Prof. RNDr. PhMr. Ladislav Zathurecký, DrSc. bol významnou osobnosťou vedeckého života, priekopníkom modernej farmaceutickej technológie a iniciátorom a budovateľom biofarmácie a farmakokinetiky na medzinárodnej úrovni.
Narodil sa 20.I.1913 v Nových Sadoch pri Nitre. Po maturite na štátnom reálnom gymnáziu v Nitre nastúpil na dvojročnú lekárenskú prax v Topoľčanoch. Potom sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe na štúdium farmácie, kde v roku 1935 získal diplom magistra. Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1935–1937) pokračoval v štúdiu; na doktora prírodných vied bol promovaný v roku 1939. V tom istom roku sa vrátil na Slovensko a do roku 1942 pôsobil v lekárňach v Topoľčanoch, Pezinku a v Bratislave. V tomto roku sa stal asistentom na Lekárskej fakulte s poverením prednášať galenickú farmáciu. V roku 1949 sa tu habilitoval.
Už po príchode z Prahy na Slovensko začal Zathurecký spontánne a iniciatívne v súlade s celosvetovým trendom budovať samostatné farmaceutické štúdium. Za podpory vedúcich pracovníkov Spolku lekárnikov Slovákov a neskoršie Lekárnickej komory získal súhlas k vytvoreniu Odborového zboru lekárnického štúdia pričleneného k Lekárskej fakulte, ktorý sa stal činiteľom vedúcim k osamostatneniu farmácie. Neskôr vybudoval Ústav galenickej farmácie ako prvý ústav tohto druhu na Slovensku a v ČSR. Viedol ho do roku 1957. Neskôr sa stal ústav katedrou a významnou zložkou budujúcej sa Farmaceutickej fakulty, vytvorením ktorej sa umožnilo pestovanie a rozvoj farmaceutických vied ako samostatnej vednej oblasti. Ako prodekan (1952–1954) a dekan (1954–1955) tejto fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste (prednášky, skúšky, atď.).
Popri pedagogickej a organizátorskej činnosti sa intenzívne venoval výskumnej činnosti v snahe vytvoriť galenickú farmáciu ako vedeckú disciplínu. Ešte za účinkovania na Farmaceutickej fakulte sa realizovala jeho koncepcia výskumu účasti pomocných látok a ostatných exogenných faktorov na kvalite a stabilite liečivých prípravkov. Zaviedol ako prvý triedenie liekových foriem podľa fyzikálno-chemických kritérií a znakov, ktoré pretrvávajú ako kvalifikačný ukazovateľ galenických prípravkov v domácich a zahraničných učebniciach. Presadil tiež, aby mnohé kotrolno-analytické metódy, výrobné postupy a definície experimentálne overené, boli pojaté do Československých liekopisov.
Úspešne započatú vedecko-výskumnú, ale aj organizačnú činnosť rozvíjal v plnej miere na pracoviskách SAV. Vytvoril a viedol galenické laboratórium pri Chemickom ústave SAV (1953–1963). Neskôr pôsobil vo funkcii vedúceho oddelenia biofarmácie a farmakokinetiky na Farmakologickom ústave ČSAV, pracovisko v Bratislave (1963–1969) a na Farmakologickom ústave SAV (1969–1980) ako vedúci oddelenia toxikológie a farmakokinetiky. Vytvoril tiež Laboratórium terapeutických systémov pri Centre fyziologických vied SAV (1979–1983).
Vo vedeckej oblasti dominovalo u prof. Zathureckého v prvej fáze štúdium farmaceutických pomocných látok, najmä so zameraním na domáce surovinové zdroje – výskum venovaný bentonitu. Túto problematiku riešil v kandidátskej práci „Aplikácia aktívnych hliniek bentonitového typu v technológii liečivých prípravkov“ obhájenej v roku 1960. Potom sa záujem prof. Zathureckého sústredil na výskum stability a stabilizácie liečivých látok a liečivých prípravkov. Touto problematikou sa zapodieval vo svojej doktorskej dizertačnej práci „Stabilita a stabilizácia liečiv v liekových formách“ obhájenej v r. 1966. Charakteristickým znakom Zathureckého výskumu bola snaha o komplexný prístup k riešeniu problematiky. (Napríklad v široko rozpracovaných aspektoch masťových základov a mastí a iných skupín prípravkov prevažne tekutých, tvorených rozličnými disperznými systémami.)
