Prof. MUDr. Ivan Stanek, DrSc., akademik SAV a člen korešpondent ČSAV, člen korešpondent Juhoslovanskej akadémie vied v Zagrebe bol významným predstaviteľom slovenskej a československej medicíny, histológie a morfológie.
Narodil sa 5.XII.1915 v Záriečí pri Púchove v rodine evanjelického farára. Tu vychodil ľudovú školu. Od roku 1925, keď sa jeho rodina presťahovala do Banskej Štiavnice, študoval na tamojšom Československom štátnom reálnom gymnáziu Andreja Kmeťa, kde roku 1933 maturoval s vyznamenaním. Už vtedy pod vplyvom stredoškolského profesora prírodopisu K. Pechoča sa spontánne začal zaujímať o prírodné vedy – zoológiu, botaniku a neskôr somatológiu. V Bratislave nebola prírodovedecká fakulta a pre štúdium v Prahe nebolo dosť finančných prostriedkov, zapísal sa Ivan Stanek na lekársku fakultu v Bratislave, kde počas vysokoškolského štúdia pôsobil ako demonštrátor, neskôr ako výpomocný asistent na Histologicko-embryologickom ústave pod vedením profesora Floriána a neskôr prof. Frankenbergera. Po odchode prof. Frankenbergera pracoval samostatne pod vedením dočasného prednostu dr. L. Bolceka, neskôr prof. J. Ladzianského-Ledényiho, ktorý ho poveril vedením praktických cvičení a zastupovaním na prednáškach. Po smrti Ladzianského-Ledényiho, obhájení doktorátu v r. 1940 a skončení vojenskej služby pôsobil ďalej pod vedením dr. L. Bolceka na fakulte, na Štátnom konzervatóriu v Bratislave prednáša fyziológiu hlasu a sluchu a zdravovedu na Štátnej priemyselnej škole. Dočasným vedením Histologicko-embryologického ústavu ho poverili v roku 1945, 26.I.1946 sa stal docentom histológie a embryológie. Od 1.XI.1953 je menovaný riadnym profesorom, od jesene 1954 vedúcim katedry histológie a embryológie.
Aktívne sa zúčastnil organizačných príprav pri založení Slovenskej akadémie vied v komisii zriadenej Zborom povereníkov v septembri 1952 ako člen subkomisie pre vybudovanie organizačnej bázy a hlavného smeru pracovnej náplne budúcej sekcie biologických a lekárskych vied; v roku 1954 akademikom SAV. Bol prvým predsedom sekcie biologických a lekárskych vied, od roku 1957 jej podpredsedom, ako aj členom Vedeckého kolégia všeobecnej biológie SAV od r. 1962. Pôsobil aj ako člen Vedeckého kolégia obecnej biológie ČSAV, v roku 1962 ho vymenovali za člena korešpondenta ČSAV.
Už v roku 1952 postavil akademik Stanek základ laboratória pre experimentálnu cytológiu, ktoré vzniklo najprv v rámci Ústredného ústavu biologického a Komisiou Zboru povereníkov bolo 20.IV.1953 prijaté do SAV. Laboratórium experimentálnej cytológie sa stalo od roku 1958 oddelením Ústavu experimentálnej medicíny a pod vedením Ivana Staneka dosiahlo vynikajúcu vedeckú úroveň a uznanie u nás aj v zahraničí.
Akademik Stanek sa zaoberal výskumom rozličných malformácií, ktoré vznikajú počas ontogenického vývoja. Z tejto oblasti publikoval v 40. rokoch najmä v Bratislavských lekárskych listoch. Neskôr sa venoval morfológii retikuloendoteliálneho systému makrofágov centrálneho nervstva a iných tkanín pomocou mikrokinematografickej techniky. Výsledky svojich výskumov uverejňoval v časopisoch u nás aj v zahraničí.
