sú uložené aj prednášky, ktoré sa zachovali z jeho pedagogickej činnosti na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Časový rozsah dokumentov tvoria roky 1927 – 1979. Do štvrtého fondového pododdelenia I.D. Vedecká dokumentácia, poznámky, výpisky, fragmenty, pramene sú zaradené napr. poznámky z oblasti dejín filozofie, futurológie, psychológie, dejín výtvarného umenia a pod. Zachované archívne dokumenty sú príkladom systematického a neustáleho bádania a štúdia Svätopluka Štúra. Značnú časť dokumentov tvoria poznámky a komentáre k zahraničnej odbornej literatúre, ku ktorej mal profesor Štúr v čase pôsobenia v Univerzitnej knižnici prístup. Časové ohraničenie fondového pododdelenia je tvorené rokmi 1906, 1910 – 1980.
Druhé fondové oddelenie II. Materiály z funkcií tvorí jedno fondové pododdelenie II.A. Pedagogické funkcie, v ktorom sa nachádzajú napr. správy o činnosti Filozofického seminára Slovenskej univerzity v Bratislave, ktoré viedol Svätopluk Štúr a zasielal na Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu. Taktiež sa tu nachádzajú programy zasadnutí profesorského zboru Filozofickej fakulty. Fondové pododdelenie je ohraničené rokmi 1945 – 1949.
Nasledujúce tretie fondové oddelenie III. Biografické materiály je členené do siedmych fondových pododdelení archívnych dokumentov III.A. Osobné doklady, III.B. Školské doklady, III.C. Pracovné doklady, III.D. Životopisy, III.E. Súpisy prác, III.F. Vedecké hodnosti a III.G. Vyznamenania a ceny. Archívne dokumenty uceleným spôsobom približujú biografické údaje o Svätoplukovi Štúrovi. Nachádzajú sa tu napr. odpisy krstného listu, školské vysvedčenia, maturitné vysvedčenie, vysokoškolské indexy a pod. Ďalej sú tu uložené zachované životopisy, súpisy vedeckých prác, článkov, úvah a príspevkov, doklady preukazujúce dosiahnuté vedecké hodnosti a iné. Dokumenty ohraničuje obdobie rokov 1908 – 1971.
Štvrté fondové oddelenie IV. Korešpondencia tvoria listy súkromných osôb a inštitúcií. Listy sú usporiadané abecedne, bez rozdelenia na listy prijaté a odoslané. Nachádza sa tu korešpondencia napr. s filozofom Josefom Králom, advokátom a politikom Ivanom Dérerom, filológom a prekladateľom Jaroslavom Ludvíkovským, alebo skladateľom a dirigentom Jaroslavom Křičkom. Toto fondové oddelenie ohraničujú roky 1899 – 1981.
Do nasledujúceho fondového oddelenia V. Fotografie sme zaradili albumy čiernobielych fotografií európskych miest Berlín a Mníchov. Albumy sú z roku 1922. Ďalej je tu uložených osem kusov čiernobielych portrétnych fotografií Svätopluka Štúra, ktoré nie sú datované.
V šiestom fondovom oddelení VI. O pôvodcovi fondu sa nachádzajú dokumenty, ktoré svojim obsahom dopĺňajú komplexný pohľad na osobnosť Svätopluka Štúra. Zaradili sme sem napr. rukopisy jeho básní venované najmä deťom, prírode, ale aj reflektujúce dianie života, výňatky jeho prác a bibliografie, ale aj články a spomienky jeho žiakov (Michal Bartko, Elena Várossová, Marta Zágoršeková). Toto fondové oddelenie je ohraničené rozpätím rokov 1938 – 2002.
V nasledujúcom fondovom oddelení VII. Práce iných autorov sa nachádzajú napr. vystúpenia spisovateľov a publicistov (Dominik Tatarka, Pavel Kohout, Ludvík Vaculík) na IV. zjazde československých spisovateľov 27.-29.VI.1967 v Prahe. Cenným je samizdat – spomienky vtedajších disidentov (napr. Václav Havel, František Kriegel ) na prvú obeť štátneho násilia po vzniku Charty 77 filozofa, vedca a pedagóga Jana Patočku. Časový rozsah archívnych dokumentov spadá do obdobia rokov 1939 – 1977.
V poslednom fondovom oddelení VIII. Materiály rodiny sú uložené obsahom pútavé dokumenty približujúce osudy príbuzných Svätopluka Štúra. Je tu zaradený napr. rozkaz rakúskeho cisára a uhorského kráľa Ferdinanda I. k zatknutiu Ľudovíta Štúra, Michal Miloslava Hodžu a Jozefa Miroslava Hurbana z roku 1848, vokátorský spis otca Antonína (Antona) Štúra pre pôsobenie v obci Lubina, opisy rodných listov starých rodičov, rodičov, sestry Oľgy a iné. Ďalej sú tu napr. vysvedčenia sestry Eleny zo škôl v Hodslaviciach, Hodoníne, Novom Jičíne a Brne, oznámenia o úmrtí brata Ľudovíta a sestry Oľgy ako aj korešpondencia patriaca rodičom. Archívne dokumenty tvoriace toto fondové oddelenie spadajú do rokov 1848, 1882, 1900 – 1960.
Rozsah osobného fondu Svätopluka Štúra je stredne veľký, skôr menší. Tvorí ho pätnásť archívnych krabíc s 264 inventárnymi jednotkami. Časový rozsah spadá do obdobia rokov (1848) 1901 – 1981 (2002). Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky a čísla vpravo archívne krabice. Pri spracúvaní sme vyradili len duplikáty tlačovín, prázdne papiere, obaly a nečitateľné poznámky.
Archívne dokumenty tvoriace osobný fond v komplexnom obraze približujú nielen životné osudy ale aj bohatú profesijnú činnosť filozofa, pedagóga, kultúrneho pracovníka Svätopluka Štúra. Mnohé archívne dokumenty budú sprístupnené verejnosti po prvý krát. Sú prínosom nielen pre bádateľov zaoberajúcimi sa dejinami filozofie a filozofického myslenia na Slovensku, ale budú inšpiratívne aj pre historikov dejín výtvarného umenia, divadelnej kritiky, psychológie, prípadne bádateľov mapujúcich vývoj pomerov na Slovensku napr. v období po druhej svetovej vojne.
Archívny fond spracoval zamestnanec Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko v roku 2019 a sprístupnil bádateľskej verejnosti pod názvom Štúr, Svätopluk – osobný fond, evidenčné číslo SK_1213_39018.
| arch. kr. | archívna krabica |
| CSČ ÚA | Centrum spoločných činností Ústredný archív |
| ČSFR | Česká a Slovenská federatívna republika |
| ČSR | Československá republika |
| č. | číslo |
| ev. | evanjelický |
| f. | fond |
| fol. | folium (list) |
| ISBN | International Standard Book Number (Medzinárodné štandardné číslo knihy) |
| ISSN | International Standard Serial Number (Medzinárodné štandardné číslo seriálovej publikácie) |
| i.č. | inventárne číslo |
| n. p. | národný podnik |
| PhDr. | doktor filozofie (philosophiae doctor) |
| roč. | ročník |
| sign. | signatúra |
| s.d. | sine data (nedatované) |
| s.l. | sine locatio (miestne neurčené) |
| SAV | Slovenská akadémia vied |
| SNR | Slovenská národná rada |
| SND | Slovenské národné divadlo |
| SNP | Slovenské národné povstanie |
| spol. | spoločnosť |
| TJ | Telovýchovná jednota |
| T. G. M. | Tomáš Garrigue Masaryk |
| UK | Univerzita Komenského |