Neskôr predvídavo a iniciatívne začínal presadzovať orientáciu na novovzniknutú dvojicu farmaceutických vied – biofarmáciu a farmakokinetiku. Popri pracoviskách v USA a Veľkej Británii Ústav experimentálnej farmakológie SAV bol jediným ústavom, ktorý pod vedením prof. Zathureckého začal experimentálne overovať a rozpracovávať biofarmaceutické a farmakokinetické procesy. Pre možnosť osvojenia metodiky v tejto oblasti sa stal ústav školiacim strediskom aj pre zahraničných vedcov.
Objavná vedecká práca prof. Zathureckého priniesla výsledky, ktoré sa odrazili aj v publikačnej činnosti. Bol autorom (spoluautorom) knižných publikácií: „Masti a masťové základy súčasnej dermatoterapie“ (Osveta, Martin 1960); „Stabilita a stabilizácia liečiv“ (Osveta, Martin 1966); „Biofarmácia a farmakokinetika“ (Osveta, Martin 1980) a prác učebnicového charakteru (skriptá) „Galenická farmácia I., II., III.“ (Pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1949, 1952, 1954); „Terminológia galenickej farmácie“ (SAV, 1953); „Grafy k stanovení množstva izotonačních přísad do injekčních roztoků a kalýrií“ (MZ, Praha 1954); „Biofarmácia“ (1980). Okrem toho obhájil rad výskumných úloh v rámci štátneho plánu základného výskumu, predložil tri zlepšovacie návrhy (1. „Vypracovanie technológie výroby bentonitu farmaceutickej kvality z kuzmickej montmorillonitickej zeminy podľa vlastnej metódy“; 2. „Návrh na stabilizovanie röntgenkontrastnej hmoty Skiabárija bentonitom“; 3. „Stabilizovanie tekutých zásypov prísadou bentonitu“), ktoré boli prijaté a realizované, ako aj patent prijatý MZ v r. 1956 „Návrh na prípravu pracovnej ochrannej masti proti organickým rozpúšťadlám z bentonitu a polyvinylalkoholu“. Okrem toho publikoval výsledky experimentálnych prác, súhrny, metodologické práce, štúdie, články z uvedenej problematiky v domácich aj v zahraničných časopisoch ako Die Pharmazie (Berlín, NDR), Pharmazeutische Industrie (NSR), Acta Pharmaceutica Technologica (NSR), Scientia Pharmaceutica (Rakúsko), Aptečnoje Delo (ZSSR), Drug Intelligence and Clinical Pharmacie (USA) a inde.
Pozoruhodný je však najmä počet prednášok prednesených na zjazdoch, konferenciách a sympóziách doma aj v zahraničí. Na slovenské pomery nadpriemerný je najmä počet jeho vystúpení na medzinárodných fórach. Odráža sa v nich aj jeho vysoká jazyková kvalifikácia. Predniesol množstvo zásadných referátov. Hosťoval tiež ako prednášateľ v roku 1968 v Karlsruhe a v r. 1969 vo Frankfurte nad Mohanom.