Najvýznamnejšie štúdie sú Makrophagen in Zentralnervensystem (1961), Mikrokinematografický príspevok k štúdiu interakcií makrofágov s okrajovým tkanivom explanátu v kultúrach z centrálneho nervového systému (1961), Mikrokinematografische Analyse des Absterbens freier phagazytierender Zellen in Kulturen von embryonalen Hühnermitz und Hühnergehirn (1964) a Cell Dealth in Tissue Culture (1970).
Značná časť jeho publikačnej činnosti je úzko spätá s pedagogickou pôsobnosťou na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Bol zanieteným pedagógom. Okrem všeobecne uznávaných pútavých prednášok všas publikoval rad vynikajúcich a obľúbených vysokoškolských učebníc, ktoré vyšli vo forme skrípt aj knižne. Boli to Repetitórium embryológie človeka (1944, 1945), Mikroskop a základy mikroskopickej techniky (1944), Všeobecná histológia (1946), Základy embryológie človeka na porovnávacom základe (1948, 1949), Úvod do histológie I (Všeobecná histológia, 1948), Úvod do histológie II (Mikroskopická anatómia, 1949). Knižne vydaná Embryonológia človeka (1952) bola učebnicou celoštátnou, uznávanou aj v zahraničí. Mala 4 vydania.
Takto pôsobil na erudíciu mladej vedeckej generácie a na vybudovanie teoretickej bázy v medicíne. S mimorianym entuziaznom vo svojich funkciách dekana a prodekana sa venoval výstavbe nových teoretických ústavov fakulty. Akademik Ivan Stanek mal rozsiahle polyhistorické vedomosti, mal široké záujmy historické aj literárne. Venoval sa najmä spracovaniu vývinu biologicko-lekárskych vedných odborov na Slovensku a zachytil fotografickú dokumentáciu tejto histórie. Vydal Generálny register Bratislavských lekárskych listov, kde spracoval bibliografiu slovenskej medicíny a biologickú literatúru za 30 rokov ich jestvovania. Mal intímny vzťah ku kultúrnym hodnotám národa a jeho tradíciám, o čom svedčí práca „Pavol Cochius. Životopisný náčrt“ (1943) pojednávajúca o slovenskom učiteľovi – prírodovedcovi z prelomu 18.–19. storočia, syna Ctibora Cochiusa, významného osvetového a literárneho pracovníka – člena Štúrovej družiny. Knižne vydal rukopis C. Cochiusa „Slovo za slovenčinu“ (1958). Prekladal tiež zahraničné práce zdravotníckeho charakteru, ale aj práce literarárne.
Akademik Ivan Stanek mal veľký podiel na budovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti morfológie a biologických disciplín. V rámci nadväzovania a udržiavania stykov s poprednými vedcami v zahraničí absolvoval I. Stanek veľa zahraničných ciest a prednášal na medzinárodných konferenciách. V roku 1947 bol na študijnej ceste v Bazileji vo Švajčiarsku, prednášal vo Francúzsku, Škótsku, NSR, Taliansku, Iraku, Kube, Švajčiarsku a iných krajinách. Jeho prednášky boli zväčša publikované v domácich aj zahraničných časopisoch a zborníkoch. Bol členom medzinárodných spoločností Freie Vereinigung der Anatomen an schweizirischen Hochschulen (od r. 1947), Anatomische Gesellschaft (od r. 1956), European Tisue Culture Club (od r. 1956) a International Society for Cell Biology (od r. 1956).
V roku 1965 bol menovaný členom Juhoslovanskej akadémie vied v Zagrebe. Bol členom redakčných rád zahraničných časopisov Folia morphologica, Zeitschrift für mikroskopisch-anatomische Forschung, Berlín a Acta anatomica (Bazel – New York). Bol členom viacerých významných komisií a spoločností národných, ako Komisie expertov Ministerstva školstva v Prahe, Štátnej komisie pre vedecké hodnosti, Odbornej komisie vládneho výboru pre posudzovanie investičnej úlohy na výstavbu vysokých škôl, Odbornej komisie pre dlhodobé plánovanie odborných kádrov do škôl pri Povereníctve školstva a kultúry, Československej anatomickej spoločnosti, predsedom slovenského výboru Československej spoločnosti pre dejiny vied a techniky atď.
