Akademik R. Mrlian sa narodil v maloroľníckom prostredí v Hybiach. Už počas štúdia na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši aktívne pracoval v Samovzdelávacom krúžku M. M. Hodžu a do tohto obdobia spadajú aj jeho prvé dotyky s divadelnou praxou. Po maturite študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenčinu a germanistiku. Okrem toho navštevoval aj prednášky z estetiky, folkloristiky a archeológie. V roku 1941 bol promovaný za doktora filozofie. Začal učiť na gymnáziách v Martine a Liptovskom Mikuláši, neskôr pracoval ako civilný zamestnanec Ministerstva národnej obrany. Po vojne sa stal námestníkom povereníka informácií SNR v Košiciach a potom prednostom prezídia Povereníctva informácií. Venoval sa aj kultúrno-organizačnej činnosti, zúčastnil sa na príprave I. zjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov v Banskej Bystrici v roku 1945 a podieľal sa na vydaní zborníka zo zjazdu. Od roku 1950 sa zaoberal predovšetkým pedagogickou a vedeckou prácou v oblasti divadelnej vedy a kritiky, etnografie a kultúrnej histórie. V roku 1952 bol vymenovaný za docenta VŠMU v Bratislave a viedol Katedru divadelnej vedy. V rokoch 1953–1955 pôsobil ako prorektor a v rokoch 1971–1985 ako rektor. Zastával aj funkciu dekana Divadelnej fakulty v rokoch 1958–1959 a 1962–1968. V r. 1965 bol menovaný za profesora divadelnej vedy a v r. 1975 obhájil doktorát vied o umení. R. Mrlian patril k zakladajúcim členom Zväzu divadelných umelcov. V rokoch 1958–1961 bol umeleckým šéfom činohry SND, v rokoch 1967–1971 činohry Novej scény v Bratislave. Spolupracoval s Umenovedným ústavom SAV, pôsobil vo Vedeckom kolégiu pre jazykovedu, vedy o literatúre a umení a národopis SAV, istý čas bol aj jeho podpredsedom. Od r. 1984 bol akademikom SAV.
Už publikačná činnosť R. Mrliana z obdobia vysokoškolských štúdií, resp. po ich ukončení svedčí o tom, že sa mienil venovať literárnej kritike a prekladom z nemeckého jazyka. V časopisoch a novinách publikoval štúdie a kritiky o tvorbe súčasných autorov a preložil aj niekoľko vecí z nemčiny. Bol pravidelným prispievateľom do kultúrnej rubriky Národnej obrody a redigoval dvojmesačník Umenie. V roku 1943 R. Mrlian debutoval prvou vedeckou prácou Štúrovci a ústna slovesnosť, v ktorej skúmal podiel ľudovej kultúry a folklóru na rozvoji slovenskej literatúry a estetických koncepcií, ktoré mali vedúce miesto u nás v období romantizmu. Koncom štyridsiatych rokov sa začal viac orientovať na divadelnú vedu. Prezentoval sa prácami o dejinách slovenského profesionálneho divadla a teoretickými prácami, predovšetkým ako divadelný kritik. V päťdesiatych rokoch zaujala jeho kniha So slovenským divadlom. R. Mrlian sa striedavo zaoberal medzivojnovým a povojnovým obdobím slovenského divadla až po jeho súčasnosť. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prešiel k hodnoteniu vedúcich osobností slovenského divadla, napr. v prácach Divadlo plné tónov a Andrej Bagar. Jeho najtvorivejším obdobím boli osemdesiate roky, kedy za sebou vydal viacero publikácií: Súčasná slovenská dráma, Storočnica českého divadla (redigoval) , Hľadanie istôt, Tvary a tváre divadla, Kritika divadelnej praxe. V ďalších rokoch sa snažil o spracovanie teoretických otázok nových foriem (televízia, rozhlas) dramatického umenia. Bol aj vedúcim lexikálnej skupiny Divadelníctvo v Encyklopédii Slovenska a stál na čele autorského kolektívu pripravujúceho Encyklopédiu dramatických umení Slovenska. Od roku 1990 žil na dôchodku, v roku 2002 napísal autobiografickú knihu Na krížnych cestách.
Osobný fond Rudolfa Mrliana získal Ústredný archív SAV v roku 2013 od jeho dcéry. Materiál je spracovaný formou inventára a rozdelený do základných vecných skupín, pričom niektoré sa ešte členia na podskupiny.
Prvou základnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti. Obsahujú Rukopisy nepublikované rozdelené na Články, štúdie a monografie označené IA1. Nasledujú Posudky, poznámky a návrhy – IA2. Ďalšie podskupiny sú Rukopisy publikované – IB, Tlačené práce – IC. Podskupina Vedecká dokumentácia – ID sa skladá z výstrižkov o inscenáciách SND z rokov 1942–2002, korešpondencie napr. J. Budského, J. Borodáča, A. Jiráska Družstvu SND, z osvedčenia kolegov M. Gregora apelujúcich za jeho ponechanie v angažmán a z fotografií slovenských hercov, či fotografií z jednotlivých inscenácií. Podskupina Vedecké podujatia – IE pozostáva z materiálov IV. divadelného festivalu a seminára činohry SND v Prahe a v Karlových Varoch a z konferencie o televíznej tvorbe v Limbachu.
Druhou základnou vecnou skupinou sú Materiály z funkcií. Delia sa na Funkcie vedecké – IIA, Funkcie redaktorské – IIB a Funkcie celospoločenské – IIC.
Tretiu vecnú skupinu tvoria Biografické materiály. Člení sa na Osobné doklady – IIIA, Pracovné zmluvy – IIIB, Žiadosti – IIIC, Menovania – IIID, Osvedčenia – IIIE, Udelenie vedeckej hodnosti – IIIF, a Ocenenia a vyznamenania – IIIG.
Ďalšia vecná skupina Korešpondencia je usporiadaná abecedne a okrem niekoľkých výnimiek obsahuje aj údaje o mieste adresáta, resp. odosielateľa, o počte kusov a časovom rozsahu.
Vo fonde nie je zastúpená vecná skupina Fotografie.
Posledná vecná skupina O pôvodcovi fondu pozostáva väčšinou z recenzií prác R. Mrliana a z príležitostných článkov o ňom. Pri niektorých záznamoch nie je uvedený autor.
Dodatok k osobnému fondu R. Mrliana obsahuje písomnosti troch základných vecných skupín. Prvou sú Rukopisy nepublikované, z čoho sú najbohatšie zastúpené príležitostné prejavy. Druhou skupinou sú Tlačené práce, v prevažnej väčšine novinové články. Treťou skupinou je Korešpondencia.
Celkove osobný fond Rudolfa Mrliana spolu s dodatkom pozostáva z 1150 inventárnych jednotiek zachytávajúcich obdobie rokov 1920–2003. Uložené sú v 29 archívnych škatuliach.
