RNDr. Ivan Pišút, DrSc., prírodovedec, botanik, lichenológ, zakladateľ tejto vednej disciplíny – náuky o lišajníkoch, obetavý muzeálny pracovník – záchranca vzácnych herbárov v Slovenskom národnom múzeu, tvorca herbárových zbierok, autor popularizačných článkov, informácií a recenzií, vysokoškolský pedagóg.
I. Pišút sa narodil v Bratislave 13.III.1935 do silne národne a vlastenecky orientovanej rodiny právnikov Jozefa a Márie Pišútovej, rod. Kutlíkovej. Otec pochádzal z rodiny evanjelického kňaza a národného buditeľa, štúrovca Michala Miloslava Hodžu a matka z rodiny národovcov Vendelína a Vladimíra Kutlíkovcov.
Do ľudovej školy začal I. Pišút chodiť v Bratislave v roku 1941. V januári 1943 v dôsledku zhoršenia vojenskej situácie v krajine spoločne s matkou a mladším bratom Fedorom opustili Bratislavu a presťahovali sa na Liptov, do obce Žiar. Tam sa na jar roku 1944 narodila sestra Tatiana, neskôr vydatá Ivantyšinová, pracovníčka Historického ústava SAV. Do konca vojny sa ešte presťahovali do obce Veľká pri Poprade a do mesta Poprad.
Po skončení II. svetovej vojny sa rodina vrátila do Bratislavy, kde I. Pišút začal študovať na gymnáziu, ktoré ukončil v roku 1953.
Na jeseň roku 1953 bol I. Pišút prijatý na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Keďže na Slovensku v tom období nebolo odborníkov v oblasti lichenológie, ktorá tvorila hlavný záujem jeho budúceho profesijného zamerania, po ukončení druhého ročníka prestúpil na Biologickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. V štúdiách pokračoval v špecializácii Systematika nižších rastlín výtrusných.
Počas pražských štúdií sa zoznámil s mnohými významnými prírodovedcami, napr. Juliusom Komárkom, J. Nádvorníkom a inými.
Diplomovú prácu „Lišajníky rodu Cladonia na Slovensku“ úspešne obhájil v apríli 1958. Po ukončení vysokoškolských štúdií nastúpil v auguste 1958 do Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na úsek ochrany prírody ako botanik. Venoval sa problematike chránených území, pripravoval odborné podkladové materiály k zriadeniu Pieninského prírodného parku, zaoberal sa ochranou prírodného prostredia Strážovskej hornatiny a bol spolutvorcom podkladov pre zriadenie viacerých prírodných rezervácií, napr. Vysoká, Manínska tiesňava a iné. V Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody I. Pišút zotrval do 8.I.1961.
Od tohto dátumu začal pracovať v Botanickom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave (Prírodovedný ústav Slovenského národného múzea) ako kustód pre machorasty a lišajníky a súčasne pôsobil vo funkcii odborného asistenta, potom vedeckého asistenta a od roku 1967 vedeckého pracovníka. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriaval na výskum lišajníkov (floristika, fytogeografia, taxonómia), využívanie ich bioindikačných schopností pri zisťovaní znečistenia ovzdušia, ako aj na problematiku ich ohrozenia a ochranu. Neúnavnou a systematickou prácou zachránil a následne sústredil do botanických zbierok Slovenského národného múzea mnohé cenné herbáre, napr. Nádvorníkov herbár, Kavkov herbár, Doležalov herbár a iné. Samostatnou činnosťou, akvizíciami prispel k tomu, že herbár lišajníkov sa od roku 1961 do roku 1989 objemovo zväčšil na vyše 67 000 položiek a u machorastov na vyše 38 000 položiek.
I. Pišút sa zaslúžil aj o záchranu, následnú úpravu a roztriedenie Kmeťovho herbára, ktorý bol do roku 1961 uložený v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Po uvedenom roku sa herbár dostal do Bratislavy. I. Pišút bol priekopníkom aj v oblasti vydávania exsikátov. V období rokov 1964–1980 vydal zbierku 12 zväzkov utriedených slovenských lišajníkov – Lichenes Slovakiae exsiccati, do ktorých zaradil viac ako 7500 položiek.