Mimoriadne bohatá bola u Ivana Staneka činnosť redaktorská. Dá sa povedať, že bol jedným z budovateľov organizačnej základne edičnej práce v oblasti periodických i neperiodických publikácií. Bol odborným redaktorom zdravotnícko-popularizačnej edície nakladateľstva Tatran a hlavný redaktor populárneho diela Zdravoveda, ktorému bola udelená národná slovenská cena v roku 1950. Bol predsedom Redakčno-vydavateľskej rady biologickej sekcie SAV a člen redakčnej rady Vestníka SAV. Neskôr bol predsedom Edičnej rady SAV, Štátneho zdravotníckeho nakladateľstva, členom redakčnej rady Osvety, Obzoru a hlavným redaktorom Biológie a Biologických prác v SAV. Prispel aj k rozvoju zdravotníckej osvety článkami a prednáškami v rozhlase, televízii, pre ľudovú univerzitu a Socialistickú akadémiu. Za výsledky svojej vedecko-výskumnej, pedagogickej, organizátorskej a osvetovej činnosti bol akademik Ivan Stanek vyznamenaný. Bol nositeľom vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu“, obdržal striebornú a zlatú medailu Univerzity Komenského a čestné uznanie SAV za zásluhy v biologických vedách i pochvalné uznanie Ministerstva školstva a rektorátu Univerzity Komenského za prípravu výstavby Teoretických ústavov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Akademik Ivan Stanek zomrel 6.II.1972.
Materiály akademika Ivana Staneka odkúpil Ústredný archív SAV v roku 1982 od jeho manželky Hermíny Stanekovej. Písomnosti o živote a diele C. Zocha a pôsobenia Štúrovcov odkúpil Literárny archív Matice slovenskej. Fond v Ústrednom archíve SAV obsahuje 22 archívnych škatúľ.
Materiály sú rozdelené do 7 tematických skupín. Materiály z vedeckej činnosti (I) obsahujú nepublikovaný rukopis (A) k dejinám Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (1). Zaradené sú tu aj nepublikované príspevky: recenzie, prednášky a správy prednesené na pôde SAV a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, úvodné prednášky k filmom a smútočný prejav pri príležitosti úmrtia prof. Frankenbergera (2). Z rukopisov publikovaných (B) sa zachovali učebnice (1), neveľký počet článkov (2). Zaradené sú tu aj rukopisy prekladu lekárskej a kultúrno-historickej publikácie (3). Väčšiu skupinu tvoria tlačené práce (C), ktoré dokumentujú oblasti vedeckého výskumu pôvodcu. Sú delené na publikácie (1) a články (2) a sú zoradené chronologicky. Pomerne obsiahla je vedecká dokumentácia (D), ktorá obsahuje jeho osobné výpisky, bibliografickú kartotéku, anotácie atď. (1). Zaradené sú tu aj materiály zo služobných ciest a konferencií, ktoré odzrkadľujú intenzitu zahraničných stykov pôvodcu a jeho aktívny podiel na organizovaní spoločných vedeckých podujatí najmä v rámci ČSSR. Sú zoradené chronologicky.