Prof. Zathurecký bol organizátorom radu závažných vedeckých podujatí a akcií. Z činnosti vedca a pedagóga bral cenné impulzy pre svoju organizačnú prácu. Adaptáciou miestností lekárne „U červeného raka“ vytvoril Farmaceutické múzeum. Podnetná bola jeho činnosť v Liekopisnej komisii Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva, ako vedúci galenického pracovného úseku, neskôr ako vedúci liekových foriem. Bol dlhoročným členom Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SSR; v roku 1971 jej podpredsedom; v r. 1979 ho vymenovali za čestného člena. Pracoval vo Farmaceutickom poradnom zbore Ministerstva zdravotníctva v Prahe, v Komisii pre zahraničné styky Ministerstva zdravotníctva a v Komisii pre udelenie Ceny ministra zdravotníctva SSR. Bol tiež členom Komisie expertov pre farmaceutické štúdium pri Štátnom výbore pre vysoké školy. Bol členom odborných komisií a Rád hlavných úloh („Výskum liečivých prípravkov“, „Výskum farmakoterapie kože“, „Formulácia liečivých prípravkov z aspektu biologickej dostupnosti liečivých látok“, „Nové liekové formy a detekčné metódy liekových foriem“ atď.). Bol členom komisií pre obhajoby a udeľovanie vedeckých hodností. V SAV bol členom Edičnej komisie I. sekcie a predsedom Komisie pre farmaceutickú terminológiu. V posledných rokoch vykonával funkciu tajomníka vedeckej rady Centra fyziologických vied (CFV) SAV, od roku 1981 funkciu vedeckého tajomníka CFV SAV. Vytvoril organizačné podmienky pre Cieľový projekt ŠPZV „Inovácia diagnostických a liečebných prostriedkov a metód u civilizačných chorôb“.
Prof. L. Zathurecký patril tiež k čelným funkcionárom rozličných vedeckých spoločností. Z jeho iniciatívy sa už v r. 1953 konštituovala slovenská odbočka Československej farmaceutickej spoločnosti, ktorej sa stal predsedom (neskôr od r. 1970 bol predsedom aj Československej farmaceutickej spoločnosti). Bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti, pôsobil v slovenskej odbočke dermatologickej sekcie Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, v Kozmetologickej komisii Československej dermatoveneralogickej spoločnosti – sekcie Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, v Slovenskej odbočke Dermatoveneralogickej sekcie Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně, v Slovenskej odbočke Farmakologickej sekcie. Bol predsedom slovenskej skupiny Československej biochemickej a chemickej spoločnosti pri ČSAV.
Mimoriadne významné bolo pôsobenie prof. Zathureckého v zahraničnej inštitúcii Federation International pharmaceutique (FIP). Bol jej členom od roku 1947, od roku 1953 ako člen vedeckej rady FIP, neskôr člen Rady predsedníctva FIP za Československú farmaceutickú spoločnosť. Ako spolutvorca a priekopník teoretických základov biofarmácie a farmakokinetiky pod záštitou tejto organizácie navrhol a zorganizoval na Slovensku medzinárodné sympóziá o biofarmácii a farmakokinetike v rokoch 1970–1982. (1970 a 1974 v Smoleniciach, 1976 v Bratislave, 1982 na Štrbskom Plese). O túto dvojicu nových vied podnietil záujem natoľko, že v rámci FIP sa pri vedeckej rade vytvorila Biofarmaceutická komisia, ktorej úlohou je koordinovať výskum tejto disciplíny v medzinárodnom meradle. L. Zathurecký sa stal v roku 1973 vedeckým sekretárom tejto komisie, od roku 1980 jej predsedom. Pracoval tiež ako člen vedeckej komisie 1. a 2. európskeho kongresu o biofarmácii a farmakokinetike v Clermont-Ferrand (1981) a v Salamanke (1984). Z poverenia FIP vypracoval návrh na štandardnú medzinárodnú biofarmaceutickú a farmakokinetickú terminológiu, ktorú vedecká rada predložila v r. 1982 Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Vo WHO zastával prof. L. Zathurecký funkciu člena vedeckej skupiny pre tvorbu noriem biologickej dostupnosti.
