František Hanic pochádza z Lastoviec na východnom Slovensku, strednú školu navštevoval v Nitre. Po maturite v r. 1947 začal študovať na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave odbor chemicko-technologického inžinierstva, ktorý ukončil s vyznamenaním. Doktorskú dizertačnú prácu na tému Organické deriváty titánu obhájil v r. 1953 a získal titul doktora technických vied. Vedeckú ašpirantúru absolvoval na Ústave fyziky pevných látok ČSAV v Prahe. V r. 1956 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Štruktúra tetraédrických iónov MOn- a bola mu udelená vedecká hodnosť kandidáta matematicko-fyzikálnych vied. V r. 1964 sa habilitoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na docenta pre odbor anorganická chémia. V r. 1966 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na tému „Kryštalochémia koordinačných zlúčenín. Vplyv tvorby komplexu na štruktúru ligandov.“ a bola mu udelená hodnosť doktora chemických vied.
Ešte počas štúdia v r. 1950 nastúpil ako asistent na Katedru anorganickej chémie Slovenskej vysokej školy technickej, kde pôsobil dva roky. Po ašpirantúre (1952–1955) začal pracovať v Chemickom ústave SAV v Oddelení anorganickej chémie ako samostatný, neskôr vedúci vedecký pracovník. V rokoch 1958–1960 bol zástupcom riaditeľa. Od r. 1963 až do r. 1999 pôsobil v Ústave anorganickej chémie SAV, v r. 1963–1970 ako jeho riaditeľ. Od r. 2000 odišiel na čiastočný úväzok do Ústavu merania SAV. Popri svojej vedeckej práci sa F. Hanic venoval aj pedagogickej činnosti na vysokých školách, kde prednášal kryštalochémiu a röntgenovú štruktúrnu analýzu a bol aj školiteľom pre anorganickú chémiu.
V počiatkoch vedeckého výskumu sa F. Hanic zameral na röntgenovú štruktúrnu analýzu a je považovaný za zakladateľa tohto výskumného smeru na Slovensku. Touto metódou vyriešil viac než 40 štruktúr. Rozpracoval teóriu štruktúrnych polí a využil definície ich hraníc k predpovediam existencie nových fáz a nových typov modifikačných premien v zemskej kôre. Na získané poznatky o materiálových štruktúrach nadviazal aj vo svojom ďalšom výskume. Zaoberal sa napr. aj otázkou zníženia produkcie oxidu uhličitého v priemyselnej výrobe, či experimentálnym overovaním podmienok vzniku života. F. Hanic sa venoval štruktúrnemu výskumu nových vysokoteplotných keramických supravodičov na báze oxidov vzácnych zemín, výskumu nových stavebných materiálov s nízkou hustotou a tepelnou vodivosťou i s vysokou odolnosťou proti korózii, hľadaniu nových supravodivých štruktúr a systémov. Je autorom viac než 200 pôvodných prác s mimoriadnym citačným ohlasom, autorom kapitol v niekoľkých monografiách, ktoré vyšli v zahraničí. Získal 7 autorských osvedčení za vynálezy.
F. Hanic sa významne podieľal aj na organizácii a riadení vedy i školstva. Bol členom vedeckého kolégia chémie a chemickej techniky ČSAV, členom a predsedom vedeckého kolégia chémie SAV, po r. 1990 podpredsedom SAV, členom vedeckých rád Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Potvrdením vedeckej autority F. Hanica sú aj početné pozvania na medzinárodné vedecké podujatia a zahraničné univerzity, jeho členstvo v medzinárodných organizáciách, napr. 1990–2002 člen výboru COST, 1990–1997 zástupca SR v IUPAC, od r. 1980 člen okruhu navrhovateľov kandidátov Nobelových cien za fyziku a chémiu. Je členom redakčných rád medzinárodných odborných časopisov, napr. Journal of Coordination Chemistry. F. Hanic je držiteľom viacerých ocenení a vyznamenaní, napr. Zlatá medaila SAV, Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti, Za zásluhy o výstavbu, medaila Rumunskej akadémie vied a ďalšie.
