Československí antropológovia sa združovali v rámci Československej biologickej spoločnosti, pri ktorej pôsobila sekcia antropológie. Uznesením Prezídia ČSAV z 2.X.1963 vyčlenila sa z Československej biologickej spoločnosti sekcia antropológie a osamostatnila sa na Československú antropologickú spoločnosť pri ČSAV. Jej predsedom sa stal vedúci katedry antropológie a genetiky na bratislavskej Prírodovedeckej fakulte prof. J. A. Valšík. Z jeho iniciatívy podporenej vtedajším predsedom vedeckého kolégia lekárskych vied SAV akad. V. Thurzom došlo k osamostatneniu slovenskej odbočky a rozhodnutím Predsedníctva SAV z 25.I.1965 s účinnosťou od 1.I.1965 k zriadeniu Slovenskej antropologickej spoločnosti.
Úlohou spoločnosti bolo združovať antropológov a záujemcov pracujúcich v odboroch súvisiacich s antropológiou a pôsobiacich na Slovensku, zvyšovať ich ideologickú a odbornú úroveň. Na členských schôdzach sa informovali navzájom o vedeckých aktualitách v antropológii a v príbuzných odboroch. Spoločnosť organizovala exkurzie do terénu, prednášky i výstavy pre širšiu verejnosť. Nadväzovala spoluprácu so zahraničnými antropologickými spoločnosťami, podnecovala mládež k záujmu o antropológiu vypisovaním súťaží i udeľovaním cien.
Materiál, ktorý je uložený v 1 škatuli a tvorí ho 23 inventárnych jednotiek z r. 1961–1966 je zmanipulovaný do siedmych tematických skupín. Prvá skupina obsahuje dokumenty o organizačnej činnosti spoločnosti, najmä z prípravného obdobia jej založenia. V skupine „Zápisnice“ (vzhľadom na neveľký rozsah) sú zaradené dokumenty rôznych orgánov (medzinárodný zjazd, vedecké kolégium ai.) spadajúce do tejto diplomatickej kategórie. V tretej skupine sú správy o činnosti, vo štvrtej veci členstva. V piatej skupine sú dokumenty o odbornej činnosti, v šiestej o zahraničnej spolupráci a v siedmej je hospodárska agenda spoločnosti.
Z písomného materiálu zachovaného v Ústrednom archíve SAV sa len náznakovo dozvedáme o činnosti spoločnosti. Možno sa domnievať, že ide o fragment fondu, ktorý sa zachoval vďaka činnosti a funkcii prof. J. A. Valšíka. Je tiež možné, že z r. 1961–1966 zo združenia slovenských antropológov ani nevzniklo väčšie množstvo písomností, pretože bolo to obdobie organizačných začiatkov a príprav vzniku celoštátneho združenia i obdobie organizačných nejasností (zriaďovanie pobočiek) i príprav a organizačného osamostatnenia spoločnosti na Slovensku. I napriek tomuto konštatovaniu však zachovaný materiál aspoň sčasti dokumentuje prácu slovenských antropológov a osvetľuje najmä ich organizačnú činnosť.