V júni 1967 obhájil I. Pišút na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe kandidátsku dizertačnú prácu „Druhy lišajníkového rodu Collema na Slovensku“. Okrem intenzívneho bádania v oblasti lichenológie sa I. Pišút venoval aj floristike semenných rastlín, problematike slovenského odborného názvoslovia, viedol diplomové práce, pripravoval scenáre a inštaloval mnohé výstavy s prírodovednou tematikou, podieľal sa na výchove odborných pracovníkov a pod.
V roku 1970 získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave akademický titul RNDr. (doktor prírodných vied).
I. Pišút sa vo svojej vedeckej profilácii nesústredil len na územie Slovenska, ale vykonal mnohé vedecko-výskumné a študijné cesty do zahraničia (Maďarsko, štáty Balkánu, Turecko, Kaukaz, stredná Ázia a mnohé iné). Popri odbornej a vedeckej činnosti sa venoval aj popularizácii botaniky, jej histórie, ochrane prírody a problematike životného prostredia. Absolvoval konferencie v Nemecku, Estónsku, Nórsku, Poľsku a inde.
V polovici roku 1989 odišiel do oddelenia geobotaniky Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV, po transformácii v roku 1990 opäť Botanický ústav SAV v Bratislave. V ňom pracoval v oddelení systematiky rastlín. V rokoch 1990–1995 stál na čele jeho Vedeckej rady.
Doktor I. Pišút bol členom Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, v rokoch 1990–1993 členom jej Predsedníctva. Zároveň bol členom Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, Poľskej botanickej spoločnosti (Polskie Towarzystwo Botaniczne) ako aj Medzinárodnej lichenologickej spoločnosti (International Association for Lichenology). Aktívne komunikoval s botanikmi z výskumných ústavov, inštitúcií a univerzít v Nemecku, Fínsku, Švajčiarsku, Nórsku, Dánsku, ale aj v Japonsku, Indii, Brazílii, alebo v Ománe. V roku 1995 mu bola Predsedníctvom SAV udelená Strieborná plaketa SAV za zásluhy o rozvoj biologických vied a zároveň bol zaradený medzi Významné osobnosti SAV.
V roku 1997 obhájil doktorskú dizertačnú prácu „Epifytické lišajníky Slovenska.“ Okrem širokého poľa pôsobnosti v lichenológii I. Pišút sprístupnil mnohé dovtedy neznáme fakty o osobnostiach slovenskej botaniky, napr. Andrejovi a Štefanovi Trúchlovcoch a iných.
RNDr. Ivan Pišút, DrSc. zomrel v Bratislave 14.XII.2017.
Archívne dokumenty, ktorých pôvodcom bol I. Pišút sa dostali do trvalej úschovy Ústredného archívu SAV kúpou priamo od pôvodcu, na návrh Ohodnocovacej komisie Ústredného archívu SAV 24.XI.2009. Dokumenty boli prevzaté neusporiadané v množstve troch balíkov.
Štruktúra usporiadania dokumentov tvoriacich osobný fond je vytvorená v zmysle vecného hľadiska. Tvorí ju šesť hlavných častí, z ktorých prvé tri sú členené na skupiny. Niektoré skupiny dokumentov sme ešte členili na podskupiny.
V štruktúre usporiadania archívnych dokumentov rímska číslica označuje hlavnú časť dokumentov (napr. I. Materiály z vedeckej činnosti). Veľké písmená latinskej abecedy označujú členenie na skupiny (napr. IA. Nepublikované materiály). Členenie skupín dokumentov na podskupiny vyjadruje pridanie arabskej číslice (napr. IA1. Rukopisy prác).
Štruktúra usporiadania archívneho fondu je nasledovná:
Jazykom archívnych dokumentov je popri slovenčine a češtine angličtina, nemčina, maďarčina, ruština, poľština.
Inventárnu jednotku tvorí jeden samostatný archívny dokument, alebo súbor archívnych dokumentov príbuzného obsahu v zachovanom časovom období. Časový údaj uvedený v lomenej zátvorke je určený na základe obsahovej analýzy. Toto pravidlo platí aj pri uvádzaní mena alebo geografického určenia. V prípade nejednoznačného určenia sú tieto údaje v lomenej zátvorke. V okrúhlej zátvorke je uvedený zdrojový dokument, napr. zborník, alebo časopis, v ktorom bol uverejnený článok, pri korešpondencii štát v oficiálne používanom tvare. Pokiaľ bol nejaký údaj alebo termín v okrúhlej zátvorke (napr. v názve publikovaného článku), tak sme ho tak uviedli aj v regeste.