Písomný materiál pochádzajúci z vedeckej činnosti F. Hanica prevzal Ústredný archív SAV od neho v r. 2013. V r. 2014 bol spracovaný formou inventára. Inventár je rozdelený do siedmych základných vecných skupín, resp. v rámci nich do podskupín.
Prvou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti. Tvoria ich: Rukopisy nepublikované, členené na Štúdie a články – IA1, Posudky, recenzie, návrhy – IA2, Patenty – IA3; Rukopisy publikované, zvyčajne označené ako B sa v písomnostiach nenachádzajú; Tlačené práce sú označené – IC. Inventárny záznam tejto podskupiny obsahuje údaj o autorovi, resp. autoroch, názov práce a bibliografický údaj. Ďalšou podskupinou, označenou – ID je Vedecká dokumentácia. Pozostáva z poznámok, konceptov, tabuliek a grafov. Podskupina Vedecké podujatia sa člení na Konferencie, sympóziá, semináre – IE1 a na Služobné cesty – IE2. Inventárny záznam pri Konferenciách, sympóziách, seminároch obsahuje názov podujatia, miesto a čas jeho konania a druh zachovaného materiálu, napr. program, príspevok. Služobné cesty zasa tvoria správy o ich vykonaní tiež s miestom, časovým rozsahom a výsledkoch.
Druhá vecná skupina sú Materiály z funkcií. Delia sa na Funkcie vedecké IIA: v medzinárodných organizáciách – IIA1 (COST, IUPAC ai.); v ČSAV – IIA2 (Vedecké kolégium chémie ČSAV); v SAV – IIA3 (podpredseda SAV, garant SAV pre ekologické riziká na území vodného diela Gabčíkovo–Nagymaros, emeritný člen Učenej spoločnosti SAV, zástupca riaditeľa Chemického ústavu SAV, riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV); vo vedeckých spoločnostiach (VTS, Československá spoločnosť chemická, Slovenský zväz vedeckých pracovníkov ai.). Funkcie pedagogické – IIB zachytávajú pôsobenie F. Hanica na Chemicko-technologickej fakulte a Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, na Farmaceutickej, Prírodovedeckej a Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Vysokom učení technickom v Brne a na Vysokej škole chemickotechnologickej v Pardubiciach. Funkcie redaktorské – IIC sú ilustrované materiálom z redakčnej rady Chemických zvestí.
Tretiu základnú vecnú skupinu Biografické materiály tvoria vlastné Životopisy – IIIA, Osvedčenia IIIB (lustračné), Vysvedčenia –IIIC, Pracovné zmluvy – IIID, Menovania– IIIE (napr. za docenta, za predsedu stálej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore anorganická chémia), Súpis publikovaných prác – IIIF, Udelenie vedeckých hodností – IIIG a Ocenenia a vyznamenania – IIIH, ktoré väčšinou pozostávajú z diplomov a xerokópií medailí.
Rozsiahla je vecná skupina Korešpondencia – IV. Inventárne záznamy sú v nej zoradené abecedne, okrem mena adresáta, resp. odosielateľa obsahujú údaje o mieste vzniku, časovom rozpätí a počte kusov.
Piata vecná skupina Fotografie – V je na rozdiel od predchádzajúcej skupiny zastúpená veľmi skromne. Na niekoľkých fotografiách je F. Hanic so svojimi kolegami, resp. na vedeckom podujatí.
Šiestou vecnou skupinou sú Materiály o pôvodcovi fondu – VI. Sú to príležitostné články k jubileu F. Hanica, hodnotenie jeho činnosti, xerokópia hesla o ňom v Encyclopedii Beliana.
Poslednú vecnú skupinu tvoria Práce iných autorov – VII. Sú to odborné state spolupracovníkov a priateľov, domácich i zahraničných s dedikáciami autorov.
Rozsah inventára osobného fondu Františka Hanica, ktorý významne ovplyvnil súčasný stav kryštalografie, anorganickej chémie a chémie materiálov na Slovensku je 715 inventárnych jednotiek, ktoré zahŕňajú rozpätie rokov 1947–2009 a sú uložené v 29 archívnych škatuliach.
