Božena Štúrová-Kuklová sa narodila 14. decembra 1893 v meste Žamberk v Čechách rodičom Matejovi a Božene Kuklovej, rod. Srdínkovej. Otec JUDr. Matej Kukla pracoval v Žamberku, neskôr v Hradci Králové ako advokát. Mala piatich súrodencov, z ktorých starší brat Ivan bol za svoju odbojovú činnosť počas nacistickej okupácie Čiech a Moravy v roku 1942 popravený. Po skončení základnej školy v rodnom Žamberku navštevovala dievčenské lýceum (1904 – 1910) a gymnázium v Hradci Králové (1910 – 1912).
V roku 1912 začala študovať na Lekárskej fakulte c. a k. Českej univerzity Karlo-Ferdinandovej v Prahe.1 Ešte počas štúdia v januári 1918 nastúpila ako výpomocná lekárska sila na 1. české interné oddelenie c. a k. Všeobecnej nemocnice v Prahe (neskôr Všeobecná nemocnica). Treba zdôrazniť, že už v roku 1916 pôsobila ako zastupujúca lekárka aj v c. a k. Českej detskej nemocnici Františka Jozefa I. v Prahe. Štúdium ukončila v marci 1918.
Po vzniku Československej republiky pracovala na 1. internej klinike Všeobecnej nemocnice v Prahe. Následne sa začala jej životná a profesionálna spätosť zo Slovenskom. Od septembra 1919 prešla na Kliniku chorôb vnútorných Československej štátnej nemocnice v Bratislave. Pôsobila vo funkcii 1. asistentky profesora Kristiána Hynka. V oblasti jej vedeckého záujmu bola aj mikrobiológia. Špecializovala sa na oblasť infekčných chorôb s dôrazom na infekčnú tuberkulózu. V tomto období sa Božena Štúrová-Kuklová spolupodieľala na vybudovaní a vedení ošetrovne pre pacientov s diagnózou tuberkulózy. Zároveň zastupovala profesora Hynka na prednáškach a v rámci klinických vyšetrení.
Na jeseň 1922 nastúpila na študijný pobyt do Pasteurovho ústavu v Paríži. Popri riešení odborných otázok z oblasti boja proti infekčným chorobám sa zaoberala aj systémom riadenia nemocníc a liečebných ústavov v zahraničí. Následne úspešne aplikovala systémy kvalitného vedenia a riadenia liečebných ústavov v domácom prostredí. Okrem študijného pobytu v Pasteurovom ústave v Paríži absolvovala rad zahraničných pracovných pobytov, napr. v Kochovom ústave v Berlíne a v nemocniciach pre infekčné choroby v Amsterdame, Londýne a Viedni.
Popri náročnej lekárskej službe publikovala mnoho odborných štúdií a článkov v československých lekárskych vedeckých časopisoch (Bratislavské lekárske listy, Časopis lékařů českých, Nové Atheneum, Biologické listy a i.). Ako aktívna prednášateľka sa zapájala do činnosti Spolku československých lekárov. Zároveň popri klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti viedla poradňu Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pravidelne viedla prednášky a praktické cvičenia o tuberkulóze, klinickej bakteriológii a profesora Kristiána Hynka počas jeho neprítomnosti zastupovala na prednáškach o vnútorných a aj infekčných chorobách.
V roku 1928 sa úspešne habilitovala a získala titul docentky ako prvá žena v Československu v odbore patológia a liečba chorôb vnútorných.
V roku 1934 bola menovaná, opäť ako prvá žena v Československu, bezplatnou mimoriadnou profesorkou špeciálnej patológie a liečby chorôb vnútorných na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Neskoršie, v roku 1938, bola poverená vedením Propedeutickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 1940 bola profesorka Božena Štúrová-Kuklová Ministerstvom školstva a národnej osvety v Bratislave z dôvodu príslušnosti k českej národnosti prepustená zo zamestnania. Spolu s rodinou ostala na Slovensku a vykonávala súkromnú prax v protituberkulóznej poradni.