Prvá časť I. Materiály z vedeckej činnosti je členená do štyroch skupín dokumentov: IA. Nepublikované práce, IB. Publikované práce, ID. Vedecká dokumentácia a IE. Konferencie a služobné cesty. Skupinu archívnych dokumentov IA. Nepublikované práce sme na základe tematického hľadiska rozdelili do dvoch podskupín: IA1. Rukopisy prác a IA2. Posudky a hodnotenia. Rovnako sme rozdelili skupinu dokumentov IE. Konferencie a služobné cesty do dvoch podskupín: IE1. Konferencie a IE2. Služobné cesty.
V prvej skupine archívnych dokumentov IA. Nepublikované práce sú zaradené rukopisné práce, posudky a hodnotenia týkajúce sa problematiky tvorby herbárových a botanických zbierok, dejín botaniky na Slovensku, výskumu húb, výskytu lišajníkov a pod. Túto skupinu dokumentov ohraničujú roky 1991–2000. Do nasledujúcej skupiny dokumentov IB. Publikované práce sme zaradili publikované práce, ktorých autorom bol prevažne I. Pišút. Pri niektorých prácach bol spoluautorom. Odborné články, štúdie boli publikované napr. v Biológii, časopise SAV, Acta Rerum Naturalium Musei Nationalis Slovaci Bratislava – zborníku Slovenského národného múzea Prírodné vedy, Preslii, časopise Českej botanickej spoločnosti a inde. Skupina archívnych dokumentov spadá do obdobia rokov 1958–2009. V tretej skupine dokumentov ID. Vedecká dokumentácia sú zaradené archívne dokumenty týkajúce sa napr. rozvoja kryptogamalogických vied, výskytu nižších rastlín, vyhlasovania chránených území na Slovensku. Ďalej sú tu napr. nákresy lišajníkov, ktorých autorom je I. Pišút. Archívne dokumenty sú z rokov 1959–2000. V poslednej skupine dokumentov IE. Konferencie a služobné cesty sa v podskupine archívnych dokumentov IE1. Konferencie nachádzajú zachované písomnosti z konaní domácich a zahraničných seminárov, konferencií a zjazdov botanikov – lichenológov. V druhej podskupine dokumentov IE2. Služobné cesty sú uložené správy z terénnych výskumov lišajníkov, machorastov, húb v mnohých lokalitách Slovenska a z iných služobných ciest, ktoré I. Pišút absolvoval. Skupinu dokumentov IE. Konferencie a služobné cesty ohraničujú roky 1990–2001.
Druhú časť II. Materiály z funkcií sme rozdelili do dvoch skupín dokumentov: IIA. Vedecké funkcie a IIC. Spoločenské funkcie. Skupinu dokumentov IIA. Vedecké funkcie sme rozdelili na dve podskupiny: IIA1. SAV a IIA2. Vedecké spoločnosti. Do prvej podskupiny archívnych dokumentov IIA1. SAV sme zaradili písomnosti týkajúce sa napr. riešenia pracovno-výskumných projektov v Botanickom ústave SAV, námetov štrukturálnych a transformačných zmien v SAV v oblasti biologických vied v 90-tych rokoch 20. storočia. Dokumenty v podskupine pochádzajú z rokov 1970–2002. Do druhej podskupiny IIA2. Vedecké spoločnosti sme zaradili napr. návrh stanov Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV, zachovanú zápisnicu zo schôdze výboru v roku 1970 a iné dokumenty viažuce sa k Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV. Archívne dokumenty sú z rokov 1970, 1990 a 1999. V skupine dokumentov IIB. Spoločenské funkcie sú zaradené písomnosti z pôsobenia I. Pišúta v Štúrovej spoločnosti a Múzejnej koordinačnej rade Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Sú z rokov 1991 a 2002.