Jeho zásluhou boli veľmi plodné kontakty aj s inými inštitúciami v zahraničí (akadémie, spoločnosti). V roku 1972 podpísalo 7 spoločností socialistických krajín protokol o vzájomnej spolupráci. Oprávnene bola táto činnosť vysoko hodnotená. Prof. Zathurecký bol čestným členom Farmaceutickej spoločnosti MĽR (1968), Farmaceutickej spoločnosti NDR (1972), PĽR (1974), ZSSR (1974) a Societé Francaise des Techniques Pharmaceutique, Paríž (1975). Bol dopisujúcim členom Academia de Pharmacia, Paríž (1972), Academia di Scientia, Roma (1972), Real Academia de Farmacia, Barcelona (1979), Prof. Zathurecký okrem toho, že bol členom redakčných rád domácich odborných časopisov (Československá farmacie, Farmaceutický obzor), prispel nemalým podielom k založeniu medzinárodného časopisu Journal of General Physiology and Biophysic (vydavateľ CFV SAV) a bol tiež členom Redakčnej rady ďalšieho zahraničného časopisu Pharmacy international.
Za prínos k rozvoju československej a svetovej vedy v oblasti biofarmácie a farmakokinetiky a celoživotnú intenzívnu činnosť pedagóga a organizátora bol prof. Zathurecký viac razy vyznamenaný. Obdržal Cenu SAV (1960, 1961, 1969, 1972, 1983), Jeseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (1972), Zlatú medailu Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně (1972), Čestnú plaketu za zásluhy v biologických vedách (1973), Medailu Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně za zásluhy o rozvoj lekárskych vied (1973), Medailu Apothekobolaget, Švédsko (1974), Diplom Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně a Československé společnosti farmaceutické Za zásluhy vo farmaceutických vedách (1976), Cenu Ministerstva zdravotníctva SR (1977), Zlatú medailu Farmaceutickej fakulty UK (1977), Medailu k 25. výročiu SAV (1978), Plaketu Farmaceutickej fakulty Clermond Ferrand (1981), Medailu J. B. Guotha za zásluhy o rozvoj farmácie (1981), Diplom čestného člena Slovenskej lekárskej spoločnosti a Medailu H. Thomsa Za zásluhy o rozvoj biofarmácie v Európe (1983).
L. Zathurecký po odchode do dôchodku od r. 1983 pôsobil ako konzultant v Laboratóriu terapeutických systémov pri CFV SAV, v Chemickom ústave SAV i na mimoakademických pracoviskách. V r. 1992 bol menovaný za profesora v odbore galenickej farmácie.
Väčšinu písomného materiálu prof. L. Zathureckého odkúpil Ústredný archív SAV od pôvodcu ešte v r. 1993 a poslednú časť po jeho smrti od manželky v r. 2001.
Osobný fond je rozsiahly, obsahuje 2501 jednotiek uložených v 109 archívnych škatuliach. Zahŕňa obdobie rokov 1917–2000. Je spracovaný formou inventára a rozdelený do 7 vecných skupín.
Podstatnú časť fondu tvoria Materiály z vedeckej činnosti (I). Z nepublikovaných rukopisov (A) okrem monografií (1) sú najbohatšie zastúpené štúdie, články, prednášky, referáty a preklady (2). O niečo menšiu, ale významnú časť tvoria posudky, recenzie, pripomienky a návrhy (3). Dokumentujú prínos pôvodcu fondu k rozvoju nových foriem organizácie výskumu vo farmácii. Množstvo posudkov podčiarkuje podiel L. Zathureckého na výchove vedeckých pracovníkov. Rukopisy publikované (B) obsahujú texty knižných publikácií, skrípt, množstva štúdií, článkov a recenzií. Rad odborných prekladov svedčí o jazykovej erudícii L. Zathureckého. Inventárny záznam obsahuje aj miesto vydania, pokiaľ je známe. V prípadoch, keď ide o kolektívnu prácu sú uvedení aj ďalší autori. V tlačených prácach (C) prevládajú štúdie a články. Okrem nich sa tu nachádzajú skriptá, recenzie, preklady. Práce boli publikované doma i v zahraničí. Písomnosti z vedeckých podujatí (D1) a písomnosti zo služobných ciest (D2) ukazujú na pravidelnú a aktívnu účasť pôvodcu fondu na odborných podujatiach doma i v zahraničí. Vecná skupina Vedecká dokumentácia (E) obsahuje výberovú bibliografiu, excerptá, poznámky, diapozitívy k rôznym odborným témam.