Jej opätovné prijatie na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave sa uskutočnilo až v roku 1946. Aj v neľahkom povojnovom období sa Božena Štúrová-Kuklová zapojila do vedecko-pedagogickej, výskumnej a tiež praktickej zdravotníckej činnosti. V roku 1949 bola menovaná do funkcie prednostky Kliniky tuberkulózy Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity. Začiatkom päťdesiatych rokov sa stala hlavným odborníkom Povereníctva zdravotníctva pre boj proti tuberkulóze. Z Kliniky tuberkulózy Lekárskej fakulty už opäť Univerzity Komenského sa pod vedením profesorky Boženy Štúrovej-Kuklovej stalo výnimočné pracovisko v boji proti tejto chorobe na Slovensku.2 Pracovný kolektív lekárov sa pod jej vedením venoval výskumu účinnosti antituberkulotík. Neskôr sa venovala sledovaniu vegetatívneho nervového systému u pacientov s tuberkulózou a prieduškovou astmou. Veľkou mierou prispela k zriadeniu Katedry tuberkulózy Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v roku 1952.3 Na Klinike tuberkulózy sa pod jej vedením vyškolili desiatky odborníkov – ftizeológov a pneumológov. Kliniku viedla až do odchodu do dôchodku v roku 1961.
Profesorka Božena Štúrová-Kuklová bola autorkou desiatok štúdií a článkov. Mala významný podiel na budovaní slovenského zdravotníctva, výchove lekárov-špecialistov a zohrala dôležitú úlohu v boji proti tuberkulóze na Slovensku. Osobnostne ju charakterizovali úprimná ľudskosť, odborná erudovanosť a nesmierna pracovitosť. Bola členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej, čestnou členkou Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně a tiež členkou prvého výboru Československej spoločnosti mikrobiologickej.4
Za prínos spoločnosti bola odmenená viacerými oceneniami, napr. v roku 1968 Medailou J. E. Purkyňu za obzvlášť vynikajúce zásluhy o rozvoj starostlivosti o zdravie ľudu. V roku 1992 jej bol vtedajším prezidentom ČSFR Václavom Havlom udelený Rad T. G. Masaryka III. triedy in memoriam.5
Božena Štúrová-Kuklová žila od roku 1930 v manželstve s univerzitným profesorom, filozofom Svätoplukom Štúrom. Mali tri deti – dcéry Božicu, Alenu a syna Ivana. Božica, vyd. Vilikovská pracovala ako redaktorka a prekladateľka z anglického jazyka, Alena, vyd. Štruplová pôsobila ako lekárka a syn Ivan Štúr, univerzitný profesor, bol uznávaný detský psychológ.
Profesorka Božena Štúrová-Kuklová zomrela 14. apríla 1977 v Bratislave.
Archívne dokumenty, ktorých pôvodcom bola Božena Štúrová-Kuklová, sa dostali do Ústredného archívu SAV v lete roku 2018. Pôvodne bola prevzatá pozostalosť po jej synovi profesorovi Ivanovi Štúrovi (spis o prevzatí č. CSČ ÚA-56/2018 zo 16. júla 2018). Z nej boli následne vyčlenené dokumenty, ktorých pôvodcom boli: Ivan Štúr, jeho otec Svätopluk Štúr a jeho matka Božena Štúrová-Kuklová.6 Prevzaté dokumenty boli neusporiadané, bez akýchkoľvek pomocných zoznamov.
Pri tvorbe štruktúry usporiadania sme vychádzali zo zaužívaného systému usporiadania archívnych dokumentov tvoriacich osobné fondy osobností uložených v Ústrednom archíve SAV. Štruktúra usporiadania archívnych dokumentov zodpovedá vecnému hľadisku. Tvorí ju sedem fondových oddelení (napr. I. Materiály z vedeckej činnosti, II. Materiály z funkcií a pod.). Fondové oddelenie V. Fotografie nebolo vytvorené, keďže medzi dokumentami sa fotografie nenachádzali.