Tretia časť III. Biografické materiály je členená do siedmych tematicky príbuzných skupín dokumentov: IIIA. Osobné doklady, IIIB. Školské doklady, IIIC. Pracovné dokumenty, IIID. Životopisy, IIIE. Vlastná bibliografia, IIIF. Vedecké hodnosti a IIIG. Medaily a vyznamenania. Do skupiny dokumentov IIIA. Osobné doklady sme zaradili napr. preukaz člena Československého červeného kríža, záznam o skúškach – Tyršov odznak zdatnosti, preukazy Československého zväzu mládeže, Revolučného odborového hnutia a iné. Tieto dokumenty ohraničujú roky 1950–1961, 1972, 1983, 1996 a 2001. V druhej skupine dokumentov IIIB. Školské doklady je uložené napr. vysvedčenie o záverečnej skúške, výkaz o štúdiu, ale aj diplom o ukončení štúdia na Univerzite Karlovej v Prahe. Archívne dokumenty tejto skupiny ohraničujú roky 1953–1958. V nasledujúcej skupine archívnych dokumentov IIIC. Pracovné dokumenty z obdobia rokov 1953–2008 sú uložené napr. platové a menovacie dekréty do pracovných pozícií, ich prípadné zmeny, zachované pracovné zmluvy a pod. V skupine IIID. Životopisy sú uložené vlastné životopisy, charakteristiky a hodnotenia pracovno-odbornej činnosti I. Pišúta. Archívne dokumenty pochádzajú z rokov 1953–1997. V skupine dokumentov IIIE. Vlastná bibliografia sa nachádza prehľad aktivít a publikačnej činnosti I. Pišúta v roku 1998. V nasledujúcej skupine dokumentov IIIF. Vedecké hodnosti, ktoré pochádajú z rokov 1967, 1970 a 1997 sú zaradené diplomy preukazujúce získané vedecké hodnosti I. Pišúta. Do poslednej skupiny archívnych dokumentov IIIG. Medaily a vyznamenania sme zaradili medaily, plaketu a pamätný list udelený I. Pišútovi za dosiahnuté pracovné výsledky a zásluhy v biologických vedách. Skupina dokumentov je z rokov 1985, 1995 a 2009.
Štvrtú, pomerne rozsiahlu časť IV. Korešpondencia tvoria listy súkromných osôb a inštitúcií. Listy sú usporiadané abecedne, bez rozdelenia na prijaté a odoslané. Dokumentujú široký geografický priestor odborných, najmä lichenologických aktivít I. Pišúta (komunikoval z odborníkmi napr. z Dánska, Ruska, Turecka, Brazílie, Grécka, USA, ale aj Fínska, alebo Islandu). Zo známych osobností by sme uviedli napr. politikov Alexandra Dubčeka, Rudolfa Schustera, prírodovedcov Zdeňka Černohorského, Antonína Vězdu, Juraja Hajdúka, alebo Pavla Lizoňa a iných. Táto časť je ohraničená rokmi 1960–2009.
V nasledujúcej časti V. Fotografie sú uložené čierno-biele a farebné fotografie z detského obdobia, z obdobia vysokoškolských štúdií a z výkonu terénnych pracovných činnosti na Slovensku a v zahraničí. Ich počet je desať kusov a sú z obdobia rokov 1937–2004.
V poslednej šiestej časti VI. Materiály o pôvodcovi sú zaradené archívne dokumenty približujúce život a profesijnú činnosť I. Pišúta. Sú to najmä články jeho kolegov napísané pri príležitosti životných jubileí. Pochádzajú z obdobia rokov 1985, 1994, 1995, 2005 a 2006.
Rozsah archívneho fondu sprístupneného formou inventára je dvadsať jeden archívnych škatúľ. Inventár je tvorený 491 inventárnymi jednotkami s časovým rozsahom 1937–2009. Čísla vľavo pri regeste označujú inventárne jednotky. Čísla vpravo označujú archívne škatule.
Archívne dokumenty tvoriace osobný fond Ivana Pišúta výrazne približujú nielen jeho životné osudy a profesijnú činnosť, ale sú bohatou pramennou bázou pre bádateľov zaoberajúcich sa dejinami botaniky, rozvojom a smerovaním lichenológie a jej postavením na Slovensku a inde vo svete.
Archívne dokumenty pôvodne spracoval Bc. Michal Jančula, študent odboru archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako diplomovú prácu v roku 2010 pod názvom Osobný fond RNDr. Ivana Pišúta, DrSc. Spracovanie fondu a vytvorenie inventára. V roku 2018 bol upravený úvod, štruktúra usporiadania bola čiastočne zmenená, niektoré dokumenty boli premanipulované a nanovo časovo určené a ohraničené. Tieto zmeny vykonal pracovník Ústredného archívu SAV Mgr. Ján Hučko. Následne bol inventár prepísaný a sprístupnený bádateľskej verejnosti ako základná pomôcka pod názvom Pišút, Ivan – osobný fond, evidenčné číslo 36596.