Významný je materiál z členstva a pôsobenia Ivana Staneka vo funkciách vedeckých, školských a v redakčno-vydavateľských radách (II). Materiály z funkcií vedeckých (A) obsahujú pomerne bohaté písomnosti z pôsobenia vo funkciách v ČSAV a SAV (1) a materiály z členstva vo vedeckých komisiách a spoločnostiach (2). Akademik Ivan Stanek bol členom viacerých medzinárodných výberových organizácií (a), čo dokazuje význam pôvodcu na medzinárodnom fóre. Materiály z pôsobenia v komisiách a spoločnostiach národných (b) ukazujú podiel Ivana Staneka na organizáciu medicíny a biologických disciplín v celoštátnom meradle, ako aj dokumentujú širokú oblasť jeho pôsobnosti (bol predsedom slovenského výboru Československej spoločnosti pre dejiny vied a techniky, členom Komisie pre prípravu dejín Univerzity Komenského). Zachoval sa tiež bohatý materiál z pedagogických funkcií (B) na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde zastával Ivan Stanek funkciu dekana, prodekana a prednostu histologicko-embrylogického ústavu. Zachované sú materiály z pôsobenia vo vydavateľských a redakčných radách (C). Najbohatšie sú písomnosti z činnosti ako predsedu Edičnej rady SAV, z redakčnej činnosti v Státním zdravotním nakladatelství v Prahe, v Obzore, Osvete a z činnosti hlavného redaktora Zdravovedy. Nepočetné, ale cenné sú písomnosti z redaktorstva Bratislavských lekárskych listov.
Pomerne bohaté biografické materiály (III) obsahujú jeho osobné doklady (A), preukazy, legitimácie a doklady k štúdiu o jeho pracovnej činnosti. Sú tu životopisy pôvodcu (B), správy o plnení úloh a zoznamy publikovaných prác (C). Zaradené sú tu aj správy o zdravotnom stave Ivana Staneka (D). Udelené vedecké hodnosti a vyznamenania nie sú kompletné (E). Samostatnú skupinu tvoria aj gratulácie k jubileám Ivana Staneka.
Najväčšiu časť fondu tvorí Korešpondencia (IV), ktorá je rozdelená na prijatú (A) a odoslanú (B). Je radená v abecednom slede, podľa adresátov a odosielateľov. Uvedený je počet listov a časový rozsah stykov s korešpondentom. Dokumentuje intenzitu stykov s vedeckými pracovníkmi u nás aj v zahraničí a odráža širokú oblasť záujmov pôvodcu. Zachované sú aj vizitky (C).
Bohato zastúpený je fotografický materiál (V), ktorý svedčí o osobitnom záujme Ivana Staneka o fotografickú dokumentáciu. Zachované sú fotografie k dejinám prírodných a lekárskych vied (kópie vydaných publikácií), fotografie k dejinám Bratislavy a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, portréty vedcov a niekoľko osobných fotografií. Zaradený je tu fotografický archív pôvodcu (kultivácia tkanív, Ciba Bazel 47).
Pomerne málo sa zachovalo materiálov o pôvodcovi fondu (VI). Sú to články pri príležitosti jeho jubileí (50., 55. roku) a nekrológy po smrti Ivana Staneka. Sú zoradené abecedne podľa autorov príspevkov. Zaradený je tu zborník zostavený pracovníkmi katedry, ktorú viedol, venovaný pamiatke I. Staneka a i veľký počet kondolenčných listov rodine k úmrtiu akademika Ivana Staneka.
Neveľkú časť fondu (VII) tvoria publikácie, štúdie a články iných autorov zväčša venované akademikovi Stanekovi. Sú zoradené alfabeticky podľa autorov.
Fond ukazuje na široký vedecký záujem pôvodcu, ktorý harmonicky spájal činnosť vedca, pedagóga, organizátora s úzkym vzťahom k histórii a kultúre. Materiály nedokumentujú všetky oblasti jeho činnosti v rovnakej miere. Málo je dokumentovaná posudková činnosť, chýbajú tlačené publikácie najmä učebnicového charakteru. Dôležité pre poznanie života a diela sú biografické materiály, značnú dokumentárnu hodnotu má bohatý fotografický materiál. Obsiahla a cenná korešpondencia je zdrojom poznania nielen vedeckých, ale aj kultúrnych záujmov akademika Staneka (informácie, polemiky) a prispieva k poznaniu jeho ľudského potenciálu.