Prvé tri z nich sú členené na fondové pododdelenia (napr. I.A. Vedecké práce, II.A. Vedecké funkcie a pod.). Dokumenty vo fondovom pododdelení IIA. Vedecké funkcie sme členili na dve jednotky sprístupnenia (1. Rezortné organizácie a 2. Vedecké spoločnosti). Štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
Jazykom dokumentov je slovenčina a čeština, niektoré dokumenty sú vo francúzštine, angličtine, švédčine a taliančine.
Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný archívny dokument alebo súbor archívnych dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. Platí to aj v prípade, keď sme si neboli istí menom. V okrúhlej zátvorke v regeste je uvedený zdrojový dokument, napr. časopis alebo zborník, v ktorom boli štúdia alebo článok uverejnené. V hranatej zátvorke za regestom je údaj, či sa zachovalo celé číslo predmetného vydania, prípadne či išlo o separátny výtlačok. Ak išlo o text, ktorý nebol v slovenčine alebo češtine, uvádza sa aj údaj o jazyku dokumentu. Pri korešpondencii je uvedený štát v oficiálne používanom tvare. Časový údaj v okrúhlej zátvorke na titulnej strane inventára vyjadruje presah rozpätia archívneho fondu. Uvádzanie mena v tvare Božena Kuklová-Štúrová sme rešpektovali v rovnakej podobe, ako je v archívnych dokumentoch.
Prvé fondové oddelenie I. Materiály z vedeckej činnosti je členené do piatich fondových pododdelení: I.A. Vedecké práce, I.B. Odborné posudky, I.C. Vystúpenia, články, prejavy, I.D. Vedecká dokumentácia a I.E. Vedecké podujatia. V prvom pododdelení archívnych dokumentov I.A. Vedecké práce sa nachádzajú zachované vedecké štúdie a články Boženy Štúrovej-Kuklovej venované najmä infekčným chorobám a boju proti nim, s dôrazom na infekčnú tuberkulózu. Niektoré state sa týkajú problematiky imunológie a mikrobiológie. Toto pododdelenie ohraničujú roky 1923 – /1977/. V nasledujúcom pododdelení dokumentov I.B. Odborné posudky je uložený len jeden dokument – posudok zdravotného stavu Cecílie Ecksteinovej z roku 1959. V treťom pododdelení dokumentov I.C. Vystúpenia, články, prejavy sú uložené texty prejavov, ktoré Božena Štúrová-Kuklová predniesla pri rôznych príležitostiach (napr. pri 80. narodeninách profesora Kristiána Hynka) alebo boli venované postaveniu žien vo vysokom školstve na Slovensku. Časový rozsah dokumentov tvoria roky 1948 – 1960. Do fondového pododdelenia I.D. Vedecká dokumentácia sú zaradené dva dokumenty: prvý približuje Pasteurov inštitút v Paríži a druhý tvoria súbory fotokópií grafov rôznych lekárskych diagnóz. Archívne dokumenty ohraničuje obdobie rokov 1922, 1951 – 1971. Posledné fondové pododdelenie I.E. Vedecké podujatia je takisto svojím rozsahom neveľké: sú v ňom uložené pozvania na schôdze Spolku slovenských lekárov a Slovenskej pobočky pneumologickej a ftizeologickej sekcie Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyňu v rokoch 1960 a 1968.
Druhé fondové oddelenie II. Materiály z funkcií je tvorené fondovým pododdelením II.A. Vedecké funkcie, ktoré sa člení na dve jednotky sprístupnenia II.A.1. Rezortné organizácie a II.A.2. Vedecké spoločnosti. Sú tu uložené napr. rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva povojnovej ČSR o menovaní Boženy Štúrovej-Kuklovej do ústredných, odborných, poradných inštitúcií pre boj proti tuberkulóze, ostatné dokumenty približujú jej členstvo v domácich a zahraničných vedeckých spoločnostiach. Archívne dokumenty sú z rokov 1930 – 1966.