Veľmi bohato je doložené Pôsobenie prof. Zathureckého vo vedeckých, pedagogických a spoločenských funkciách a tiež v redakčných radách (II). Z činnosti vo vedeckých funkciách (A) sa zachovali významné písomnosti z pôsobenia v medzinárodných organizáciách (1): Federation internationl pharmaceutique (FIP), World health organization (WHO) a inonárodných farmaceutických spoločnostiach. Dostatočne je zdokumentované aj pôsobenie v domácich organizáciách (2). Sú to najmä funkcie v SAV (a), konkrétne v jej vedeckých kolégiách a na viacerých pracoviskách. Písomnosti z rezortných organizácií (b) informujú o funkciách na Ministerstve zdravotníctva, Ministerstve školstva a vo viacerých výskumných ústavoch. Do skupiny vedecké spoločnosti a komisie (c) sú zaradené aj pobočky, z ktorých neskôr vznikli samostatné spoločnosti. Pedagogické funkcie (B) odrážajú bohatú pedagogickú činnosť pôvodcu fondu na pôde Univerzity Komenského, Slovenskej vysokej školy technickej, zahraničných univerzitách ai. Rôznorodé sú Spoločenské funkcie (C) L. Zathureckého. Zachytávajú jeho pôsobenie v športových organizáciách i občianskych združeniach. Členstvo v domácich i zahraničných redakčných radách je podchytené v skupine Redakčné funkcie (D).
Veľmi výrečným materiálom o osobnosti L. Zathureckého sú Biografické materiály (III). Osobné doklady (A) pozostávajú okrem rodného a krstného listu z vysvedčení, osobných preukazov, osvedčení, pracovných zmlúv a diplomov o udelených vedeckých hodnostiach. Vlastné Biografické materiály (B) tvoria životopisy, dotazníky a tematické prehľady publikácií. Nasledujú Vyznamenania a ocenenia (C) a Materiály rodiny (D). Obsahujú zaujímavé údaje nielen o najbližších členoch rodiny, ale aj o stretnutí príslušníkov najstarších zemianskych rodov na Slovensku.
Najrozsiahlejšou skupinou je Korešpondencia (IV). Osobná korešpondencia (A) je zoradená v abecednom slede s označením miesta adresáta, resp. odosielateľa, ako aj počtom kusov. Poukazuje na pozoruhodnú intenzitu medzinárodných vedeckých kontaktov L. Zathureckého, ktoré často prerástli do osobného priateľstva. V ojedinelých prípadoch takáto korešpondencia pokračuje aj po smrti prof. Zathureckého s jeho rodinou. Samostatnú skupinku tvoria Vizitky a adresy (B).
Skupina Fotografie (V) je rozdelená na Portréty (A) a početnejšie Príležitostné fotografie (B) zo služobných ciest, vedeckých podujatí, stretnutí so zahraničnými spolupracovníkmi, rekreácií.
Materiály o pôvodcovi fondu (VI) obsahujú odborné posudky jednotlivých vedeckých prác L. Zathureckého ako i celkové hodnotenia jeho činnosti. Početné sú i príležitostné články pri životných jubileách, resp. udelení vedeckých hodností a pod. Do skupiny sú zaradené aj abecedne usporiadané kondolencie.
Poslednú časť fondu tvoria Práce iných autorov (VII), väčšinou sú to odborné práce z vlastného, alebo príbuzných odborov, mnohé aj s venovaním autora. Okrem dvoch publikácií otca pôvodcu fondu tu nachádzame aj dôkazy o všestranných záujmoch pôvodcu fondu, napr. o hudbu, alebo históriu.
Fond prof. L. Zathureckého dáva ucelený obraz o činnosti vedca, pedagóga a organizátora. Postihuje široký záber pôvodcu v týchto oblastiach, ako aj jeho mimoriadnu angažovanosť pri presadzovaní nových progresívnych metód farmaceutických vied doma aj na medzinárodnom poli.