Tretie fondové oddelenie III. Biografické materiály je členené do siedmych fondových pododdelení dokumentov III.A. Osobné doklady, III.B. Školské doklady, III.C. Pracovné doklady, III.D. Životopisy, III.E. Súpisy publikovaných prác, III.F. Vedecké hodnosti a III.G. Vyznamenania a ceny. Celé fondové oddelenie uceleným spôsobom približuje biografické údaje o Božene Štúrove-Kuklovej. Nachádzajú sa tu napr. odpisy krstného listu, školské správy a vysvedčenia zo základnej a strednej školy, maturitné vysvedčenie, kópie vysokoškolského diplomu, dokumenty preukazujúce jednotlivé pracovné pôsobenia a pod. V tejto časti sú uložené aj zachované životopisy, súpisy vedeckých prác, doklady preukazujúce dosiahnuté vedecké hodnosti a iné. Fondové oddelenie III. Biografické materiály ohraničuje obdobie rokov 1899 – 1968.
Štvrté fondové oddelenie IV. Korešpondencia tvoria listy súkromných osôb a inštitúcií. Listy sú usporiadané abecedne, bez rozdelenia na listy prijaté a odoslané. Okrem listov rodinných príslušníkov (napr. matka Božena Kuklová, dcéra Božica Vilikovská) sa v časti nachádza korešpondencia s odbornými spoločnosťami (napr. Protituberkulózny inštitút v Miláne). Fondové oddelenie je ohraničené rokmi 1931 – 1977.
Do fondového oddelenia VI. O pôvodcovi fondu sme zaradili archívne dokumenty približujúce životné a pracovné osudy Boženy Štúrovej-Kuklovej, medzi nimi napr. scenár pripravovaného filmového medailónu, báseň od Emila Boleslava Lukáča alebo články z dennej tlače. Pochádzajú z rokov 1918 – 2012.
V šiestom fondovom oddelení VII. Práce iných autorov je uložená štúdia pojednávajúca o problematike dráždivosti vegetatívneho nervstva autorov M. Belašiča, I. Grebáčovej a T. Mjartanovej. Ide o separátny výtlačok uverejnený v Bratislavských lekárskych listoch v roku 1956.
V poslednom fondovom oddelení VIII. Materiály rodiny sa nachádzajú napr. opisy krstných a rodných listov rodinných príslušníkov Srdínkových a Kuklových, rodostromy rodín Kuklovej a Štúrovej a iné. Dokumenty sú z rokov 1923 – 1940.
Rozsah osobného fondu Boženy Štúrovej-Kuklovej je neveľký; tvorí ho päť archívnych krabíc so 109 inventárnymi jednotkami. Časový rozsah spadá do obdobia rokov 1899 – 1977 (2012). Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky a čísla vpravo archívne krabice.
Pri spracúvaní sme vyradili duplikáty, multiplikáty a poškodené a zničené odkladacie obaly.
Archívne dokumenty tvoriace osobný fond približujú v komplexnom obraze životné osudy a profesijnú činnosť prvej profesorky všeobecného lekárstva na Slovensku a zároveň aj dobu, v ktorej pôsobila. Sú podnetné tak pre bádateľov zaoberajúcich sa dejinami medicíny a lekárstva, ako aj pre záujemcov o poznanie dobového akademického prostredia.
Archívny fond spracoval a pod názvom Štúrová-Kuklová, Božena – osobný fond, evidenčné číslo SK_1213_39019, sprístupnil bádateľskej verejnosti zamestnanec Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko v roku 2019.
| arch. kr. | archívna krabica |
| BCG | Bacillus Calmette-Guerin (vakcína proti tuberkulóze) |
| CSČ ÚA | Centrum spoločných činností Ústredný archív |
| c. a k. | cisársky a kráľovský |
| ČSFR | Česká a Slovenská federatívna republika |
| ČSR | Československá republika |
| č. | číslo |
| dra. | doktor |
| E. M. U. | neurčené |
| FAMU | Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení |
| hl. | hlavný |
| i.č. | inventárne číslo |
| kr. | kráľovský |
| prof. | profesor |
| roč. | ročník |
| rod. | rodená |
| rím. kat. | rímskokatolícky |
| sign. | signatúra |
| s.d. | sine data (nedatované) |
| SAV | Slovenská akadémia vied |
| SNR | Slovenská národná rada |
| SPN | Slovenské pedagogické nakladateľstvo |
| UK | Univerzita Komenského |
